Čo s obéznou sestrou?
Veľmi ma štve jej postoj k životu. Je ako alkoholik, ktorý pije potajomky a schováva fľaše. Keď je u nás celý deň, tvrdí, že nie je hladná. Robí to iste, čo robila naša mama. Nepravidelná a nezdravá strava, prejedanie sa. O 4 poobede povie, jedla som raňajky (o 9 ráno). Nechápem prečo, hanbí sa jest pred ľuďmi. Doslova má z toho paniku. Hra formu aká je ojedena a nevládze a nie je hladná. Je mi jasné, že nemá 110kg z raňajok. Kúpili sme jej pernamentku, stacionárny bicykel, rôzne motivačné knihy.
Nás vysmieva za zdravý životný štýl.
Hotové zúfalstvo. Chcem jej pomôcť, pretože priberá každým rokom a o chvíľu ostane odkázaná na našu pomoc.
Zdravotných problémov má požehnane.
Viem, že skúšala rôzne diéty, ale vždy to skončilo rovnako.
Obezita je choroba duse, casto sprevadzana emocnym jedenim. A ziadne nadavanie ani dohovaranie jej nepomoze. Pokial nechce ist ona sama na terapiu, chod ty, poradia ti ako na nu.
Este by som odporucala vyzivoveho poradcu, urobi jej jedalnicek na mieru. Ja som tak dala urobit otcovi, mal tam jedla, ktore ma rad a schudol 40 kil.
@januska12323 Asi z muža a zo života s ním. Tak každý si to rieši po svojom, asi máš pravdu. Sú to aj zlé stravovacie návyky z domu. Ja mám z pekla šťastie, že môj muž je zástanca zdravého životného štýlu a s ním som nejak od začiatku nabehla na jeho systém.
Poradim jej ten budík. Možno je na to aj aplikácia. Skúsim pohľadať.
@oranzovyvevericnik ďakujem. Aj to môžem skúsiť. Idem si o tom niečo prečítať.
Jednoznacne je to uz teraz o psychike, dostala sa do zacarovaneho kruhu, z ktoreho nevie vyjst von a sa aj hanbi mozno, ale nikdy to nepripusti, mozno takto jej to vyhovuje, lebo to jedenie jej aspon na chvilu prinasa radost, ktora v jej zivote chyba. V prvom rade je to o rozpravani ci sa vie otvorit a povedat svoje pocity az potom ju budete vediet pochopit nasmerovat, motivovat a pomoct vyjst z tohto bludneho kruhu, nehovoriac, ze zaciatky su brutal tazke obzvlast ak v rodine su este aj ine zdravovacie navyky. Permamentka ani pobyt to nevyliecia, do fitka nebude mat odvahu ani chut ist ... zacnite prechadzkami, rozpravanim , skusit aby sa otvorila a zdoverila. To, co pre ostatnych nie je problem mozno pre nu je velky, az pitom sa posuniete dalej a samozrejme nasmerovat ju, ze to chce zmenit nie musi, ake chce sama.
Pernamentka jej problemy s alkoholom nevyriesi,rovnako ani problemy s prijmom potravy. Ani ked jej bude hovorit,ze nech cosi so sebou robi,skor dobry psycholog...pozri na youtube je dievca karolinestyle ona trpela prejedanim,zacala mat osobnu koucku a teraz sa stravuje zdravo a uz nema take obdobia prezierania,zvracania. Ja sisom myslim,ze sestra ma psycholog.problem,najzlozitejsie si je asi u nej priznat,ze problem ma a naozaj hlbkovo ho zacat riesit.nie len fitkom
peceny bocik a skvarky alw pozor ked je len to a zaidne sacharidy je to ozdravna dieta-protizaoalova alw tiez nemoze uz nic ine -
A k veci.Mozno naozaj neje nic od rana ale ked je sama doje sa a zacne na druhy den od rana,je to nieco ako anorexia,zatajuje sa.Skus to krabickove jedlo lebo strava je 80% uspech pohyb len okolo 20.
Byva o ulicu dalej? Tak dajte kazdy vecer 5-6km prechadzku. Pomoze jej to viac ako permanentka na cvicenie.
autorka - tak na jej muža nezvaľuj to , že má ona nadváhu. Môj muž pochádza z rodiny, kde jedávali a stále jedávajú podobne. Mäso, tažké mastné jedlá, Kačice, husi, oškvarky a pod. Ja to nejedávám. Jednoducho mi to nechutí. S ich rodine je tiež vysoká nadváha. Nie u každého, ale za toto si je každý zodpovedný sám. Tiež sa môžem vyjesť na 100 kg ale nechcem. Keby som sa prispôsobila ich jedávaniu, tak mám tých 100 kg.
Myslím, že teraz potrebuje sestra psychologa a nie aby ste všetci do nej hučali aby so sebou niečo robila. Pokiaľ sama nechce, tak nič nepomôže. Možno má depresie a tie je permanentka do fitka nevyrieši
je to vec psychiky a vplyvu toxickych ludi okolo nej ako si ty 😉
Hmm, kto tu komu pomaha? ...prijmi ju taka aka je, na jej urovni sa vedomia, pomoc je v nehodnotení a v nesúdení. Podakuj jej trebars za cas straveny spolu, ze jej pristane bluzka, sukna atd...Stoj pri nej pokojna, s usmevom na tvari, mimo kritiky a ono to pojde spravnym smerom..
Ona je zbavená svojpravnosti??? Lebo ak nie,je to výlučne jej vec,koľko rastie.
A, čo ty si sestrina poručnička?Je, azda sestra nesvojravna?Asi, by si mi dobre liezla na nervy svojim prístupom.Je, v poriadku upozorniť medzi rečou, že máš o ňu strach ale toto čo robíš ty, je riadny extrém.
Ani sa jej nečudujem, že sa hanbí jesť pred vami, ak každý do nej hučí.
Ja mám staršiu sestru, ktorá by najradšej za všetkých rozhodovala, a keďže mama jej vždy ustúpila, ja som bývala ňou valcovaná. A vyslovene vzťah s ňou mám taký vlažný, že skôr si držím odstup, ak nevie rešpektovať ostatných.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, že jo.
Prečítaj si nejaké psychologické knihy. Tam sa dozvieš, že výčitky ešte nikdy nič nevyriešili.
Napr. v knihe "Na jednej vlne" (skvelá kniha o komunikácii) sa snaží syn presvedčiť otca, aby prestal fajčiť. A je to tam vysvetlené, že môže ho motivovať (nie robiť nátlak) jedine tým, že teda už párkrát to skúšal aj predtým (takže minimálne nejaký ten úspech, že to na čas zvládol už má), a potom ide o tú motiváciu, čo je pre človeka dôležité. V tomto prípade mal ten muž-fajčiar vnuka, a keď prestane fajčiť, lepšie sa mu bude s ním chodiť von. Ale teda tá komunikácia bola bez nátlaku či citovej manipulácie. Rešpektujúci rozhovor bez obviňovania či zahanbovania.
Mne sa podarilo počas korony za tie dva roky, aj z menej pohybu, aj z depiek z celej situácie, nabrať niekoľko kíl. A hoci som nebola obézna, vždy, keď som sa pozrela do zrkadla, som si akoby nadávala. Ani to nebolo nejak vedomé, ale mne sa hneď zaguľatí tvár a cítila som sa zle. Tým, že som sa obviňovala a kritizovala, o to menej energie som mala s tým niečo urobiť. Človek prepadne hanbe, že "ako dopadol" a o to viac bezmocný sa cíti a motá sa v kruhu.
Ja napr. milujem hudbu, takže ja som začala tým, že som si napálila nejaké DVD s hudbou a hýbala sa pri nich.
Čiže tvoja sestra musí byť najprv prijatá (a keďže ju neprijíma nikto, tak určite ani ona samu seba), a tá zmena stravy, pohyb musí vychádzať z lásky, nie z nenávisti.
Nesmie mať pocit, že ju budete mať radi, až keď schudne. (a ani ona sa asi nemá rada).
A musí si nájsť spôsoby, ktoré ju budú nejakým spôsobom baviť.
Viem, že máš o ňu starosti, ale asi na ňu príliš tlačíš. Kde je tlak, vzniká protitlak... Myslím, že je to správne, že sa staráš, len to treba robiť tak rozumne, s citom. Momentálne kvôli obezite nie je vhodný žiaden šport. Dôležitá pravidelnosť v jedle (už to spraví veľa) a pravidelné prechádzky...k tomu ju nejako motivovať. Nie kvôli ostatným, ale kvôli sebe nech to robí...
Má typické príznaky kompulzivneho prejedača. Na Slovensku sú skupiny anonymnych prejedačov. Je to podobná závislosť ako alkoholizmus alebo drogy. V podstate psychická choroba. Tiež ňou trpím. No žiaľ ako pri všetkých chorobách, pokiaľ nebude chcieť ona tak jej nikto nepomôže. Odsudzovanie nepomáha. A ani úprimné rozhovory. Prosto ten človek musí chcieť.
Robit aktivity s nou?
toto už je podľa mňa na psychiatra alebo aspoň psychológa, príde mi, že má poruchu príjmu potravy, záchvatovité prejedanie, možno už aj depresiu z toho všetkého. Chudnúť sa má v prvom rade pohybom a stravou, ale jej by tie lieky možno pomohli aby sa dala do hromady a začala so sebou niečo robiť. Ale to tiež musí sama chcieť, keď nechce, možete sa aj na mihalnice postaviť.
Autorka, dolezite je ci ona s tym chce nieco robit, pokial ano, tak jej pomoz ale pokial nie, je zbytocne pomahat. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Sama si to prirovnala k alkoholizmu, takisto alkoholik pokial si neprizna ze ma problem, tak alkoholikom zostane. Ona sama musi chciet to zmenit.
tym ze budete na nu tlacit, nic nevyriesis akurat sa zacne od vas viac stranit a obalovat sa ochrannou vrstvou nadalej, narazove jedenie a obezita su obela komplexnejsie problemy, ak chces nieco spravit, tak ju skus vytiahnut na prechádzky alebo na plavaren, ale chod s nou aj ty a zaobal to nejak aby nemala pocit ze ju trenujes ale ze s nou chces travit cas
Keď bývate blízko tak každé ráno pekne obuť tenisky a skúsiť ju vytiahnuť von na prechádzku...pri 110 kg je to najlepšia aktivita -chodza ,,na začiatok stačí 45 minút potom zvyšovať trebárs terén trochu kopček atď...povedz jej ako ju máš rada a že chces aby bola zdravá ,,ďalej už nefilozofuj ,,skús cez zábavu a nie stále riešiť jej váhu ...zas 110 je veľa hlavne ma 160 CM ale na druhej strane to ešte nie je zas horor že orbidna obezita...v premenách mali 140 a zvládli cvičiť takze da sa to...keby vylúčila sladkosti, chipsy sladké vody a mala každý deň hod.prechadzku už by chudla...alebo jej vybav tie kúpele redukcia váhy ...
Skor si myslim, ze ju nebavi toto pocuvat. Ak ste vsetci takyto premotivovani, ide to proste na nervy. A fakt je ze ona v 50tke uz urcite ma toho za sebou dost, aby vedela co a ako. A ano, ak je rnajky rano a cely den nic, tak tiez vie mat 110kg... ja som jedla len raz denne a aj tak som bola "tucna" (a nikdy som nepila a ani dnes nepijem sladene vody, nejem chipsy.. a co ja viem co), snahou prerobit moj rezim na stravu 5x denne, to dopadlo este viac katastrofalne :D stres je stres. A s taykmito tlakmi od teba ako sestry a rodiny, je jej urcite prijemne. Ak ma zdravotne problemy tak duplom. TOtiz ono nejde o dietky, sportiky, ale celkovo zivotny styl. Ak nema na to niekto podmienky, vybudovany zvyk ze chodi cvicit, tak tazko sa to buduje v 50tke. Ja neznasam chodit cvicit kamkolvek napriklad, uz sa prehovaram od zaciatku roka, ale proste pre mna predstava niekam sa terigat a cvicit je nepredstavitelna. A nesuhlasim ani s tym ze ty by si s nou mala chodit na prechazdky, podla mna by jej to este vacsie stresy urobilo a nesla by s tebou rada, nech ide sama ked tak a kludne aj tajne :DDD lebo nic horsie nie je ako komentare okolia, kto co je, neje, kde chodi, co robi/nerobi...
Každý do nej hučite aká je tučná a vyhadzujete jej to na oči ( predpokladám, že má zrkadlo), to jej z mojej skúsenosti dlaždice cestu k tomu, že sa vypapkava. Kúpou kníh, nástrojov, a hucanim nič nezmozete, ona to berie ako výčitku možno, že nik ju nemá rád a že je pre vás menejcenna práve kôli tomu, že je tučná a to zajeda a už je možno aj ona zo seba zúfalá len už nevie ovládnuť závislosť a zajeda... začarovaný kruh...aj keď vy to myslíte ako prostriedok na uvedomenie si alebo sa o ňu bojíte kôli zdraviu, ona to tak neberie.
Musí ona prísť na to sama a sama si musí urobiť poriadok v hlave a začať a vy by ste mali prestať. Je to ako s dieťaťom keď prestanete o niečom hovoriť dieťaťu, resp.problem prestanete riešiť zrazu nemá problém( kakanie, bolesť bruška a pod)
Čo keby ste ju tak neokato zapájali, akože ideme na prechádzku pod, ideme na túru pod s nami, máme permanentky do plavárne a nechcem chodiť sama, pod zájdeme si na bike...čo tiež nemusí fungovať 🤷
Dostať pod kontrolu obezitu je náročné bohužiaľ, a áno presne ako alkoholik či narkoman pokiaľ sám nemá vôľu a chtýč niečo zmeniť tak sa mu to nepodarí.
Ak je vydata, tak sa ma k tomu co vyjadrovat aj jej manzel..nemyslis? Nechapem co riesis pripadnu odkazanost ty..ved sa bude hadam manzel starat..a jemu nevadi aka je? Pricina je mozno aj vo vztahu medzi nimi..spáva s ňou? Toto treba riesit komplexne..a ty len a len z pozicie sestry..ty nemozes riesit jej zivot manzelky a matky
Mozno ju riesis zo zlej strany , nehovoriac ,preco jej kupujes permanentku do fitka ,ked tam v zivote nebola a nie aj vsetci aktivny ludia fitko vyhladavaju .Čo tak ju vytiahnut na prechadzku spolu , ukoncit dobrou kávou ,mrkvovym kolacom .Čim viac di nej idez tym viac vec zhorsujes .Ponukni sa ,ze jej pomozes najst ,ist k psychologovi lebo obezita ci skor jej prejenanie sa moze byt pricina uplne inde ,ale je tu aj moznost ,ze riesis jej veci do ktorych ta nic lebo ona si vybrala takto zit a je tak stastna a tym padom potrebujes pomoc ty ,aby si ju riesit prestala.
mne napada, ze existuje vyzivovy poradca. Nie je to lekar, ani psycholog(i ked ten by jej tiez prospel), ani vela ludi pokope . Nastavi jej jedalnicek, to by ju mohlo popudit k tomu nieco robit. Je to lepsi darcek ako permanentka na cvičenie. Pri velkej vahe clovek nevladze cvicit nic. Uz kratka prechadzka je vycerpavajuca. Mala by začať chodiť. Chodievajte na vecerne prechádzky do parku alebo kam. Kup jej dalekohlad alebo nieco, co ju dostane von. Zacnite hrat geocaching alebo si dajte prechadky po hradoch a zamkoch na SVK, kupte jej psa, ja neviem, ty ju poznas. Nejak ju treba dostat von. Trva 2 tyzdne pravidelneho každodenného pohybu, kym si ho clovek oblubi a zacne mu chýbať ak ho nemá.
Autorka a čo s tým ma jej muž? Môj tiež nie je zástancom zdravého životného štýlu ( ok jedáva zeleninu, šaláty a pod ale nie je vyslovene bio eko raw typ) a nevyjedla som sa pri ňom. Takže zvaľovať to že sa sestra vyjedla na jej manžela je absolútna hlúposť. Ved aj ona môže jesť bocik škvarky a môže to ísť vybehat.
Minule som citala zaujímavý názor. Neexistuje vyslovene nezdravá strava, dôležité je len množstvo koľko sa toho zje.
@evamarek77 to som si neuvedomila. Na krku som myslela v úvodzovkách. Či napíšem na starosť, obe majú rovnaký význam. Keby som ju nemala rada, bolo by to jedno. Chcela som tým povedať, že je samozrejmosťou, že sa o ňu postarám ja. Celý život máme krásny vzťah a ak sa zdá, že sa vyjadrujem o nej škaredo, tak ma to mrzí. Je to len výkrik zo zúfalstva. Tak veľmi a tak dlho sa jej už snažím pomôcť...