Dieťa, ktoré som dala na adopciu
Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
No toto je ako scenár k filmu. Ja, kebyže sa ma mama zriekne, hnevala by som sa na ňu, že to spravila a je jedno z akého dôvodu. Zvlášť, keď má potom ďalšie deti. A nechcela by som ju spoznať. Možno vidieť foto. Takže možno si môžeš vážiť, že ťa ten chlapec chce spoznať. A nechápem, že ho netúžiš spoznať ty, keď máš takú možnosť a že ešte nad tým rozmýšľaš 🥴... Som slobodná mama a mala som to veľmi ťažké, ale toto by som nedala. Skôr interupciu ako porodiť a opustiť. Ale to som ja. Ešte by ma zaujímalo, kde si sa skrývala, že nikto okrem rodičov nevidel, že si tehotná?
Prispejem aj ja jedným príbehom (podotýkam, že úplne verím autorke, že kontakty sa jej podarilo získať, vôbec to nemusí byť taký problém, aby zrovna toto musela byť vymyslená téma) :
náš prvý profisynček má teraz 16rokov, od nás išiel do adoptívnej rodiny a pomerne skoro sa začal reálne zaujímať o svoju biologickú rodinu - mal asi 9-10rokov (adoptívni rodičia mu od začiatku hovorili, že sa narodil inej "mamine z bruška", takže vedel, že okrem adoptívnych rodičov má aj biologických) a preto sa jeho rodičia, aj on znova obrátili na mňa a chceli odo mňa nejaké informácie o biologickej rodine, ktoré som ja mala väčšie ako oni. Po dohode s mojim zamestnávateľom sme im nejaké informácie o biologickej rodine posunuli, žiaľ-kým sa im podarilo nájsť ich (biologickú rodinu), tak jeho biomama už nebola nažive, a nedočkal sa ani stretnutia s otcom, ale našiel si aspoň biologických súrodencov (teraz, relat. nedávno, už ako "veľký") a je s nimi rád, je rád, že z biologickej rodiny má aspoň ich, svojich adoptívnych rodičov naďalej považuje za "svojich", ale je nesmierne rád, že má aj ostatných členov (svojej pôvodnej) rodiny, keďže vyrastal ako jedináčik a celý čas mu chýbali súrodenci.
V tomto prípade to úžasne zapasovalo, že adoptívni rodičia mu umožnili kontaktovať biologickú rodinu a podporili ho (hoci už nestihol mamu a otca, za tým stále smúti, svojim spôsobom), pretože ani on potom nemusel rebelovať a utekať "za hlasom krvi" a pod...
a ešte, @autorka , k tebe - veľmi ťa povzbudzujem, aby si na stretnutie išla a aj aby si dlho neváhala (!), aby chlapec nemal pocit, že váhaš, lebo nechceš alebo aby nemal iné konštrukcie v hlave, prečo toľko váhaš...
on je na teba pripravený, zrejme po tom túži už dlhšie a jeho rodičia mu nebránia, práve naopak-podporujú ho, takže máš všetky tromfy v rukáve "risknúť to", prekonať sa a ÍSŤ do toho, ty naozaj nemáš čo stratiť,
len získať...
tak túto úžasnú možnosť nezahoď...
Prvý krok si urobila, že si sa tu zdoverila inym ženám aj keď anonymne. Čo sa týka názoru, ja by som ti poradila aby si sa stretla. Keď sa nestretneš tak budeš ľutovať a môžeš byť z toho zničená… a predsa len, vzťah si so synom budeš budovať postupne ak budete obaja chcieť. Nemáš čo stratiť. A obrovské + máš, že si dieťatko nezabila ale že si mu dala život❤️
To že si ho dala na adopciu a umožnila tak rodičom, ktorý nemôže mať detičky je obdivuhodné a darovala si mu život....toto je u mňa obdivuhodné že si to dokázala a že ťa tvoj syn chce spoznať je tiež pekné...prajem veľa síl...určite mu to vysvetlis a on ťa pochopí ...nech to už dopadne akokoľvek klobúk dolu pred adoptyvnymi rodičmi a aj pred tebou...
Ja by som to skúsila 🤔 ak má on záujem, je to dobré znamenie. A snáď mu adoptívna mama niečo o okolnostiach v tvojom živote povedala, takže je ako tak v obraze. Veľa šťastia 🍀🙂
Dat dieťa na adopciu a darovať mu život je veľký skutok lásky..Verím že adotivni rodicia to takto vysvetľovali tvojmu synovi a on ta neodsudi ale bude sa snažiť pochopiť.
@autorka citala som len Tvoje odpovede v komentaroch. Bud vdacna za adoptivnu mamu Tvojho syna, je to velmi mudra a vnimava zena, ked tak dobre vychovala Tvoje dieta, nic mu nezatajovala krasne ho uistiovala o svojej laske, ze jej vyrastol v srdci. Spolahni sa na nu, ona Tvojho syna pozna, ona Ti poradi, co on od toho stretnutia caka. Ci len chce stretnut zenu, ktora ho porodila, ci potrebuje vysvetlenia, alebo ci chce, aby si bola odteraz aj sucastou jeho zivota. Z Tvojej strany by som kazdopadne poslala synovi pred stretnutim list, kde by som mu opisala Tvoje pocity, ze mas obavy, aby nebol sklamany, ale zaroven by som ho ubezpecila, ze o neho aj o stretnutie s nim stojis, ze si vdacna jeho mame, ze ho vychovala, ze si sa tak rozhodla pre jeho dobro a vsetky tie pekne veci ktore si v povodnom prispevku, aj v komentaroch napisala (lebo je ich naozaj vela a vidno, ze si odvtedy dozrela). Mozes dat pripadne este jemu moznost napisat Ti pred stretnutim list, kde Ti popise svoje pocity, ocakavanie (budes sa potom vediet na stretnutie pripravit). A hlavne si zapamataj, nech zareaguje akokolvek, alebo nech sa bude citit akokolvek, ma na to pravo, lebo mu bolo "ukrivdene", ze nemohol vyrastat so svojou biologickou mamou. Ty tam len bud pre neho a prijmi to. Ty musis byt silna a urobit to pre neho. Bude Ta chciet objat? Prijmi to. Bude na Teba kricat/vycitat Ti nieco? Ma na to pravo, prijmi to. Bud tam proste pre neho a neprenasaj na neho svoju frustraciu, ak napriklad cakas vdacnost a on nebude vdacny a pod. Urcite to zvladnes, ale nalad sa na neho, ze to robis pre neho a nie pre seba. Vtedy to dobre dopadne 🙂
@janetinka27 dobre, ale aki uradnici? Z akeho uradu a na akej pozicii? Lebo ja mam kopec znamych uradnikov a oni to urcite nevidia.
V prvom rade si myslím, že ho ženie hlavne zvedavosť ako vyzeráš, určite nie nenávisť. Lásku dostal v adoptívnej rodine, dala si mu život.
Mňa by zaujímalo, či si sa schovávala od 5.mesiaca cca, keď narástlo brucho - tvoji rodiča sa za teba hanbili, ako sa podarilo celé to utajiť pred okolím, rodinou?
Necitala som vsetky prispevky,no ja si na Vas vazim, ze ste nesli na interupciu, ako by to urobilo x mladych zien vo vasej situacii.Ked si predstavim seba v17-stich, nebola by som schopna postarat sa ani sama o seba bez rodicov.Ano clovek robi chyby, ale Boh robi zazraky Je uzasne, ze syn dostal tu najlepsiu adoptivnu mamu, ktora mu hovorila pravdu Je jasne, ze emocie tam budu, ale ja verim, ze Boh bol nad tym vsetkym a bude aj pri vasom stretnuti.Aj ked v Neho mozno neverite, skuste na Neho zavolat.Budete potrebovat cas vsetko spracovat ( aj ludia naokolo) ale verim, ze nakoniec vsetko dobre dopadne Co na to stretnutie hovori manzel? Podporil Vas v tom?
@adara777 Ja neviem mňa by viac ťažilo ak by som si nechala svoje dieťa vziať. Takto som mu dala šancu na krásny a plnohodnotný život. A áno mám ďalšie dieťa pretože som otehotnela v dobe kedy som sa už cítila na to, že tomu dieťaťu môžem niečo do života dať.
Ahoj neboj sa ak Ta chce kontaktovať tak nie pre výčitky. Naozaj. Ja sama mám ocina ktorého som hľadala doslova sa na mna vykašľal a tiež neviem prečo a necítim nenávisť keď som ho hľadala tak som sa s ním chcela stretnúť v dobrom. Väčšinou keď máš hnev a výčitky nechceš sa s bio rodičom vidieť a naopak. Skus to a uzdravis hlavne samu seba 🙂
no a ked s strernete vlastne uz nude mat onedlho 18,si ho mozes vziat k sebe,uz mu mozes dat to,co si mu nedala.
Toto co si napisala, si vytlac ako tahak na listok: "Pamätám si ho ako to malé bábätko. Pamätám si jeho vôňu, plač. On ma nepozná vôbec. A už len preto si myslím, že je fér aby som mu to vysvetlila, ale neviem kedy naberiem odvahu. Veľmi by som ho chcela objať a povedať mu ako ma to veľmi mrzí. Chcela by som mu povedať, že som to urobila pre jeho dobro, aby mal lepší život." A ked pojdes na stretnutie s nim a dojjdu ti slova, strc mu tento listok do ruky. Moze to otvorit brany, prelomit lady. Potrebuje pocut prave toto.
Bolestive moze pre teba byt hlavne to, ze on nemusi citit k tebe nic. Ze mozno by si cakala hnev a ten tam nebude, mozno by si cakala tuzbu po tebe a ta tam nebude... Moze mat svoj vlastny balik pocitov, ktory nikdy dopredu nik nevie. Rodicia ho zrejme velmi s laskou vychovali, vztahy ma vybudovane s nimi. Mozes mu poskytunut dalsi oporny bod v zivote, byt priatelom, byt pritomna.
Pozri si pribeh Jana Krause - toho ceskeho moderatora. Karol Roden a Ivana Chylkova Boli partneri. Jan a Jana Krausovi tiez - potom sa ich zivoty zvrtli tak, ze si vymenili partnerov. Janovi Kravsovi sa ozval takto mailom nejaky pan, ze pravdepodobne je jeho otcom, poslal mu svoju fotku a kto je jeho mama - a Kraus musel s pravdou von pred vsetkymi svojimi detmi... ale toho syna prijal, asi to nemusia byt take iste vztahy ako s detmi ktore dennodenne vychovava a ma s nimi mnoho spomienok... Nenaviazes na nejake spomienky. Ale mozete si ich spolu vytvorit. Neiem ci je toto cely diel - ale pozri si, ziskas predstavu, pripadne si to niekde dohladaj... ako dospely clovek, s humorom sa da vsetko zvladnut - aj tie najvaznejsie vazne veci, mozes sa inspirovat 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=f0veCEVWzyQHlavu hore.
Myslím, ze akokolvek by stretnutie dopadlo, tebe a aj jemu sa velmi ulavi. Ak sa nestretnete, budes to zrejme opat lutovat velmi dlho, ak nie do konca zivota. Cloveku byva viac luto co nespravil ako to co spravil...❤
Ahoj, necitala som odpovede...u mna a mne vseobecne plati, ze hovorim pravdu a presne to co citim.
S dietatom by som sa stretla a spravala sa autenticky... Normalne mu povedala, ake to bolo tazke, co si prezivala. Povedz pravdu a nekrasluj ju a neklam
Ako si to chlapec sam vysvetli a ako vezme, je uz na nom. Splnit mu sen, ze chce vidiet svoju vlastnu mamu je krasne.... Ty si mu zivot nevzala, ty si ho darovala niekomu, kto strasne tuzil dietatko mat a nemohol...dala si mu sancu na zivot!!! A je to ovela tazsie, pretoze aj ty s nim kazdy den zila... Sice nie pri nom ale s nim..❤️
Skus tym ale ist neutralne...nie s ocakavaniami co bude.
Skuste sa stretnut v parku, kde je zelen, krasne slniecko, vtaciky... Kde je pokoj.
A hlavne sa neboj... Odpusti sama sebe. Vtedy si konala najlepsie ako si vedela!!!
Len bud uprimna,nech ta chlapes spozna s tym ake srdce mas...s tym, kto si dnes. Neboj❤️❤️❤️ulavi sa ti... Cas plynie, ci chceme ci nie. Aj tak nejak pojde a pojde tak ako ma ist... Co prezivame aj tak prezijeme..
Bud tak alebo tak🌺
Tesim sa, ked napises ake to bolo.
Neverím tomuto príspevku....
@melanta moja známa adoptovala dieťa a ma všetky údaje o biologickej matke,otcovi...údaje by nemala keby ide o utajený pôrod, resp.si to jedna zo strán nepraje...
@autor ako prepáč ale nerozumiem tej hanbe ktorú cítili tvoji rodičia za teba .. tehotná si chodila kanálmi, či ako??Ľudia predsa museli vidieť tvoje tehotenstvo, odrazu sa ale bábo stratilo 🤷♀️ .. to už nebola hanba?
Tiež som otehotnela v 17 .. nikdy by som si dieťa nedala preč ,nesúdim len to nikdy nepochopím tú chladnokrvnosť ženy ktorá vynosí dieťatko, porodí a potom ho jednoducho dá preč.
@ysseba myslim to v dobrom, lebo prispevky mozu rozne vyzniet, ale ja som nepovedala, ze poistovne alebo zdravotnici vidia nieco o adopcii, kto porodil a kto adoptoval. hovorim o statnych registroch, kde moze zamestnanec zistit niektore udaje. ak je dieta adoptovane a niekto vie, kedy sa narodilo a jeho nove meno, staci aj krstne alebo urcitu kombinaciu udajov o tom dietati, tak si moze dohladat, kto je teraz zapisany ako jeho rodic.
cize ak biologicka matka (alebo ktokolvek) vie urcite udaje o dietati, niekedy staci len datum narodenia - zavisi od toho, v akom rozsahu ma pracovnik spristupnenu databazu, tak dokaze tejto matke zistit, kto je zapisany ako rodic dietata. samozrejme, toto by bolo porusenie zakona, keby tieto informacie niekto niekomu poskytoval. ale nikde som nepisala, ze si zdravotnik pozistuje nejaku historiu povodu dietata, ani by na to nemal dovod ani pravo ani moznost. zdravotnicki pracovnici nie su iba ti, ktori vybavuju pacientov, ale aj taki, ktori robia s udajmi a vidia viac ako bezny zdravotnik.
celkovo k tomuto prispevku o adoptovanom dietati - aj mne znie neuveritelne. udaje si si sice ako biologicka matka mohla zistit po znamosti, ak niekto blizky pracuje s udajmi o obyvateloch, zistit sa to da alebo ak si poznala niekoho z uradu prace a podobne.
ale mala si 17 rokov, rodicia ti nedovolili potrat, donutili ta k adopcii, ty si si vyhladala udaje o adoptivnej matke, kontaktovala si ju, dva roky si s nou bola v kontakte a potom si prerusila z tvojej vole kontakt. adoptivna matka bola kontaktu naklonena. ale zas na druhej strane, ked sa vzijem do situacie adoptivnej matky, ktora adoptivna matka by to brala v pohode, myslim si, ze vacsina z nich sa nevie dockat dna, kedy jej sud konecne zveri dieta a maloktora by riskovala, ze kontaktom s biologickou matkou moze nastat situacia, ze bio matka sa rozhodne sa k dietatu vratit a nechat si ho.
kazdy robi v zivote chyby a dokonca oveela horsie ked svoje dieta zabije,ale ty si to neurobila a zvolila si dobru cestu.vtedy si este nebola ani dospela.urcite ho kontaktuj,aby vedel ze ti na nom zalezi,a aby sa dozvedel ,ze ma i brata.v zivote si mozu byt blizky a pomoct si.aj teraz si zvolila dobre ,kontaktovat ho,a verim ,ze to dopadne dobre.........a este mu mozno i na svadbu pojdes🙂🙃🙂
Skus mu napisat list a tam mu to opis.mozno aj jemu sa to bude lepsie citat ako stretnut ta naprvykrat.a ak naberies odvahu ,tak potom mozno aj osobne,ale uz sa nebudes musiet bat tych prvotnych emocii
@melanta ale vsak takto to funguje, dievcata vsak vela adoptivnych rodicov vie kto su biologicki rodicia. Na urade je zlozka, ktoru si dieta ked je dospele vie vyziadat. A je prirodzene, ze kazde dieta chce vediet odkial pochadza. Ma pravo sa stretnut s rodicimi. Pokial to nie je dieta z hniezda zachrany proste sa vie kto su rodicia. Vsak klud🙂
Ahoj, tvoj syn v sebe nosí tiež veľkú bolesť a trápenie, tak ako ty. Stretnutím sa s ním mu pomôžeš. A možno aj sebe. Stačí mu povedať jednoduchú pravdu bez obalu. Urobila si dobre, že si neišla na potrat. Vidíš, chce sa s tebou stretnúť, nech už ti povie čokoľvek, choď za ním.
Zober si to z druhého pohľadu, keby si ty tvoja mama a dá ťa na adopciu. Chcela by si poznať svoju mamu? Ja napríklad áno. Nemyslím, že to dieťa má v sebe hnev a nenávisť voči tebe. Keďže bolo vedené, že jeho mama je a žije, určite ho viedli v láske a správnej ceste. Myslím, že si zaslúži Ťa poznať aj keď to bude možno na začiatku trošku divné kým sa spoznáte.