Vacsinou sa tu vyzyva k priamej komunikacii o probleme, tak by ma zaujimalo, ci ste uz povedali niekomu napriklad v praci ze smrdi, alebo ste odmietli narovinu kozmetiku z katalogu s tym, ze je nekvalitna a ma hrozne zlozenie, alebo ze so znamou z ihriska sa nebudete stretavat lebo sa vam nepaci ako sa sprava k svojim detom, alebo kamoske, ze sa vam nepaci ze popija alkohol v pritomnosti deti...alebo sme hrdinovia iba tu? 🙂
Nevidím dôvod hovoriť niekomu že smrdí, je to jeho vec a zrejme aj zdravotný problém, takže zrovna pri takej príležitosti by som si svoje dojmy nechala pre seba.. ale ano, bývam úprimná, aj keď sa jedná o nepríjemne situácie, avšak robím to len v prípadoch ak sa to buď dotýka slabších čo sa neobrania, alebo priamo mňa.. razim totiž teóriu že sa nestarám do veci ktoré sa ma netýkajú a nikto nepotrebuje moju pomoc.. naopak veľmi dlho ma vie hnevať ak sa neozvem keď cítim neprávo, takže to radšej robím ak take cosi cítim.. snažím sa byť vždy diplomatická, hoci uznavam že nie vždy sa mi to podarí.. niekedy ma však štve, že niektorí mne blízki ľudia si vyslovene pýtajú môj úprimný názor a keď ho teda poviem, urazia sa.. to ma dosť mrzí.
Ja sa snazim byt vzdy uprimna- do takej miery aby som niekoho neurazila. Mam ale velmi rada uprimnych ludi. Robim v obchode a je fakt super ked niekto povie, ze nekupim starsej ruzove topanky lebo druhy je syn, tak nech podedi. Alebo ze zda sa mi to drahe, nemate nieco lacnejsie? Ale vrcholne nezanasam ked niekto vymysla, ze no keby bola ina farba vezmem, alebo pridem po materskej a nepride atd atd.
Tieto veci inak pramenia z destva. Ak vas ucili, nedavat najavo nazor, byt vzdy ticho a klusat s rezimom, je velka pravdepodonost ze s uprimnostou budete mat problem.
Nie. Nebudem ubližovať druhým vedome. Myslím tu na veci čo sa mi na druhom páči a čo nie fyzicky aj napríklad ako žije.
@rakahaka toto ani ja nemam rada, ked sa niekto zacne vykrucat. Ludia proste nechcu stratit tvár, nechcu priznat, ze je to drahe, tak zacnu vymyslat.
V praci som mala kolegynu, ktora nam naoko chvalila veci. Clovek aj citil, ze to nie je uprimne, ale ako zareagovat? A este horsie bolo, ze si presadzovala veci cez niekoho ineho. Nechcela sa sama ozvat, ale snazila sa naviest niekoho z kolegov, nech to povie za nu. Ten bol potom za nespokojneho debila a ona chrumkava.
Samozrejme ze poviem. Uprimnost je potrebna a cenna. Nemam rada falosnych ludi co si o tebe pomyslia a za tvojim chrbtom somru niekomu druhemu. Ale zalezi akym sposobom to clovek povie. Lebo da sa nieco povedat uprimne a na plnu hubu - t.j. skaredo, vtedy je to na nic platne, lebo ten clovek to neprijme, urazi sa a pokazi to vztahy...a da sa to povedat aj slusne, mozno uctivo, aj ked je ten clovek debil. A to uz je na nom ci to prijme alebo nie. Ale vtedy je to ta spravna uprimnost, lebo to nie je jednoduche nepovedat nieco na plnu hubu ako to citim, ale ovladat sa a povedat to tak aby sa nad tym ten clovek zamyslel.
Konkretnu situaciu vam ale nepoviem, to by ste museli poznat cely pribeh 😄 ale tiez sa to tyka alkoholu a nastastie to padlo na urodnu podu.
Aj pravda sa dá povedať diplomaticky a nie "buransky". Buranov nemajú ľudia v obľube a postupne ich aj prestávajú brať vážne. Lebo ho skrátka majú za netaktného, nevychovaného burana, ktorý nepozná slušnosť reči.
Ja sa v živote snažím snažím byť taktna. A ohováram len tých, ktori sú mi nesympaticki. Ale snažím sa zostať pri pravde bez zbytočného urazania. V realite.