Čo robíte, keď si v živote neviete dať rady?
Čo robíte, keď si v zivote neviete dat rady? Mám pocit že sa asi zbláznim
Dam si pre a proti, aby som sa rozhodla, niekedy to nechám vyhnit a nejako to dopadne...záleží o čo ide.Vies to ovplyvniť?
Nechám tomu nachvilu voľný priebeh...netlačím na pílu..nechám to vyhnit..ešte sa nestalo aby niečo nejak nedopadlo🙃
dam to do ruk Bohu - kazda situacia ma svoje riesenie a kazda situacia do niecoho vyusti.
Mat v zivote veci pod kontrolou za kazdu cenu vedie neraz u velmi vela ludi k vaznym psychickym problemom...
Podla toho, o co ide.. pomodlim sa a idem spat. Vsetko nejak dopadne.
Poviem si, že to nejako dopadnúť musí. Vypracujem si "katastrofický scenár". Teda to, čo budem/môžem spraviť, ak to dopadne najhoršie. Zvyčajne je vždy nejaké základné riešenie, hoci za cenu strát. Ale kým nejde o môj život... Prezradím - zatiaľ bol vždy aj ten scenár celkom prežiteľný (a nikdy som ho nemusela použiť 😀). Týkalo sa to zdravia aj financií.
Modlím sa novenu odovzdanosti
Keď nejde o život, nejde o nič
Stresujem, rozmýšľam a nakoniec sa to vždy vyrieši.. niekedy podľa predstáv a niekedy úplne inak, ale nakoniec sa to ukáže ako dobry koniec..
Skus to upresnit... osobne mam plan na tri varianty popredu, cely zivot... je to uchylka, ale dobra... nic cloveka neprekvapi...
Ide o peniaze, lásku, blízkeho, zdravie? Inú situáciu? Nejaké bežné každodenné starosti?
Niekedy hľadám pomoc tu na MK. Vedia skvele pomôcť a poradiť.
Ahoj, spolieham sa na intuíciu...
Riadim sa intuiciou, vacsinou ked som v koncoch tak ma napadne spravit nieco neracionalne, co by ma inac nenapadlo … vzdy to boli tie najlepsie rozhodnutia
Asi zalezi o co ide, ale zatial sa mi vzdy osvedcilo nechat to tak - ono to nejak vyhnije aj same.
V čom konkrétne? ....
Popýtať o pomoc ?
Alebo kašľať na to. Keď sa to nedá zmeniť, tak sa s tým zbytočne zaťažovať.
Vždy sa to nejako vyriešiť .ďakujem pánu Bohu 💓
Zalezi o co sa jedna. Zhodnotim vsetky moznosti a ich dopady na moj zivot, resp.zivot mojich blizkych a spravim rozhodnutie, casto musim vsak opustit svoju komfortnu zonu. Nenechavam problem len tak ze nejak dopadne...ak napr. Chce obezny clovek schudnut, musi preto nieco spravit, ak niekto zije v manzelstve s alkoholikom, tiez musi spravit rozhodnutie ci ostat alebo to ukoncit, ak niekto potrebuje viac zarabat, musi hladat lepsiu robotu....atd.
Obcas Bridget Jones, pijem, fajcim....🤔 🙈Viem ze to problem neriesi......Samozrejme zalezi na vaznosti situacie, na okolnostiach....minimalne vyhladam rady okolia. Priatelov a rodiny, alebo volny priebeh. Tiez sa modlim. Vzdy si ,,to,, cesticku najde.
Keď si neviem dať rady sama, tak sa poradím s niekým druhým či tretím. Iní ľudia môžu môj problém vidieť s väčším odstupom či z iného uhla, ktorý mi môže pomôcť v ďalšom rozhodovaní. Ak mi ale dá dotyčný radu ako ďalej, neznamená to však, že sa aj podľa neho musím rozhodnúť a na svoj, i keď nerozhodný postoj, úplne zanevrieť.
Ticho trpím, premýšľam, snažím sa vymyslieť riešenie, zisťujem možnosti, poviem o svojom probléme svojmu okoliu a väčšinou dostanem dobré a použiteľné rady a vtedy aj zistím, že nie som jediná, kto si tým prešiel...plakať nezvyknem/neviem...skôr som nahnevaná (na seba), že zas sa mi niečo nedarí.
Najst si nieco, co ta bavi, relax. Dobra alternativa je zivotny kouc ak je treba psycholog. Nepises presne co ta trapi.
záleží od situácie, je rozdiel v intenzite prežívania úmrtia blízkej osoby, rozchodu, nezamestnanosti, ťažkej choroby... je mnoho situácií ktoré pre niekoho znamenajú koniec sveta, pre iného nový začiatok, nech je akokoľvek bolestivý. Za mňa osobne som si prešla fázami tak, ako popisujú aj mnohé teórie a príručky. 1. Šok, 2. Popieranie, 3. Hnev a zlosť, 4. Vyjednávanie, 5. "Depresia" 6. Zmierenie, Prijatie. Podľa mňa tieto fázy "sedia" na každú traumatizujúcu situáciu a jej prežívanie. Človek sa vykúpe, ponorí v bažine a potom nádych, výdych, vypláva, ide ďalej. Podľa možností a schopností danej situácie. Proste žije, ide ďalej. Život to vždy nejak zariadi. Stotožňujem sa so symbolikou lotosového kvetu.
https://www.martinus.sk/?uItem=466095#description
Pozdravujem a prajem krajšie dni do budúcna.
Niekedy stačí nechať plynúť.... Ak má problém riešenie,tak to treba riešiť....A ak nie,tak aj trápiť sa je zbytočné. Človek musí nájsť silu v sebe. Nikto to za nás nevyrieši.... Ľudia Ti môžu poskytnúť rameno, dať rady....No,ale konečne rozhodnutie je vždy iba na Tebe. A veľa robí viera, že všetko dopadne tak ako dopadnúť má....
Ja keď mi je ťažko tak vždy v kostole plačem, chodím v nedeľu...alebo keď je sviatosť oltarna vystavená. A plač sa spustí sám, keď sa zapocuvam do Božieho slova, alebo keď spievam žalm...alebo čo hovorí kňaz. Niekedy nič a až po sv.prijimani...ale to je taký plač že citový, veľmi sa mi tým ulavuje, že Boh je nad všetkým...a ja aj tak veľa neovplyvnim, ak môžem ovplyvniť prosím o silu. Vždy mi to zmení perspektívu na môj problém, situaciu... najťažšie je vidieť keď sa trápi blízky človek a ja neviem pomôcť, vtedy ma to silno bolí...
Modlim sa.
Modlím sa ..idem do kostola
Beriem 10 krabiciek liekov na mesiac 🤷 a aj tak si neviem dat rady 🤷
Podla toho o čo ide. Ale keď už je veľmi zle, tak sa vyplačem a vykričím. Ale to je málokedy. To už musí byt fakt zle. A občas mi pomôže, keď len zavriem oči, zhlboka dýcham a sama sebe si tak prehovorim do duše.
Podľa okolností... dať sa viac psychicky do pohody - film/seriál + niečo dobré na jedenie, dlhá prechádzka prírodou len ja a pes, selfcare vo forme kúpela, manikúry, masky na tvár,.... ujednotenie myšlienok a snaha o nájdenie riešenia - riadne nazretie do vlastného vnútra, pýtanie sa samej seba čo by mi v tej situácii pomohlo, pokec s niekým blízkym komu dôverujem, a v neposlednom rade pokec s odborníkom (psychoterapeut napr.)