Dcérino zlomené srdce
Dievčatá, neprispievam sem často, ale teraz som už naozaj zúfalá. Dcéra mala vzťah, neviem presne ako dlho, ja som jej priateľa spoznala niekedy v lete. Je už dospelá, samostatná. Posledné dva týždne je však podráždená, vždy keď k nej prídeme, má prázdnu chladničku, neje, je bledá. Nič ju nebaví. Na víkend som nam zajednala pobyt v Tatrách, len my dve, myslela som, že sa poteší, ale postavila sa k tomu tak, ako keby som jej povedala, že ideme do najbližších potravín po chlieb. Cestou do práce som stretla jej priateľa, povedal, že sa pred pár týždňami rozišli, bol smutný, aj ma poprosil aby som sa s ňou porozprávala. Ale dcéra sa na túto tému rozprávať nechce. Dievčatá, veľmi sa o ňu bojím. Má za sebou už niekoľko rozchodoch, aj po niekoľkých rokoch. Ale vždy sa otriasla. Bojím sa, aby nevyviedla nejakú hlúposť. Ku psychológovi ju nedostanem,aspoň nie teraz.
rešpektuj ju je dospelá, rozprávať sa nechce, nech sa vyplače, posmúti a život pôjde ďalej
Aka bola jej vychova? Naucila sa uz od detstva ze nie vsetko vzdy vychadza tak aby jej to sadlo do kramu?
Bojis sa oprávnene, dnesni mladi ludia akosi tazsie prezivaju sklamanie, rozchod... a celkovo. Ved toľko samovrážd v poslednu dobu, je to hrozne co sa deje. Ano, je dospelá, no urcite potrebuje oporu, možno aj pomoc o ktoru nevie sama poziadat. Snazila by som sa byt co najčastejšie s ňou, netlacila by som na nu, musi sama chcieť sa ti zdôveriť. Ak sa stav nebude zlepsovat, zasla by som za psychologom alebo k niekomu kto vie poradit.... opytat sa co robiť. Drzim palce 🍀🍀😘
@martinmmartin samozrejme, že vie. O otca sme prišli, keď mala 5, mal autonehodu. Po rokoch som si našla priateľa, rešpektovala ho ako otca. Rozisli sme sa, ale ostali v kontakte, videla, že to nie je ľahké, ale že to patrí k životu. A že život ide ďalej. Ja jej chcem byt oporou, ale neviem ako.
Najhoršie čo môžeš urobiť je tlačiť ju do toho, čo chceš ty. Do pobytu, do rozhovorov. Ak chce mať pokoj od ľudí, tak jej ho dopraj. Svoju lásku k dcére ukážeš tým, že budeš rešpektovať jej rozhodnutie a nie že ju budeš tlačiť do toho, ako by smútok mala zvládať podľa teba.
Bola som v rovnakej situacii, ale v pozicii tvojej dcery. Tiez ma nic nebavilo po tazkom rozchode, doma bordel, schudla som asi 10kil, len som lezala, nevladala som vstat.
Mama mi velmi pomohla, uz len tym, ze som vedela ze je pri mne, ze je to moj pristav. Tiez som nechcela rozpravat o tom, az casom. Takze netlac, len bud "pri nej" nepytaj sa. Ale povedz ze ak by chcela, moze ti zavolat kedykolvek. Casom sa rozrozprava. Uvar jej polievku, trosku poprac a nechaj.
K psychologovi..... Povedz jej ze by jej pomohli aspon nejake lieky, xanax napr. Ci to nechce vyskusat, bude jej aspon ciastocne lepsie.
Škoda, že Ti o rozchode vôbec nepovedala..na výlet choďte nič viac ako prejaviť záujem nemôžeš.
Ja som tiež po každom rozchode či z mojej či jeho strany schudla a trápila sa to asi patrí k láske a citlivým ľuďom.
podla mojho skromneho nazoru by sa z toho mala dostat sama. po rozchode ziadna z nas nechce pocuvat ziadne omacky ani nic podobne. ale odreagovat sa a niekam ist, to by s tebou fakt mohla. aspon by prisla na ine myslienky. ale neviem, cele mi to pride take zvlastne, z toho popisu sa mi zda, ze to akosi nemaju este ukoncene. mozno by bolo na mieste ich aspon naposledy nejak spojit, aby si to vykecali a bolo by dobre obom. mozno sa len k tomu proste nemaju.
Ako dospelá žena by som očakávala, že mama nezajedná pobyt, na ktorom mám byť, bez konzultácie so mnou. Si na môj vkus až príliš akčná. Chápem, že dcéra nemá chuť o tom hovoriť, ani to riešiť. Ak od rozchodu prešlo len pár týždňov, to je ešte krátka doba. Nechaj ju tak, ona to prekoná.
Ten jej priatel ta poprosil aby si sa s nou porozprávala o com?
Kto sa s kym rozisiel?
Ja som bola vzdy po rozchodoch vesela lebo som vedela preco som s dotycnym rozisla a bolo mi tym padom lepsie. A to neslo o nic vazne ako alkohol, bitky, nevera, proste som len zistila ze s tymto clovekom do zivota nie a idem dalej.
Ale dostat kopacky je asi ina kava...
Tazko jej pomozes. Bojis sa coho konkretne, ze spacha samovrazdu napriklad? Mozno to zaznie kruto ale zo skúseností okolia vnimam ze ked sa clovek tak rozhodne, nikto a nic mu v tom nezabrani.
Ale to by som ja ako matka tiez asi nechcela pocut, takze ta chapem...poradit neviem.
Potrebuje smutit, nechaj ju. Dva tyzdne je este malo
Podľa mňa super ak vypadne s tebou mimo domu.. síce keď aj nereagovala radostné to neznamená že jej to nepadne nakoniec dobre.. netlač na ňu, len ju uisti že si tu prenu, že ju ľúbiš a budeš pri nej vždy stat.. každý si raz prejde takýmto sklamaním, viem že rodiča to musí strašne mrzieť ale každá takáto bolesť raz prebolí.. jediné čo zranený človek potrebuje vedieť je, že nie je na svete sám a stále sú ľudia ktorí ho ľúbia..
Ja som mala raz veľmi silno zlomené srdce, bol moja prvá veľká láska, bola som čerstvo dospela.. myslím že moju mamu to velmi trápilo, ja som ocenila že namna netlačila, ale bola primne keď mi bolo najhoršie.. prekvapilo ma vtedy že dokonca aj otec si všimol čo mi je a skúšal svojim spôsobom má utešiť.. (on bol invalid a život s ním bol náročny) vtedy som si myslela že nič horšie sa mi nemohlo stať.. bohužiaľ neskôr som stratila mamu, potom som pochopila že trápiť sa stratou nejakej lásky je zbytočne..
Uz len to, ze to tu riesis svedci o tom, ze si skvela mama❤️. S dcerou sa skus porozpravat ked budete spolu na vylete. Kazdy mame obodobia hore, dolu, drzim palce aby ju to cim skor preslo.
Ahoj Ja ked som zažila rozchod,
Chcela som byť sama. Mamka za mnou často chodila a mne to išlo strašne na nervy... potrebovala som čas to vstrebať a vyplakat sa. Tiež som nejedla, alebo jedla, ale len na silu. Proste som smútila za tým človekom... skús ju nechať samu ak chce byť sama...
Neviem si predstaviť, že v takom stave by som išla s mamkou do tatier... jej reakcií sa vôbec nečudujem...🤷♀️
Ale to som bola fakt zamilovaná no. Veľa šťastia prajem
Pri rozchode su uplne najhorsie tie ocakavania ostatnych. Jedna skupina ti chce pomoct, lebo isto hned skakat z mostu pojdes (uz Len to ze si to o tebe myslia vlastne hovori za vela), druha skupina by to za teba vyriesila, (lebo isto si nevedela co robis a treba to napravit- co tiez hovori o tom aku nizku mienku o cloveku maju). A pritom by stacilo tak malo - prosta akceptacia faktu rozchodu a prosta akceptacia, ze to boli.
Povedz jej, ako to citis ako ty, netahaj z nej informacie, iba jej povedz, co mas na srdci ty, ako si sa citila, ked si ostala bez manzela ty, ako si musela ostat silna kvoli nej, ako je zivot krehky, ako nema zmysel trapit sa vecami, ktore nezmenime a ze si tu pre nu kedykolvek ta bude potrebovat a potrebujes aj ty ju, aj ked sa ona momentalne citi nepotrebna.
@martinmmartin 🙏🙏pane bože.to je za radu toto 😂😂
Skús skôr napísať do poradne tu na MK, tam ti isto lepšie poradia ako niektoré "múdre" ženy tu v diskusii.
Ked som sa kedysi dávno rozisla s frajerom po trojrocnom vztahu, mama ma vtedy zobrala do prirody, isli sme zberat šípky na čaj, a sama som sa jej vyrozprávala, povzbudila ma a uvedomila som si to, co znie aj v jednom skvelom českom prísloví: "Pro jedno kvítí slunce nesvítí, pro jednoho osla jsem nevyrostla".
Tatry by som neriesila. Skús ju zobrat von na prechadzku, alebo kludne aj na zákusok, na nakupy... robte spolu nejaké aktivity, z ktorých bude mat radost. Zacni konverzovat o beznych veciach a uvidis, ze sa ti casom a vo vhodnej chvíli aj sama otvorí. 😉
Tak ono niektore veci proste musia preboliet a neda sa s tym nic robit, treba sa vyplakat a jedneho dna vyjde slnko. Hlavne nevyryvaj, neryp do toho stale, ja vuem ze kazda mama chce pomoct ale to ustavicne rypanie, vrtanie, je obcas horsie ako samotny problem, ked clovek chce byt sam.
Asi to chce cas a hlavne nech vie, ze sa na teba moze obratit ale nevnucovat sa 🙂
Velmi tazka otazka od teba ako jej pomoct.Mozme ti tu pisat rady,bud pri nej,podpor ju teraz este viac,nebud akcna hm,vsetko zalezi od okolnosti,povahy.Ja ti mozem z mojej skusenosti napisat,ze som mala podobnu situaciu ako mama.Bolo to dost tazke obdobie ver mi aj premna,lebo som videla,ze syna rozchod trapil,asi po dvoch tyzdnoch sa znormalizoval,ale ja jedine co som mohla,vela sa s nim rozpravat,ale nie o rozchode,vseobecne,chcela som vediet ake .nazory,postoj,plany,nie stale mu bolo do reci,ale vedel,ze ako mama som pristav,kde sa moze na mna 24/7 obratit,ak by som videla,ze sa trapi dlho,obratila by som sa sama na odbornika,terapeuta ako mam byt napomocna ako mama dalej ja.Najhorsie je to,ze nikdy nevieme co sa v hlavach inych prave deje,a myslim,ze sa strachujes opravnene.Sama si sa musela vyrovnat s tazkou stratou,ale to neznamena,ze taka imunna je aj tvoja dcerka,vela sil prajem
odporúčam si možno vypočuť čo na to psychológ https://firstclass.cz/rubrika/podcast/
Chod s nou a bud pri nej,je to tazke,pobyt jej určite pomoze
vyjadri jej podporu, povedz jej ze si tu pre nu ak sa chce vyrozpravat a ze nebudes nic komentovat. (a naozaj NIC nekomentuj.) tvoja uloha je uznat jej pocity, slovami: ano, chapem, ze si smutna... nahnevana, zradena...- podla toho co ti bude rozpravat. dalej ziadne riesenia nenavrhovat, ona si svoj zivot sama bude riesit, potrebujem len oporu, vypocutie. ked bude chciet sa opytat na nazor, opyta sa. ak sa neopyta, len POCUVAT co preziva.
Jedine komunikacia pomoze, a mali sa rozist v dobrom ostat kamaeati ved svet sa nezrutil ludia maju cazne choroby toto je len docasna depka