Dieťa, ktoré som dala na adopciu
Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
@ysseba
zacalo to uz blbymi recami dr, to som tym chcela povedat. A bolo by omnoho lepsie, keby si ludia taketo pribehy vymyslali. Zial, korupcia a uplatkarstvo tu vzdy bolo aj bude. V tomto pripade bolo hrozne ublizene matke a dietatu.
Ale pkojne never, je to jednoduchsie ako zamysliet sa do hlbky nad takymito bolestnymi chybami institucii.
Najprv som si myslela, že pani si pomýlila pojmy. Existuje totiž aj profesionálna mama a profesionálni rodičia alebo pestúnka starostlivosť a tam ku kontaktu s bio rodičmi dochádza. A profi už tých 17 rokov dozadu boli. Jednu som osobne poznala.
Tam kontakt s bio rodičmi možný je. Pri pestúnskej tuším pravidelne párkrát do roka. Pri pestúnstve sa ale bio rodičia svojich práv nevzdávajú.
Druhá vec databázy. Nie ani 17 ani 15 rokov dozadu nemal k údajom o adoptovanych deťoch a ich rodinách prístup hocikto. Tieto údaje sa zapečatili a ani matrikár si ich nemohol len tak spätne pozrieť.
V súčasnosti sú rôzne databázy digitalizované, ale teda všetci do jedného, ktorý s osobnými údajmi pracujú majú podpísanú mlčanlivosť a tí čo pracujú so zvlášť citlivými, sú veľmi ľahko dohladateľní, kto čo a kedy pozeral v systéme. A teda nikto z nich nebude riskovať stratu roboty. Viď. nie tak dávno zverejnená kauza o policajtovi co si lustroval v databáze účastníka dopravnej nehody. Ten sa sťažoval a bolo veľmi ľahko dokázané, že pán bol v databáze vtedy a vtedy a pozeral to a to, pričom k tomuto úkonu nemal žiadny riadny dôvod, len zneužil svoje možnosti. A malo to dôsledky.
Nehovorím, že určitý únik informácií nie je možný, ale nie je to také jednoduché.
Aj fotka sa da poslat a par riadkov urcenych pre dieta. Nemusi byt hned stretnutie. Az ked sa nato budes citit. Hlavu hore, vsetko sa moze napravit casom, posunut k lepsiemu.
@mamula20
ona uz vie kde je. Info jej dalibvdaka tomu rodnemu listu. Rodina mala nakoniec predsa vlastne dieta este. K tomuto adoptovanemu sa "otec" nechoval pekne. Ta adoptivna mama musela "drzat hubu a krok", kedze on bol nositel penazi a ona sa "dobre" vydala. Smutny pribeh. Viem, ze ta kamaratka mala velku tuzbu a zaroven aj strach kontaktovat dieta. Cakala do jeho dospelosti. Vie, ze tam nebolo vsetko na poriadku ako v pribehu autorky. Tam to vyzera tak, ze chlapec skutocne vyrastol v milujucej rodine, kde bio mama nebola nikdy dehonestovana a chlapec vie, co je laska.
Tiež sa mi nezdá že by si bola v kontakte s jeho rodičmi, no ale budiš. Snáď to tu neupadlo na také dno, že sa vymýšľajú takéto diskusie...
Ale ak je to pravda, tak je to tvoja "psia povinnosť" vyhovieť mu aspoň v tomto a dovoliť mu spoznať ťa. A výhovorky ako sa bojíš a máš stres?! Prepáč ale na tie nemáš právo. Pociťovať to môžeš, ale nie sa nato vyhovárať.. Toto nieje o tebe, to je teraz o ňom! Celý príspevok riešiš sebecky iba seba... Dlžíš mu to.
V prvom rade, všetka česť, už len to, že si dala dieťaťu život a šancu na lepší život pre mňa stojí za zmienku. V danej chvíli si spravila najlepšie možné rozhodnutie. Navrhujem napísať list a v ňom máš šancu povedať dieťaťu všetko čo chceš povedať, možno mu vysvetliť okolnosti a situáciu, ktoré ťa viedli k tomuto rozhodnutiu. Možno to dieťaťu bude stačiť a možno bude ďalej trvať na stretnutí. A to je pre teba šanca nájsť tvoje stratené dieťa a možnosť dostať odpustenie a možno odpustiť aj sama sebe. Dnes si už v inej situácii, daj tomu šancu. Nech ťa nespútava zbytočný strach a hanba.
@leskovael Ja sa nevyhováram. Ale hádam záleží aj na mojich pocitoch. Ja som to urobila preňho, a aj keď to zrejme vyzerá, že riešim iba SEBA tak budiš, ale nie je to tak. Aj napriek tomu, že som ho nevychovala tak ho ľúbim, túžim ho raz spoznať no musím na to ísť pomaly. A viem. Dlžím mu to. Ale sebeckejšie si myslím, že by bolo ak by som sa s ním stretla len pre svoje "upokojenie", preto aby sa mne ľahšie žilo, dýchalo. Chcem to urobiť tak aby som opäť neublížila jemu a ani sebe.
Mna by zaujimalo teda akym sposobom si sa k tym informaciam dostala.....
@martinkatinka Dalo by sa povedať, že cez 3. osobu v tomto celom. Nebudem to tu rozvádzať keďže pre mňa to je pomerne citlivá téma. Poviem len, že človek ak má "kontakty" a vie kde a koho sa má pýtať tak zistí veľa vecí. Je zrejmé, že nie som prvá a ani posledná ktorá zistila kto si adoptoval "moje" dieťa.
Potom je teda fakt zazrak, ze ta ti adoptivni rodicia po 15 rokoch nasli, kedvsi este aj meno zmenila.... Tiez sa museli dost snazit.
Ja som naozaj neveriaci Tomas.
Ale ved okej, teraz je taka doba, ze aj podla tohoto co pises si ta mozu najst, aj ked si "anonym".
Jednu vec si napriek vsetkemu urobila správne. Dala si moznost niekomu mat dieta.
@martinkatinka Nie je to zázrak. Našli ma cez tú 3. osobu..
Mala si čas 17rokov pripraviť sa a čakať nato, že k tomu raz príde.. Si dospelá žena, treba sa k tomu tak aj postaviť. Keď ťa chce spoznať, mala by si tu byť pre neho aspoň teraz raz za život... Mala by si sa mu ukázať a nie mu napísať list, alebo písať niekde anonymne cez sociálne siete. Má právo vedieť kto si a prečo sa to všetko stalo, keď má záujem. Keď ťa chce stretnúť, nechce ti asi nič vyčítať, ale chce ťa iba poznať. To je celé. Celý jeho život žije s tým, že nevie kto ho porodil... On to rozhodnutie neurobil, nie kôli nemu má tieto otázky v hlave.. Tak sa k tomu postav ako dospelá žena, ktorá ho porodila a teraz je čas nato, predstaviť sa mu. Minulosť neovplyvníš, treba ju prijať takú aká je.. Netreba sa ale vyhovárať prečo sa chyby stali a mučiť sa minulosťou. Treba urobiť správne rozhodnutie teraz, keď máš možnosť.
Lebo teraz možno zo strachu odmietneš a už ďalšiu šancu mať nebudeš, lebo dieťa stratí záujem a bude si o tebe myslieť, že ťa ani po toľkých rokoch nezaujíma kto je..s tým sa ti bude žiť asi lepšie že?? Alebo jemu??
Tak sa rozhodni ako chceš, v konečnom dôsledku je to teraz len tebe. Ale je prirodzené že dospelé osoby občas musia prežívať aj situácie v ktorých majú stres, alebo mierny strach. Musia vyjsť z komfortnej zóny a prekonať sa. Najmä ak sa raz nejako rozhodli a dobehla ich minulosť, majú vydržať a čeliť jej a nie sa zbabelo schovať.
Ach kolko sebestrednych hien sa tu na styroch malych stranach najde 🤦♀️.. ako klieste, co len cicaju druhych. Preco vsetkym tak okato ukazujete svoju nevyrovnanost, potrebu ulavit si a oberat cloveka o energiu? Ak nedokazete druheho podporit, poradit mu ani pochopit, tak si dalej rieste svoje problemy - ale inak.
Este chyba nejaka, co sa bude ukajat na nepodstatnych pravopisnych chybach a uz to bude komplet vykvet MK!
@luccija napísala som to len tak, ako to každý človek vníma. Ty by si to inak vnímala? Keby máš tých nast rokov? Dospelý to berie inak a dieťa inak
Pre všetky detektívky, v databázach zdravotnej aj sociálnej poisťovne si podľa rodného čísla nájdete osobu, adresu, deti, pracovnú históriu.... Tisíce úradníkov v tisícoch miest majú k timto informáciám prístup.
Tak isto, Slovensko je veľmi malá krajina, čo si myslíte koľko pôrodnic, koľko sociálnych pracovnícok a koľko detských domovov je v nejakom malom okrese?
Kto chce si informacie nájde a na svete nieje odhodlanejsieho tvora ako matka, to je jedno koľko má rokov, či je človekom alebo aj zvieraťom.
Verím tomu ze pre mladú ženu muselo byt veľmi ťažké vzdať sa dieťaťa a keď chcela vedieť kde skončí tak si to zistila. Na jej mieste by som spravila to isté, úplne tomu chápem.
@joannita chcem tým povedať ze k rôznym informáciám sa dá dostať pomerne ľahko. Hlavne v malých mestečkách kde každý každého pozná, ľudia sú klebetní a veľakrát ich životy sú niekedy až prilis poprepletane skrz rovnakých známich, kolegov atd
Ak bio matka pozná rodné číslo svojho dieťaťa vie sa k nemu dopátrať.
Netuším aký príbeh má táto zena, ako sa všetko udialo, odkiaľ presne ziskala informacie, ale možné je vsetko
@lujza123 bio matka nevie rodne cislo, pokial sa ho vzda po porode a keby ho aj zistila, rodne cislo sa po uplnom osvojeni meni.
Po poslednom sude, cize uplnom osvojeni, v systeme zanika dany clovek, akokeby zomrel (bozechran) a musi sa nahodit vsetko nanovo, presne akokeby sa novy clovek narodil.
Ano v malych mestach, na matrike, ked clovek po uplnom osvojeni ide vybavovat novy rodny list, si viem predstavit, ze sa informacie roznesu, ked su klebetne uradnicky, kedze povodny RL oni vidia a musime ho odovzdat.
Ale som presvedcena o tom, ze bezny zamestnanec poistovni nema k tomuto pristup.
Ano, samozrejme ako som uz pisala, za uplatok sa da vybavit vselico.
Budem úprimná.. mne to príde ako ľutovanie samej seba. Rodičia vždy robíme veci pre deti aj keď máme strach, čelíme ich otázkam, niekedy výčitkám o tom život je. Ty máš strach? A nevieš či to zvládneš? A čo potom to dieťa... má odvahu a chce Ťa len vidieť nič iné. Ja by som určite do toho išla, aj keby som mala strach. Deti sú v mojom živote vždy na prvom mieste a nepozerám na svoj strach, únavu atď. Všetko dobré prajem
Možno by bolo lepšie napísať mu list, ako stretnúť sa osobne... Pri písaní vieš zmazať a prepisovať, atď., až kým to nebude vyzerať naozaj tak, ako si to želáš. Potom by som to dala jeho adoptívnej mame, poprosila by som ju, nech mu to dá. A ak sa aj potom bude si mnou chcieť stretnúť, nech mi dá určite vedieť. Nech má aj on možnosť to v pokoji spracovať a premyslieť si to. Každopádne, má teraz toľko rokov, koľko si mala vtedy ty. Možno aj priateľku. Možno aj spolu sexuálne žijú. Takže, možno budeš prekvapená, že to celé prijíme v celku racionálne.
Nečítala som žiadne komentáre... ale za seba hovorím, že ja by som sa s ním rada stretla....boli to hriechy minulosti...aj keď sa stalo čo sa stalo, rozhodla si sa vtedy najlepšie ako si vedela...život si mu darovala... náhradní rodičia ho pekne vychovali..pekne mu vysvetlili ako prišiel na svet a kto sa o neho staral....držím silno palce 👍😍
A ako žiješ teraz, keď sa bojíš stretnutia, ze mu ublížiš?
Neboj sa. Urobila si najlepšie rozhodnutie aj keď jedno z najťažších v živote a ja ťa za to obdivujem. Dala si synovi život a náhradní rodičia rodinu. Nik mu nič netajil. On o tebe vedel od začiatku. Jednoducho sa s ním stretni a kruh sa uzavrie. Držím ti palce ♥️
@katkami123 Žijem krásne. Mám syna a úžasného manžela. Ale môj strach je skôr z toho, že kývnem na stretnutie a napokon si to rozmyslím. Sebe ublížím tým, že som zlyhala a jemu dám plannú nádej na stretnutie. Nemôžem si len tak povedať, že ho chcem vidieť a bum. Ja chápem, že je zvedavý a, že chce odpovede no chcem ísť na to pomaly.
Aspon teraz sa zachovaj dospelo a stretni sa s nim. Chapem, ze si bola mlada...nechapem ale preco uz v 17 si si potrebovala uzit a bez lasky a neverim, ze by ti rodina s vychovou nepomohla, taktiez je zvlastne, ze novym rodicom nevadilo ze si bola dva roky im poblizsku v kontakte s dietatom, ked uz oni tvorili kompletnu rodinu...teraz by si sa s nim mala stretnut, pretoze je tvoj biologicky syn, vie o tebe a chce ta poznat, co je pochopitelne...vcit sa donho, podedil geny a nevie po kom, zaroven ty vies u koho sa nachadza...nerozumiem preco je to pre teba take tazke sa s nim stretnut. Ved si ho videla naposledy pred 15timi rokmi, mimochodom mohla by si ho neskor ukazat aj svojej aktualnej rodine, ved muz a syn o nom vedia....
Tak, ako si ty chcela vediet, kde skonci a ci bude o neho postarane, on chce teraz vediet, kto je jeho mama. Nepremarni tuto sancu. Lebo ked sa mu otocis chrbtom ty, budes si to neskor vycitat a moze sa ti kludne stat, ze zaujem uz mat nebude.
Dlhujes to vam obom. Tvoj strach je horsi ako bude realita. Odpadne ti kamen zo srdca. Tvoje vycitky a nelaska co v sebe živiš je vacsia ako jeho odsudenie. Ak to nechces urobit koli nemu tak aspon koli sebe. To stretnutie dlhujes jemu aj sebe. Nebude citit nenavist len zvedavost. Dokonca Mozno vdacnost Lebo si mu dala život. Potrebuje ta len vidiet aby mal cely obraz - ty si kusok puzzle 🧩 v jeho zivote ktore “ chyba” . Nie ty ako clovek ale len predstava. Tvoa konkretna forma. Jeho zaujem nemusi byt hlboky neznamena ze budete potom mat nejaky vztah automaticky.. moze to byt jednorazova vec pre neho, co nemusi byt zla vec. Mà tolko rokov co si mala ty ked si otehotnela Cize sa bude vediet vcitit ze si nebola ready byt mama a rodicia atd, Asi si ani nechcela byt single mama ked otec je prakticky neznamy ( nesudim) obaja to stretnutie potrebujete . Da vam rozuzlenie. Closure. Uzatvorenie bolavej sucasti vasich zivotou.