Čo si mám myslieť o otcovom správaní?
Zdravím. Idem si k vám pre radu a aj sa trochu vyrozprávať. Mám 24 rokov a od minulého roka od októbra som kvôli korone na home Office. Keďže sa mi zdalo že je zbytočné platiť si podnájom v meste keď aj tak vôbec nikam nechodím, vrátila som sa do mov do môjho rodného domu na dedine k mame, otcovi a bratovi. Môj problém vznikol pred týždňom keď som sa náhodou v potravinach dozvedela že otec každemu v dedine rozpráva že len sedím doma zavretá v izbe a nič nerobím, že som povaľačka a že mu tým robím hanbu. Pritom veľmi dobre vie že normálne pracujem akurát že pracujem z domu. Odvtedy som sa to opýtala viacerých známych že čo si myslia že robím a oni že si mysleli že som nezamestnaná lebo im to môj otec tak povedal. Prosím ako sa mám postaviť k tejto veci?
Chuda.. Ale poznám z okolia podobne. Bratranec nemôže robiť z domu u rodicov (má živnosť na prácu, ktorej prevažná časť sa rieši cez net), lebo podľa jeho dedka nerobí nič a tak furt niečo od neho chcú - napr rezať drevo alebo tak. V čase, kedy chce a potrebuje pracovať, proste dedina, kde sa vždy robota okolo domu najde.
Mňa sa minule kamarátov otec (žije na dedine, nikam nechodí, v okolí zamestnania, kt robia len fyzicky - kuchár, sestrička, opatrovateľka v Rakúsku, ...), kde som vravela, že som si našla novú prácu (sťahovala som sa kvôli priateľovi o 400km ďalej) spýtal, či sa "bavkam na počítači". A keď som predchádzajúcu stratila (pekne s odstupnym, prepúšťali a ja som sa prihlásila, lebo som sa šla sťahovať k priatelovi) a zároveň bola potom 3 mesiace po prepusteni pri hľadaní práce na úrade (a oddýchla si), tak mi ten istý človek povedal, nech idem za opatrovateľku do Rakúska (mám 30, vyštudovanú VS, 5 ročnú prax v odbore, chcela som prácu v tom odbore, rok bez práce by som v pohode prežila a popravde, vzali ma na 2 miesta hneď ako som poslala žiadosť, chcem si založiť rodinu a aj reálne s rodinou/priatelom zit každodenný spoločný zivot). Lebo "bavkat sa na Pc" nie je robota, ale 24/7 2-3 týždne v mesiaci, utierať zadky cudzím ľuďom, robiť slúžku a podskoka, zničiť si chrbticu, nebyť s rodinou, čakať kým sa mi rozpadne vzťah, žiť v cudzej zemi a cestovať do práce 2 dní, za rovnaký plat, to už PRACA JE. (Neznevazujem pracu opatrovateliek, ale mám v okolí veľmi veľa takýchto žien a popravde je mi ľúto, ako aj mnohým z nich, že robia, čo robia a nevidia si vyrastať deti. Aj keď mám v okolí aj ženy, kt si to pochvaľujú, aj keď to závisí od konkrétnych klientských rodín a svoje deti už majú odrastené).
@coochy mozno je to kombinacia toho,co spominas ty a nevedomosti,resp. nezaujmu.kto vie.ale mna to brutalne vytacalo.teraz uz neriesim,lebo som zistila,ze niektori ludia casto radi nafukuju svoje problemy a zmensuju alebo zosmiesnuju problemy druhych.to je ich postoj,takym sa neoplati ani vysvetlovat,max sa usmiat a setrit si energiu na podstatnejsie veci 🙂
@lauraaaaaa ja by som nemala potrebu nic vyvracať, či cudzím dokazovať. Žijem svoj život a nie život iných ľudí
@pribinak to je správny pohľad na vec.🙂
@pribinak no keď rodič povie v okolí aká je podľa neho dcéa...nemusí byť taká ako povie ...ale už si okolie myslí svoje .ťažké je to vyvrátiť