Čo ste povedali niekomu na rovinu a ako to dopadlo?

Ja som sa velakrat takto otvorene pohadala s muzom aj s vlastnymi rodicmi... musim povedat, ze to nase vztahy velmi ocistilo, ja lepsie chapem ich, oni lepsie rozumeju mne... ale hluposti typu, ze niekto smrdi, to som nikdy neriesila

ano. napr velmi netaktne som povedala bratovi ze je cct, lebo volil kotletu

@martinkatinka to nie je uprimnost, ale chybajuca slusna vychova.

Ja sa snažím povedať vždy priamo hocikomu. A dá sa to aj slušne.

Vzdy vsetko a vsetkym pekne do.ksochtu a.po lopate aby to aj ten jednoduchsi jedinec pochopil.hlavne kludne a slusne.okrem zakaznikov v praci lebo tam musim hrat na vsetky strany aby dobre bolo.v osobnom zivote normalne po lopate to co si myslim a preto mam okolo seba len ludi ktori vedia aka som a ktori ma taku aj akceptuju.. .a co si o mne myslia ti ostatni je mi uplne jedno...nebudem sa do tvare hrat na chrumkavu a.potom za chrbtom niekomu rozpravat o nom...neznasam falosnych ludi.

Poviem narovinu , iba ak druhého človeka neurazím. Moj otec je netaktny , neuvedomuje si , čo komu “ pleskne” do tvare a ľudia ho za to nemajú veľmi radi. Tiež neznasam , keď mi niekto povie , že som pribrala a som tucna a aká som bývala krásna , ale už nikto nevidi , že bohuzial som v psychickej neistote čo sa tyka zdravia deti , ich diagnóz , ako sa ich stav bude vyvíjať a nemám momentálne hlavu nastavenú tak , aby som to riesila .

Vobec nemam problem hovorit uprimne..len skoda ze takych ludi je velmi malinko...🤷

Ja mám takú kamarátku…žiaľ myslím si že treba vyjadrovať svoj priamy názor iba ak sa niekto pýta a hlavne slušne☺️keď som sa opýtala povedala mi narovinu všetko - čo cením a aj to niekedy pomohlo…avšak vyjadrovala sa aj pomimo čo mi prišlo už rýpavyčné😅 hovorila mi že mám každý deň tmavšie a tmavšie obočie, komentovala môj smiech, dokonca keď som sa zasnúbila komentovala že jej by sa nepáčilo keby jej priateľ kúpi zlatý prsteň(keďže ja nosím všetko strieborné) avšak nikto sa nepýtal…nemyslím si že to je vhodné ani že to znamná že je úprimná…niečo takéto je v mojich očiach iba to že ponižuje druhých aby vyzdvihla seba, pohladkala ego😃myslím si že treba byť priamy a aplikujem to aj v realnom živote…ale keď sa ma opýtaju, keď mám ja robiť nieco čo nechcem a skrátka keď sa ma to týka alebo sa chcem zastať dobrej veci v mene ľudí na ktorých mi záleží…nie urážať keď niečo nezodpovedá mojim ideálom😊

Samozrejme, neznasam falos a neznasam v sebe nieco dusit. Niekto neznesie kritiku jeho alebo clenov rodiny. Som uprimna a nevyplaca sa to, ale radsej ako zit v pretvarke. Zalezi aj na tom, ako to dotycnemu prezentujes. Ono, kazdy je nejaky. Na tych, na ktorych mi zalezi - k nim som uprimna a to je len manzel a moje deti. Ostatni - jednym uchom dnu a druhym von, len si v duchu poviem, aki su hlupi, nespravodlivi, falosni, alibisticki a primitivni ludia - cest vynimkam.

Ja hovorim len ak to citim v zaludku a ak sa ma to bytostne dotyka, napr muzovi, alebo svokre, mame, ak sa ma nieco dotkne. Poviem, ze mi to ublizilo. A tak.
Ale pokial mi je ten clovek ukradnuty vacsinou ani nevysvetlujem...
Naco.
A nie nepoviem, ze niekto smrdi, lebo ten pacient napr mi sme pride raz za pol roka. Ale keby to mam kazdy den "citit" tak by som asi slusne napisala sms dotycnej.... Neviem.

Všetko hovorím celý život na rovinu a tak to aj vyzerá... Dopadne to vždy nakoniec fatálne...

@zejdlikova aj ja som mala vzdy stastie na take tie uprimne kamaratky. (vzdy som bola podla nich hrozne oblecena, po porode tucna, mala stareclu vonavku.. Chudery.
Ale ze to kupovali podla mna nikdy nepriznali.

Este ma napadlo: nemusis s nikym nic riesit, ziadne uprimnosti,staci len obmedzit kontakt na minimum. Raz ked ti s niekym nie je dobre, urazil ta, citis krivdu, nesuhlasis s niekoho spravanim. Naco si komplikovat vztahy uprimnostou, staci len prerusit kontakt. Aj tak to nikto neoceni - tvoju uprimnost.

@laska86 málinko? Ved pozri koľko len tu je žien úprimných, až 2 strany zatiaľ a určite bude viac. 😆☺😀

@derdia to je strasne to ma mrzi ale mas pravdu vzdy sa takyto inspiruju tebou aj ked ponizuju😊…ked sa ma kamaratka opytala ci ma pekny outfit tak som povedala narovinu ze to nie je moj styl ale ze vidiet ze je v nom spokojna tak som rada a tak to ma podla mna vyzerat nie urazit aj ked sa nam nieco nepaci😊

Častokrát si sami sebe nevieme povedať (priznať) pravdu 😉

Ono...nie je az take umenie povedat veci na rovinu. To podla mna dokaze vacsina. Ale dolezite je AKO to povedat. Umenie je povedat to tak, aby sa druhy necitil, trapne, aby sa neurazil a uplne najlepsie je ak aj sam uzna ze mame pravdu a pripadne aj dojde z jeho strany, ak je to v jeho silach, k zmene, naprave. Takze toto je dolezite si myslim pre nepokazene vztahy. Lebo povedat to tzv. "na hulvata" vie kazdy, ale aby v tej kritike videl ten druhy aj to ze to myslime v dobrom, s laskou, to uz je naozaj umenie a casto sa to nevidi. Ja osobne mam dost problem povedat veci na rovinu. Jedine muzovi a detom 🙂 tam to ide samo zo mna. Ale tak nejak druhym, cudzim...hmm...velmi nie. Pomyslim si svoje a necham tak.

Menovať to nebudem, je viac takých ľudí či už "kamoši" aebo rodina , kamoši už nie sú kamoši a rodina sa urazí , po čase ich to prejde a hotovo 😀 a je úplne jedno ako to poviem , mám pocit , že vlastný názor sa nenosí ale treba cusat.

No len či to tú druhú stranu zaujíma... môžem povedať kamoška na rovinu, že prepáč, ten sveter sa ti nehodí, vôbec v tom nevyzeráš dobre/vyzeráš v tom hrozne, len ona možno o to nestojí a nie je zvedavá na môj názor. Ona sa v tom možno cítila naozaj dobre, a takto jej to pokazím a urazím jej vkus, lebo vlastne prečo, načo...? Čiže to veľmi záleží od konkrétnej situácie.

Je veľmi tenká hranica medzi "povedaním na rovinu s taktom, diplomaticky" a "byť za hulváta" - a nemusím to ani povedať ako sedlaňa.

Mne raz rokmi a skúsenosťami ostrieľaný, múdry a pre mňa veľmi blízky rodinný príslušník (už nežije) na ktorého slovo a rady som vždy dávala, keď som bola u neho po mojich promóciách (celá šťastná, s pocitom, že zmením svet, poviem svoj názor, budem stáť za svojim, proste plná eufórii a mladíckeho nadšenia) povedal jednu vetu, ktorú si budem pamätať do konca života, lebo to bola dobrá rada. Ukázal na jednu sošku, ktorú mal na poličke v obývačke: boli to tie 3 opičky, viete, ktoré si zakrývajú jedna uši, druhá oči, tretia ústa a povedal, že bol tiež taký, ale roky a skúsenosti ho naučili, aby vždy vycítil situácie, kedy sa má správať práve takto, ako tie opičky. Zatiaľ si myslím, že mal pravdu.. nazvime to alibizmus, alebo akokoľvek chcete.. ale rozprávať veci na rovinu je umenie, a nezvládne to každý.. ak teda chceme, aby to bolo na úrovni a malo to aj želaný efekt.

Ja nepochopím jedno, viac akceptujeme faloš a pretvárku ako úprimnosť. Všetko by bolo oveľa jednoduchšie keby sme si povedali pravdu a to čo máme na srdci. Samozrejme nie tak, že si pomyslím o susede že je tučná a poviem jej to. Napríklad mne sa nedávno stalo to, že kolega ochorel chodil chorý do práce potom zistil že má covid. Kolegyna toto iste spravila asi pred polrokom (asi uz na to zabudla). Prisla som do prace a velmi tam tato kolegyna s ostatnymi riesila tohto kolegu ze chodil do prace chory atd. Ja som jej povedala ze preco to riesi a ze aj ona toto iste spravila. To sa jej nepacilo. Ludia hlavne nepozeraju na seba a k sebe nie su uprimni.
@oblecenie99

@xnatalkax Veď aj preto som napísala: treba to vedieť robiť. Kedy je to samozrejmá vec (choroba kolegu, neni o čom) a kedy je to zbytočné, a kedy je to kontraproduktívne. Aj pre mňa, aj pre druhú stranu. Treba to robiť s taktom.

@oblecenie99 omylom som teba oznacila 😅

@xnatalkax V pohode ;)

@oblecenie99 vies len mne toto vadi ze rozprava ohovara za chrbtom, tak som to uz povedala na rovinu.

@xnatalkax To je iné, ohováračky z duše neznášam ani ja.

@oblecenie99 a ako jej to mam povedat ked stym zacne lebo to je na dennom poriadku 😅

V živote by som človeku nepovedala priamo že smrdí alebo ze je obézny ani nič co by ho mohlo uraziť alebo znížiť sebavedomie. Iba nepriamo. Kamarátka je obézna tak som jej povedala ze ma viac cvičiť a zdravšie jest. Aby mali deti zdravú mamu. Všetko treba vediet povedať s citom alebo mlčať

Ja nedokazem uz roky povedat kolegovi, ze smrdi. Doteraz si myslí, ze mam rada zimu, lebo stale vetram. Zatial mu to nikto z firmy priamo nepovedal, aj ked naznaky boli - kozmetika ako darcek, nova kosela na rokovanie ( to sa vtedy zakamuflovalo, ze vsetci by mali mat bielu). Stale nepochopil a nosi cely tyzden jeden prepoteny sveter 🙄

Nie som hrdina tu ani v zivote. Ak ma daku pripomienku snazit sa to nejak zaobalit a povedat taktne. Ale zavisi od okolnosfi
Neznasam ludi co na na srdci to na jazyku takym by som povedala tiez do oci. Slova maju velu silu. Ale napr kamoske ze popija pred detmi by som povedala to mi pride ok ale niekomu ze je tlsty ci smrdi nie napriklad.