Dá sa s takým človekom existovať?
Túto tému zakladám anonymne, aj keď som dlhoročným prispievateľom na MK. Keď som sa zapojila do niektorej z diskusií, vždy som vedela, čo poradiť, ako poradiť, ako by som danú situáciu riešila ja. No so svojím problémom si rady dať neviem. Mám dve krásne, zdravé a šikovné deti a manžela, s ktorým som už 12 rokov. Prvé roky boli ťažké, keďže som sa po svadbe odsťahovala dosť ďaleko od svojej rodiny, nechala som dobrú prácu, opustila blízkych priateľov. Láska bola silnejšia, chcela som byť s ním. Onedlho prišlo dieťatko, tešila som sa, aj bála zároveň. Starostlivosť o toho malého človiečika bola náročná, pre silné koliky sme sa natrápili. No muž mi pomáhal, v rámci možností, aj keď chodil do práce, to musím uznať. Potom prišlo druhé dieťa, to bolo ukážkové, len papalo a spinkalo. Čo sa týka domácnosti, muž mi nikdy extra nepomáhal, mala som celú domácnosť na starosť ja, ale vôbec mi to nevadilo, keďže som bola na materskej, brala som to ako samozrejmosť. Muž mi pomáhal tým, že zobral napríklad to mladšie dieťa do kočiara a prechádzal sa s ním dlho, aby som mohla upratať, navariť v kľude. No deti vyrástli, ja som si našla prácu a teraz nestíham. To, čo som si muža naučila, že je všetko hotové, navarené, dom vyblýskaný, všetko vybavené, zrazu nie je možné. Ale ani to mi nezazlieval. Povedal mi, aby som neupratovala, radšej si oddýchla. Vie byť veľmi dobrý. Alebo skôr vedel byť. Keď si to tak spätne uvedomujem, vždy bol vzťahovačný. Urážal sa za maličkosti, ale nie tak do krvi. No v poslednej dobe, a tou dobou myslím už dobrý rok, sa uráža naozaj za mini maličkosti. Ale uráža tak, že je schopný sa so mnou aj tri dni nebaviť, alebo mi nezavolá z práce vôbec, neopýta sa na deti, skrátka hrá urazeného. Mňa už to nebaví. Navyše chce, aby som ho poslúchala, čo povie on, to je sväté. Nikdy som nebola ten typ ženy, ktorá je závislá od muža, skôr naopak. Nikdy mi žiaden priateľ nenakazoval, čo mám robiť, len by skúsil... a teraz? tak som sa zmenila, koľko krát za deň, kedy som s manželom si musím hryznúť do jazyka, tak by som mu niečo povedala, ale pre pokoj v rodine som ticho. Ešte pár rokov späť by som si veru po hlave skákať nenechala. Dnes mi povedal, že som mu sľúbila, že budem poslúchať. Ja som mu na to odvetila, že nie som pes, aby som ho na slovo poslúchala. Z minúty, kedy sme sa bavili, smiali a bolo nám dobre, sa to skrútilo na odutú hubu a ticho. A takto to býva skoro vždy, keď sme spolu. Mám pocit, že vyhľadáva situácie, kedy sa môže oduť, a keď žiadna nie je, tak si ju vyrobí. Napríklad minule som servírovala deťom večeru. On stál pred príborníkom, poprosila som ho, aby šiel nabok, že im vytiahnem príbor. Ako som otvárala príborník, tak som s ním zatlačila do jeho boku, ako bol opretý. Toto bol dôvod, prečo sa so mnou tri dni nebavil! Ja už niekedy naozaj nechápem, stále si niečo nájde. Mňa už to nebaví. Prepáčte za taký dlhý text, ale musela som to dať von aspoň takto. Keďže to nemám komu povedať. Teda mám komu, ale hanbím sa priznať, že takto žijem. Vďaka.
@ivangeline presne si to vystihla "Zrazu nie si doma. Stále kdesi si, nemá prehľad, pekne oblečená.." už som aj postrehla, že žiarli na môjho nadriadeného...je toho asi viac, čo mu vadí, čo ho trápi, ale keď sa ho pýtam, tak povie, že všetko je v pohode. Rád sa rozpráva, ale také rozhovory o citoch, to mu moc nejde.
@eliska13 práveže som nič nespravila...sú to maličkosti, ktoré mu vadia, napríklad že som bola natankovať, aj keď on vravel, že netreba...to je to "neposlúchanie" podľa neho.
@alazala už som mu vravela, že by sme mohli ísť k doktorovi, že pôjdem s ním...nezobral to zle, neurazil sa tentokrát, ale povedal, že nepôjde. On má určite niečo so psychikou, máva také tiky, neviem, ako to presne nazvať.
@lauriema práve to je na tom to čudné, že aj my tak fungujeme, že on je hlava a ja krk. Papierovačky vybavujem ja, peniaze mám na starosti ja, on má teda prácu okolo domu, auto, také technické veci. Ale o väčších veciach rozhodnúť sám nevie, má z toho stres, vždy nakoniec rozhodnem ja, lebo on váha, čo ak to nebude dobre, čo ak toto a čo ak hento. Celkovo má strach z veľkých rozhodnutí, nejaká väčšia pôžička alebo hypotéka by ho položila, to by psychicky neuniesol.
@karelova skúsim 😂
skuste si najst nejakeho dobreho paroveho terapeuta ked nechce on ist, takto pojdete obaja. myslim ze tam bude nejaky hlbsi problem na pozadi. nema zmysel to dalej len v sebe dusit a trpiet divne spravanie, jemu to nepomoze a tebe to uskodi
@oliolijanka tiež by som dala momentálne ruku do ohňa za to, že nikoho nemá, ale ktovie. Musí mať dajaký dôvod, prečo je taký. Hlavne, keď taký nebýval. Vravím, bol vzťahovačný, ale nie až takto. Stále sa to zhoršuje.
@meluela máš pravdu, už dlhšie nad tým uvažujem. Asi je načase prestať uvažovať, ale začať konať. Stále ma odrádza myšlienka, že keď tam pôjdem sama, nič mi to nepomôže, a keď by som ho tam dajakým zázrakom dostala, on si ani tam neprizná to, ako sa správa. On je totiž to ten typ - pán neomylný. Všade bol a vždy má pravdu. Na vine sú všetci okolo len on nie. Keď by ho terapeutka presviedčala o opaku, už tam viac nepríde. Natoľko ho poznám, že viem, že by to bolo presne takto.
Pomôže aj keď pôjdeš sama, lebo aspoň si ujasnis sama nejaké veci, keď zmení jeden v pare svoje konanie, musí sa to prejaviť nejako. Držte sa.
ako môže byť človek, ktorý takto koná, ako Vám tu píšem, byť v jednej chvíli taký, a v druhej úplne super manžel, partner, kamarát a otec. Sú chvíle, kedy nám je tak dobre, že si vravím, aké je to šťastie, že ho mám. A na druhý deň mu niečo preletí cez nos a sme úplne niekde inde. Už som mala také stavy, že som si vravela, že to skončím. Skrátka že mi to nestojí za to. Premýšľať, čo môžem povedať, aby som ho náhodou niečím neurazila. Aj som mu to povedala, že či vôbec tuší, koľkokrát do dňa musím zadusiť v sebe myšlienku, a nepovedať ju, len aby som sa ho náhodou nedotkla. Či tuší, aké je to ťažké, tak žiť. A jeho reakcia? Samozrejme to otočil na seba, či ja tuším, ako sa on cíti, keď si vždy spravím po svojom, že ako ho to "serie", že nerobím tak, ako mám (čiže ako chce on). Keby to boli naozaj závažné veci, v ktorých by som sa s ním nedohodla, tak pochopím. Ale sú to maličkosti, ktoré nestoja skoro za povšimnutie, a on z toho vyrobí kauzu ako hrom. Alebo keď na niečo zabudnem, nespravím, ako som povedala (napr. pozerala som film, on bol v práci, ja som mu povedala, že mu cez reklamu pošlem niečo na messenger. On volá po hodine, či nebola ešte reklama, že som mu nič neposlala. Ja že nie, len som zabudla. On zasa drámu z toho spravil a odul sa.) Ale keď niečo zabudne on, a nie nepodstatné veci (k tým sa vôbec nevyjadrujem), tak som ešte ja tá, ktorá hľadá riešenia a utešujem ho, že to dajako vyriešime. Lebo si myslím, že tak by to mali ľudia, ktorí sa majú radi, riešiť.
Čistý manipulátor, takéto chovanie treba odstrihnúť hneď na začiatku.
No vieš ale možno keď odíde, uvidíš ako strašne mu záleží na tebe a terapia aspoň tebe otvorí oči. Určite to pomôže niečomu...
Dievčatá, ešte raz chcem poďakovať všetkým za príspevky. Včera sa stala ďalšia vec, ktorá otvorila stavidlá a viedla k obrovskej hádke a ktorá sa bude teraz dlhšiu dobu vstrebávať na oboch stranách. Znova šlo o malichernosť. Po práci sme s deťmi šli kúpiť papuče do školy. Predavačka je známa miestna persóna, ktorá pchá nos do všetkého, ale už ju poznáme a vždy sme sa vedeli spolu s manželom na jej otázkach zabaviť. Včera to nebolo inak, nakúpili sme papuče a ja som zháňala ešte obliečku na veľký paplón (2 x 2,1 m). Pani predavačka mi povedala, že obliečku na taký veľký paplón nemajú a svojím podrezaným jazykom dodala, že načo sme takú veľkú duchnu kupovali a spolu sme sa na tom zasmiali. Ja som na to odpovedala, že to toť môj manžel takú chcel, nuž ju má". A to som nemala povedať. Najskôr som si nič nevšimla, kráčali sme s deťmi po chodníku, myslela som, že je všetko v poriadku. Po chvíli ticha začal, že prečo som jej niečo také povedala, že on si nepraje, aby som nejaké informácie o ňom vešala cudzím ľuďom na nos. Snažila som sa to obrátiť na žart, naozaj sa mi nechcelo na ulici hádať. No nepomohlo. Prišli sme domov, padli nejaké štipľavé poznámky z mojej aj jeho strany. Nakoniec to vyústilo do obrovskej hádky, kde som mu vykričala všetky krivdy, priznám sa, aj som mu škaredo nadala, lebo všetky tie trápenia, čo sa vo mne držali vyšli na povrch a ja som bola ako zmyslov zbavená. Nakoniec som mu povedala, že ho už neľúbim. A ako som to povedala, zistila som, že je to pravda. Mám ho rada ako otca svojich detí, vážim si ho, pretože sme niečo spolu za tie roky prežili, ale lásku ako majú manželia zdieľať medzi sebou už necítim. Celú noc sme nespali, keďže sa opil a snažil sa to celú noc riešiť so mnou, ja už som bola zúfalá, lebo som tak strašne potrebovala spať, hlavu mi šlo roztrhať, a on stále chcel, aby som mu povedala, že ho ľúbim, že to nie je pravda, že nie. Ale ja už klamať jemu a hlavne samej sebe nedokážem. Dnes mi volal z práce, že či je to naozaj pravda, že ho už neľúbim. Vravím, že nechcem ti klamať. Plakal do telefónu, že on tak žiť nedokáže, keď ho už nemilujem. Je to ťažké, také ťažké, ale napriek všetkému si myslím, že je dobré, že sa to stalo. Možno sa zmení a skúsime to odznova. Už len kvôli deťom, ktoré ho milujú nenormálne.
Čistý manipulátor!
@sashabb ano manipulator presne takto sa spraval aj moj..
No ak sa tento zmeni tak sa stahujem na mars. Moze sa trochu okresat a kontrolovat ale casom zrejme to bude v starych kolajach. Nerobi nic ine len posuva tvpje hranice a skusa co mu prejde. Viem teraz to nevidis ani ja som nevidela az ked som sa odstahovala tak po pol roku mi zacalo dochadzat. Presne aj tie reci aj taka ista reakcia ako ten tvoj ked som mu povedala ze ho nelubim..tiez mi medal pokoja celu noc...este aj vety rovnake pouzival ako ten tvoj
@bosorka2302 to naozaj? takže si ho nakoniec opustila? ja som mu tiež povedala, že keďže rodičov, ktorí by ma prijali aj s deťmi mám ďaleko a nechcem prísť o prácu, ktorú mám teraz, nájdem si niekde podnájom. Že deti pôjdu so mnou som podala tak mierne, aby nezačal zasa útočiť, a to takým štýlom, že deti keď budú chcieť ísť so mnou tak pôjdu, keď budú chcieť zostať tak zostanú (a to som si istá, že by chceli ísť so mnou, aj keď vravím, muža zbožňujú, ale mama je mama, hlavne ten starší, to je "mamánek"). Aj cez deň mi volal a chcel to riešiť, ale obaja sme v práci, a ja osobne nemám čas ani chuť na také osobné rozhovory, keď mám dokola kolegov a kolegyne. Som z toho taká rozpoltená, za jedno som rada, že som mu to povedala, ale aj mi je ho ľúto, lebo plače do telefónu, a vraví mi, že on ma ľúbi, miluje, nevie si predstaviť život bezomňa. Jediné riešenie v tejto chvíli vidím tú poradňu. Ak odmietne, tak musím odísť, nič iné mi nezostáva.
Ano opustila ale tych sanci mal vela. Az pokial mi nedosla moja trpezlivost a tu mam ozaj obrovsku
Aj poradna bola ale on tam siel s cielom ze aby jenu dali za oravdu ze mam posluchat. On celkovo nerobil rad kompromisy aj ked slo o banalitu. V niecom ustupil ale predchadzalo tomu asi 3 tyzdne boja....ak sa slo vzdy podla neho bol super ale to sa neda. Hovorim nemal problem sa odmlcat aj na 3 mes a tym ma trestal...az neskor samej mi doslo ako mnou manipuloval ale to az ked som sa odstrihla od neho. Ja neviem napr. Som chceka ist do inej kaviarne ako on (uplna banalita) predchadzalo tomu 2 tyzdne argumentovamia preco musime ist nie do jeho oblubenej...potom sa ma snazil argumentami prescedcit a ak nic nevyslo ustupil isli sme na kavu kde som chcela....kavu vypil na ex a ze uz sme tu boli mozme ist...cize ustupil mi ale boli sme tam cisteho
Casu cca 10 min......a tvaril sa ze nechape co sa mi mepaci ved mi ustupil....a takych prikladov mam za tie roky milion. Proste bud posluchas a je dobre alebo odchod
@bosorka2302 uf, začalo sa mi zle dýchať, len to čítam
@bosorka2302 presne teraz zažívam aj ja toto isté, už to ticho a život, každý svoj, trvá pomaly tretí mesiac. Síce prispel deťom na pomôcky, ale takýto život je fakt na prášky. Už som zistila niektoré veci, čo ako, len ja fakt nemám vôbec silu na rozhovor.
Situácia ma ubíja, ale rozhovor nemám chuť začať... Cítim aj tak, že sa to blíži ku koncu... Neviem ako ďalej... Chyba je vo mne lebo nežijem tak ako to on chce.. 🤷♂️
Veľmi ma mrzí, že toto robí čo čítam strašne veľa chlapov ženám. Nerozumiem tomu. Držím palce nech to dáte, ale aj keď nie, hlavne aby si d deťmi bola šťastná...
Všetko ti verím a mrzí ma to, lebo som v podobnej situácii a neviem z toho von...
@nelie1 je mi luto co prezivas..z vlastnej skusenosti ti povoem ze ja som ho velmi ale velmi lubila a skusila som vsetko aby ten vztah vydrzal. Roky som si hryzla do jazyka naozaj neriesila blbosti a aj tak nebolo dobre. Az ked som zacala rozmyslat ze co ak chyba je v nom a nejako mi docvaklo ze proste nech urobim cokolvek vzdy si najde zamienku aby ziskal pozornost a uz to islo....vudrzala som dlho. Hladala sposob fungovania no nedalo sa...dosli sme az do stadia ze aj ked bolo ako povedal aj tak si nasiel sposob ako ma zhucat...citila som sa ako v psycho thrilleri
Narcisa a tým manipulator.... Keď si trosku viac empaticka dostaneš sa z neho na lieky.... A dúfam, že to ostane len o liekoch. On si to neuvedomuje, tebe praská srdce... M
@bosorka2302 veru keď toto čítam, presne aj ja toto zažívam. Na liekoch skončiť nie je ťažké, ale prečo mám pchať lieky? keď niekomu nevyhivujem tak ako hovoríš, treba sa ostrihnut a ísť svojou cestou. Závidím ti (v dobrom) že už toto máš po riešené a ideš ďalej podľa seba...
Ďakujem za podporu 😉😊
Držím vám palce, nech ste spokojná a šťastná.
Spytala by som sa ho ci je v prechode, lebo sa aprava ako stara zena.a dufat ze sa urazi