Dieťa, ktoré som dala na adopciu
Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
Pozri, kľudne mu napíš správu, úprimne, ako to cítiš… že máš z toho mega stres, ani nevieš čo a ako, ale rada urobíš to, čo poteší/ pomôže jemu aj tebe. A uvidíš… držím palce ;)
@martinkatinka Ja som prerušila kontakt. Pretože som to tak cítila.
No tak aj teraz urob ako citis.... Ak je blizko, mozno ho stretavas denne, co ty vies....
@mamula20 Ďakujem za vašu uprímnosť no nie je to ľahké. A v tej dobe som preňho urobila to čo bolo podľa mňa správne. Ja by som mu nedokázala dať nič. Za to získal skvelú rodinu ktorá ho podľa všetkého ľúbi, a ja chápem jeho zvedavosť. Aj ja by som bola zvedavá. Ale čo ak to bude chyba a stažím tak život jemu aj sebe?
@oonnaganamakusai Ja sa neospravedlňujem. A ľudia robia chyby a nesnažte sa mi tvrdiť, že nie. Deti sú v puberte ako časované bomby. Niektoré puberta ovplyvňuje viac, niektoré menej a niektoré vôbec. Ja som bola ten prvý prípad. Poučila som sa. Ale ako som písala, chyby ktoré som napáchala už nenaprávím a ani ich nezmažem.
@mamula20 Nie, nechcem.
Tu najvacsiu odvahu si uz prejavila. Vzdala si sa dietata pre jeho dobro. Na to kazda zena nenajde odvahu. On sa s tebou chce stretnut. Dopraj mu odpovede, ktore mu viria v hlave 17 rokov.
Mne tvoje vyjadrovanie je dost sebecke.Ja ja ja...Dala si ho na adopciu,on ti to nema za zle natolko,naopak,chce sa s tebou stretnut.Predstav si co ma asi v srdci?Kazdy chce vediet odkial pochadza.Kto je jeho mama,otec?Ako prisiel na svet?Preco si sa ho vzdala?Viem si predstavit, ze odpovede na tieto otazky potrebuje na to, aby sa pohol v zivote dalej,pochopil kto je a ze nie je zbytocny.Mozno naozaj ani nic viac nechce.Nemyslim si,ze chce aby si sa s nim teraz v 17tich rokoch zacala maminkovat,chce len vediet kto vlastne je.Myslim ze aspon raz by si sa mala zachovat tak,ako by ti slo o jeho dobre a dat mu tie odpovede.
Ja by som mu na tvojom mieste napisala uprimny list, ak by ti odpisal/a, podla toho by som robila dalsie kroky. Najdi odvahu na zaciatok na to. Ja mam vdaka zene, ktora konala podobne ako ty, tiez svoje dieta. Nepoznam jej identitu, ale vzdy jej budem dakovat, ze sa rozhodla ho porodit.
No mohli ti pomôcť aj tvoji rodičia a kludne si si ho mohla nechať.Ja keby toto urobím,viem že moja mamina by si ho adoptovala za svojeho teda ako starká.Nikdy by mi nedovolila dať dieťa na adopciu.Ale ktovie ako to máš aj ty s tvojimi rodičmi.Teda mala si.A čo sa týka toho stretnutia,ja by som sa určite stretla aj keby som sa ako bála
@maminkadeticiek Ja sa s ním stretnem. Ale musím sa na to pripraviť, vstrebať to, pripraviť sa na to najhoršie.
@liusa82 Moji rodičia to brali ako hanbu čiže nechať si ho nepripadalo do úvahy..
Podobna nieco sa stalo mojej kamoske. Tiez bola adoptovana. V puberte sa velmi chcela stretnut so svojou biologickou matkou. Tiez jej rodicia vedeli kto to bol. Tak jej to dohodli. Ked sa stretli bola nesmierne stastna, ze ju dali a adopciu. Mozno to nieje tvoj pripad. Mozno ten tvoj syn ti len nieco chce povedat, vidiet ta.
Ale mna by zaujimalo ci mas teraz rodinu a deti?
Pokiaľ viem nikdy sa človek nedozvie komu išlo dieťa na adopciu, ale berme to tak, že ty vieš...
Áno, máš sa s ním stretnúť má vek kedy potrebuje svoju identitu.Mozno sa vôbec nebude pýtať tieto otázky, ale rozhodne sa s ním máš stretnúť.
Mysli aj na to ako sa cítia jeho rodičia a on tiež majú obavy
@majkamasar Mám syna a úžasného manžela.
@luccija Ja viem..
Tak sa tomu postav zodpovedne snáď by si ho neodmietla?je to veľmi dôležité pre vás vsetkych.
Vies co. Ak manzel o tom vie. Stretni sa snim. Aj ty uzavries v sebe vela otaznikov. Aj ten chlapec. Ak sa s nim nestretnes aj tak ta urcite niekedy vyhlada. Uvidis ake to bude krasne. Ved si nic zle neurobila. V svojej situacii si vtedy urobila co bolo najvhodnejsie - darovala si mu u!asny zivot s milujicimi rodicmi.
@majkamasar Zrejme áno.. Má právo všetko vedieť.
Ja si myslím, že je to to najlepšie keď ma vôbec on záujem sa s tebou stretnúť. Môže to byť potom práveže super vzťah aj medzi vami. Určite by som sa stretla a vysvetlila dovody tvojho rozhodnutia a taktiež navrhla sa stretávať ak bude mať záujem.
@autor držím ti veľmi palce, ja mam 17 ročného syna, je to úžasný, rozumný chalan, verím, že aj tvoj syn je taky, keď sam ta chce spoznať, stretnúť sa, porozprávať sa.... Využi to, nezahod tu šancu. Určite to bude velmi emotívne, to bezpochyby, ale skus si predstaviť, aké to bude preňho a on je pripravený.... Chce mamu, objatie od mamy,.... Spln mu to... Možno to nebude hneď, ale nejak sa zacat musí, držím palce 🍀
Urcite sa s nim stretny, mozno to bude ťažké ale, napokon to bude dobre. Držím palce nech sa deje co sa deje 😊🙁
Ak su ty jeho adoptivni rodicia Ok a hovorili mu pravdu tak sa len teraz v tomto veku potrbuje utvrdit, ze je to tak aj ON. Neboj sa bude to fajn.
@majkamasar Zrejme áno. Asi len veľmi premýšľam nad všetkým čo sa môže pokaziť..
@tini27 po revolucii uz boli take zmeny v zakonoch, ze ano, toto mi pride vyslovene ako scifi.....a dva roky boli v kontakte, potom 15 rokov nie a zrazu sa jej oni zase ozvali??