Čo so susedmi?
Bývame v paneláku. Dve malé deti (4r a 1,5r). Susedia pod nami nám každý deň búchajú na stenu. Vždy ked jedno z detí prebehne po byte alebo niečo buchne. Deti non stop upozorňujeme aby nebehali, nebuchali, nekricali. Ale su to deti, sto razy im môžem povedať a nič. Boli nás uz aj nahlásiť na bytové a sťažovať sa na nás. Z tadiaľ nám len zavolali a len nám povedali, co je vo veci. Ja sa cítim veľmi blbo, sama si uvedomujem, že je to nepríjemné ale proste neviem co s tým mám robiť. Ako by ste to riešili aby neboli susedské vzťahy také napäté? Susedia nám prišli povedať len raz ked sme sa nasťahovali. Potom uz len to udanie. Mám ísť ja za nimi sa porozprávať o tom? Alebo kašľať na to? V byte máme plavacku a podlahu. Tam, kde sa deti hrajú sme na zem dali penovu podložku a v druhej izbe koberec.
Pokiaľ im vadí len bežný ruch v byte a nedovoľte deťom nejaké extrémne aktivity, asi by som neriešila. My máme.sice len jedno dieťa, von som s ním okrem chorôb chodila vždy aspoň dva krát denne, inak by nám z bytu urobil kolnicku na drevo, no aj tak sa stalo, že sa utrhol z reťaze a chvíľu behal, skákal alebo niečo podobné. Iste, snažíme sa to korigovať, no človek naozaj nedomysli všetky detské nápady vopred. Pre mňa je základ stanoviť si, pokiaľ je norma a kde už presahujeme hranice a toho sa dáko držať.
Dodnes si pamätám divných susedov, ktorých sme mali s kamoškou na prvom podnájme. Raz nám boli klopať, že čo robíme, že je taký dupot. Ona sedela s notebookom ja s knihou. A áno, dupot niekde v bytovke bol, ale to bola naozaj pomaly papierová bytovka, takže sa nedalo zistiť kde.. a nedali si vysvetlit, že v tom čase naozaj ten hluk nejde od nás. Sťažovali sa aj na víkendové párty, ale toť iez celkom netrafili, my sme totiž na víkendy chodili k rodičom v tom čase pravidelne obe. Niektorí ľudia sú takí. A kvôli takýmto by som napríklad dieťa neobmedzoval.v bežnom.zivote.
Autorka, akoby som o nás čítala. Tiež som celý čas len deti krotila, nedovolila im veci, ktoré niektoré kamošky bežne deťom v byte tolerovali.....stále sme boli pre tých jedných susedov za grázlov, lebo tri malé deti jednoducho pocut. Plus nám pripisovali aj hluk z iných bytov, ako sme zistili. Napäté vzťahy stále, veľmi zle som to znášala, aj keď ostatní susedia chlacholili, nech si z toho nič nerobíme. Keď už deti odrastli a množstvo hluku začínalo klesať, predali sme byt. Mladej rodine, kde si susedia užijú zrejme znova. Aj im to prajem.
Máš na nich kontakt? Ja mám tiež takú sliepku. Vadí jej aj keď vysavam alebo klepem mäso.
Tak mi raz dozrala nervy v nedeľu okolo 10:40 keď jej vadilo, že klepem mäso , lebo jej zobudím neter čo je u nich na návšteve , že som jej napísala túto sms:
Prosím, obmedzte komunikáciu na čas od 22-6:00. V inom prípade je úplne bezpredmetná. Respektíve pri problémoch z hlukom sa obráťte na políciu alebo občiansko-právny súd.
Uvedomte si, že nežijete na samote v lese, ale v paneláku.
A ak nás neprestane obťažovať trieskaním do radiatóra, obrátim sa na spoločenstvo, aby sa zvolala schôdza, kde sa rozhodne, ako sa s vami vysporiada, nakoľko tým trieskaním neobťažujete len mňa, ale všetky byty pod a nad vami
Ďakujem za pochopenie
Akoby som pocula kamaratku pred par rokmi. Detom vyzula papuce,dala koberce na "ich beznu drahu"kadial najcastejsie chodili, ked prisla hodina,kedy sa susedia vracali z prace,brala deti von,a doma uz len k rozpravke.. ale i tak boli dnu,ked sa nedalo ustriehnut a vzdy bolo zle.. az ich vystvali do kupy domu a ma pokoj a je stastna cela rodina i v hluku 🙂
