Dieťa, ktoré som dala na adopciu
Ahojte, veľmi ťažko sa mi o tom píše tak preto anonymita.. V minulosti som narobila veľmi veľa chýb ktoré silno ľutujem no už ich nemôžem napraviť a ani vrátiť, ale mám pocit, že ma v poslednej dobe dobieha minulosť na ktorú naozaj nie som pyšná. Keď som mala 17 tak som veľmi vystrájala, proste so mnou plieskala puberta a malo to svoje následky... Otehotnela som s niekym koho som prakticky nepoznala, chcela som si užiť a stalo sa niečo čo sa stať nemalo. Niesom na to pyšná a nikdy som na to ani pyšná nebola. Keď som to zistila tak ma veľmi rýchlo prešli tie moje pubertálne "výstrelky". Dostala som facku od reality. Nešla som na potrat, rodičia mi to nedovolili a ja som na to nemala žalúdok a ani svedomie. V tej dobe by som to psychicky nezvládla a nezvládla by som to vlastne ani teraz. Donosila som ho a následne ho dala na adopciu. Veľmi ma, ale zaujímalo kam pôjde, čo s ním bude. Už teraz mi je zle. Nedokázala by som žiť s predstavou, že neviem kde skončilo moje dieťa, pri kom skončilo. Či ho tí ľudia ľúbia. Asi prvé 2 roky som bola s náhradnou mamou v kontakte. Zrejme som si chcela "očistiť" svoje svedomie. Čo sa mi vlastne aj na určitý čas podarilo no, pred asi mesiacom ma kontaktovala tá mama ktorá si s manželom adoptovala "môjho" syna. Vraj by chcel vedieť kto sú jeho biologický rodičia. Pretože oni mu nikdy netajili, že je adoptovaný, od mala mu hovorili, že síce nevyrástol maminke v brušku, ale vyrástol im v srdiečku čo je niekedy viac. Ja to chápem. Ale ja asi nie som pripravená na to aby som stretala "svoje" dieťa ktorého som sa takmer pred 17 rokmi vzdala. Je mi z toho zle. Samozrejme, že ma niekedy máta myšlienka, že ako sa asi má, ako vyzerá, čo ho baví a podobne. Ale myslím si, že mu je dobre tak ako žije teraz. Keď nevie kto som. Čo by ste robili na mojom mieste? A ak ste to dočítali do konca tak vám ďakujem. Toto je asi len taký môj výlev.
Kym dieta nie je adoptovane novym rodicom,tak sa biologicki rodicia k nemu este mozu hlasit. Ja si to neviem predstavot,ako by som to ako adoptivna mama prezivala,keby ma kontaktovala biologicka matka, taka mlada. Skor by som mala obavy.alw zavisi asi od situacie. Dolezite je,ze adoptivna matka pestovala v dietati pozitivny vztah k tebe.
Rozmyslam, ci by nebolo vhodne zorganizovat stretnutie u mediatora. Pomoze vam s komunikaciou a nebudes v tom sama.
Taketo stretnutie je urcite velmi tazke, ale moze - vam obom - pomoct vyrovnat sa s minulostou. ❤️
Tiez by som mu na tvojom mieste napísala list. Tam napíšeš to najťažšie , čínska ťažko možno hovori osobne a možno keď mu to nebudes musieť povedať do oci, ale bude tvoje dieta tieto veci vedieť sa ti uľaví a potom snáď ani komunikácia nebude taká ťažká a budeš mať k nej viac odvahy. Z tvojich postov mi prídeš ako inteligentná žena, správaj sa fér k tvojmu dieťaťu aj keď je to ťažke
@martinkatinka moja známa ma adoptované dievčatko a rovnako ma kontakt na jeho biologicku matku a aj biologická na tu adoptívnu, takže nemožné to nieje
No dobre a to keď si bola s adoptívnou mamou v kontakte ...tak asi vieš kde býva tak ako je možné že dva roky vieš o ňom a teraz už nie?išla by som s pravdou von je na ňom ako to zoberie ako sa k tomu postaví...
Teraz čítam že len v písomnom kontakte ... Tak im napíš a uvidíš ako to vezmú...
Ved predsa nie je nič jednoduchšie dohodni sa na postupe teda s jeho adoptívnymi rodičmi...oni ho predsa poznajú najlepšie a teda najprv by som to dohodla co ako a kedy s jeho novou mamou a nejde mi do hlavy jedna vec tebe ho po pôrode dali?priložili?spomínala si jeho vôňu...myslela som,ze keď ide babo na adopciu ihneď keď vyjde z matky sa babo berie preč,presne pre to aby nevznikali zbytočne putá.
@vanilka83 Nepriložili. Len som ho chcela vidieť, a bolo mi to umožnené. Ja som nemala možnosť zmeniť rozhodnutie ani keby som chcela čiže tieto riziká tam neboli.
Nechcela by si ho zoznámiť s jeho bratom?aj keď je v inej rodine ma predsa brata,toto by som dala na prvé miesto, držím palce nech to všetko cvakne ako ma hlavne sa dohodni s jeho mamou ona predsa musí vedieť najlepšie ako sa máš na to pripraviť a určite bude aj vedieť co od teba syn ocakava
@doriiis aky rozdiel? nahradna starostlivost sa delí na rozne formy a jedna z nich je osvojenie, čiže adopcia. Ciže obidve pomenovania su OK. Pravdepodobne , ked boli v kontakte, tak na začiatku nebol v adopcii,a le v inej forme nahradnej starostlivosti.
Len čo sa týka prispevkov tak adopcia je vynata z toho co sa ráta ako nahradna rodinna starostlivost pre príspevky. Lebo papierovo potom je to ako keby bol biologicky rodič a maju sa viacmenej zahladiť stopy - ma byť nova identita. Ale este aj predosvojitelska je čo sa prispevkov týka ako nahradka.
Pre autorku prispevku: Možno to napiš terajším rodičom ako to cítiš. Ze ccheš aby bol šťastný, že sa na to necitiš aby si ho stretla. Možno ak si v stave, tak mu pošli svoju fotku, aby mal uspokojenú potrebu aspon čiastočne - človek túži vedieť o svojej biologickej rodine, možno hlada niečo spoločné, možno sa nepodobá na nikoho v rodine a možno aspon takto čiastočne sa bude mať ku komu priprovnať. Tieto decka maju radi akukolvek info - fotku terajšiu, z detstva, fotku surodenca, čokolvek čo je geneticky im podobne. Samozrejme tak ako to vieš psychicky dať.
Som mamou 4 detí, ktore som neporodila. Všetkým hovorím, že ich biologicka mama spravila najlepšie čo vedela, netýrala ich hladom alebo inak, nebila ich, nerobila im zle. Nevedela ako sa o nich postarať, tak im dopriala ten život čo majú. nase deti sa stretavaju aj s inými detmi v nahradke a vedia že su pripady, ked sa tie deti mali zle (hlad, zima a ine ... ). A vedia, že za to vacsinou nemože len sama biologicka mama (vedia, že každe dieťa ma mať otca, babky, dedkov, širšiu rodinu, ktorá pomože, keby mama mala problem,a le nie každý ma to štastie)
A pre všetkých este info, že adopcia vobec nie je tak anonymna ako sa zda laikom. My mame jedno z našich deti z hniezda. Viem o nom viac ako socialka. Dokonca sme sa museli denne stretať, ked to naše dieťa bolo ešte v brušku. Pretože svet je malý. Aj ked sa narodilo v inom meste, v inom kraji.
FB je mocny čarodej a k biologickym rodičom som bližšie ako blizko. K otcovi cez jedneho priatela (osoba ktoru osobne poznam, pozná biologickeho otca), a k matke cez dvoch (tj soboa , ktoru poznam , pozna osobu, ktora pozna matku). Mam fotky dieťaťa od dna narodenia. Dokonca som sa dostala aj k videam s našim dieťaťom. Nie je to take ťažke.
Každe naše dieťa si prelustrujem cez internet. 😉
Každe naše dieťa ma nejaku foto od biologickej rodiny - či rodič, či nejaky surodenec/surodenci (dokonca jeden biologicky surodenec je adoptovaný a mam foto od adoptívnej rodiny - ak je dieta adoptovane, tak socialka kontakt na novu rodinu neda, ale lahko sa cez niekoho da spojit - svet je ozaj malý).
Dokonca si myslim o jednych, že bratranci vyrastali vo vedlajších uliciach v nahradných rodinách. Ale ani tie deti netušia... A kedže nechodili do tej istej školy, tak na to ani nepridu už... ale stretavali sa na jednom ihrisku kedysi.... Jeden z nich tu už nebýva....
Svet je tak malý.... a Slovensko je miniaturne.... každy každeho pozna, len treba chodiť s otovrenými očami a ušami a spojiť suvislosti.... Bola som svedkom, ked dieťa z anonymneho porodu v kočiku nahradnej mamy minalo svoju biologicku matku na ulici.... proste išli oproti sebe..... Alebo nahodne stretnutia v obchode a pod..... A to kolkokrát nežiju dieťa a biologický rodič v jednom meste.........
Ani medzinarodne adocie nie su tak anonymne. Rozsudky su na internete a su len trošku premazane... ciže viete kde dieťa žije a akých ma rodičov v zahraniči - čím su, približný vek, odkial pochadzaju a pod... cize ak pridete do danej ministvrte - par ulic a spytate sa kde žije kazatel, alebo kde žije ten a ten, tak možte zaklopať rovno na dvere adoptivnych rodičov.....
Len laik si mysli, že adopcia je ozaj anonymna, že uloženie dieťaťa do hniezda či anonymný porod su ozaj anonymne........ vždy niečo vyskočí čo celu anonymitu zruší....
same bojim sa, bojim sa...si sralo
a čo je tragedia, syn si ta idealizuje..pozerala som take programy a bolo to hardcore..tie deti ani nespali poriadne a rodič im ani ruku nepodal, nemal čo povedat, v podstate odmietal, ako to ty robiš teraz a oni zranili a odmietali adoptivnych rodičov a ťahali celym srdcom za tymi, čo na nich srali..na toto by som nemala žaludok .tažke to bolo pozerať, nieto ešte zaźiť
@mamula20 Ja som to skor pochopila tak ze si kupili sudcu a ten pravnik jej len povedal ze nema sancu ten sud vyhrat.
Určite sa s ním stretni. Jeho adopt. mama ho určite pripraví na stretnutie. Ty sa tiež priprav. Je to úžasná možnosť povedať si dôležité veci. Takú šancu musíte využiť. Toľko otázok môže mať v hlave. Svoj rodokmeň rieši množstvo ľudí, hľadajú si predkov. To sú tak dôležité veci. Nevedela, nemohla si ho vychovávať, ale ako matka si tu stále preňho. Nezabudla si na neho a snažíš sa mu dať všetko, čo potrebuje - výchovu a starostlivosť cez adopt. matku a informácie o svojom pôvode dáš najlepšie ty sama. Nech sa vám stretnutie vydarí, nech cíti, že ho máš rada takého, aký je. ❤
Raz bol taky pribeh v Pošte pre Teba, zo všetkych si tento neviem vymazat z pamäti, ako mlada dala dceru na adopciu, cele roky na ňu myslela a ked zomreli adoptivni rodičia, kontaktovala dcera mamu a pre ňu to bolo ako znovuzrodenie. opeknela, ožila našla svoje stratene dieťa..bolo to fakt veĺmi pekne a dojemné
To je zvlastne..vzdy je nejaka lehota, kedy sa mozes rozhodnut, ze sa chces starat o vlastne dieta..aj ked je matka neplnoleta..myslim, ze je to pol roka..a kym nie je adoptovane..tak ta moznost stale existuje
@lacibo ja som porodila v 17 a matkou som bola od počiatku ja,nikto neriešil že niesom plnoletá. Neviem ako je to teraz 🤷♀️ to bolo pred 26r
Vtedy sa napríklad kupovali roky ak by som sa chcela vydávať a som neplnoletá.. ale o dieťati mi nerozhodol nikto ,ja som ho porodila ,ja som bola matka aj za neho zodpovedná.
Sklames ho jedine, ked mu povies druhy krat nie. Dva krat odmietnuty. Nejde o to, ci su to spravne rozhidnutia alebo nie. Mozno obe NIE by boli lepsie niekedy. Ale ja sa pozeram na to z jeho pohladu. Aj on si nesie nieco. Moze byt len trapne ticho. Nemyslim, ze bude kricat ste pre neho cudzia a len Vas chce vidiet poznat. Nic od Vas neocakava, nic od Vas nechce len Vas vidiet. Vsetky adoptovane deti maju tuto tuzbu. A spatne aj ked to bolo hrozne stretnutie su za to rady. Ak nie ste psychicky v poriadku ani teraz na vychovu deti, bolo to zodpovednejsie rozhodnutie nez si uvedomujete. Netyrajte sa, odpustite si. Mohli ste spravit o vela viac horsich rozhodnuti. Drzim Vam obom palce
Pred rokmi si urobila najlepšie, čo si urobiť vedela. Samozrejme že teraz by si sa možno rozhodla inak, alebo by si sa do takej situácie ani nedostala. Ale teraz, keď si ťa vyžiadalo samé dieťa, tak by som mu tú možnosť stretnúť ťa dopriala. Tiež sa možno muselo na to dlhšie odhodlávať, a možno by vás to obidvoch mrzelo, kebyže mu odkazes, že nemáš záujem sa stretnut. A tiež myslím, že vám stretnutie prinesie len samé pozitívne pocity.
Baby ďakujem vám za všetko. Dokopali ste ma k činu😅.. Stretnutie máme naplánované na piatok. Tak na mňa prosím myslite. Ešte raz ďakujem vám za všetky správy!🙏🏼❤️
Nezabudni na darček, fotku s podpisom a prianím, pozornosť adopt. mamke, odfotiť sa spolu. Držím palce, nech sa stretnutie vydarí. Troška o inom: Aj deti v detských domovoch sa stretávajú so svojimi matkami - aspoň niektorí, keď je o to záujem. Vedia, že niekde tá mama pre nich je, aj keď sa o nich stará iná osoba.
Držím palce ,určite to dobre dopadne 💕
@loliki tam je to ine. V decaku deti hladaju blizky vztah. V nahradke deti vacsinu potrebuju uspokojiť zvedavosť.
Toto riešim s dieťaťom v nahradke. Naše jedno dieťa má surodencov v decaku, aj v nahradke (adopcia). Este je male. Nemam problem sa stretnuť,a le myslim si, že s tým dieťaťovm v nahradke to bude rovnocenejší vztah. Jeden druheho nemožu sklamať, vyciciať ani nič podobné. Ale v tom domove surodenec od takehoto stretavania može očakavať viac ako len kamaratstvo a može to taký ten vlažný vzťah len pokaziť. Navyše ked si neskor uvedomia, že keby ich do decaku matka dala hned, tak mohli mať život ako deti v nahradke. Možu sa ešte viac hnevať na svet (na biol.matku). Od dieťaťa v decaku skor može padnuť otázka "Vezmeš si ma?" - či ju položí biiol.matke, alebo komukolvek (nahradnej matke biol.surodenca) a v podstate hrozí dalsie odmietnutie.....
Proste pri stretnuti s decakovskym dieťaťom a s dieťaťom v nahradke je sakramentsky rozdiel v ich ocakavaniach.
@loliki to mi pride take prehnane a nasilne. Urcite nie na prvom stretnuti. Mozno casom ked sa budu stretavat Alebo spolu nejak udrziavat kontakt pisat si., tak na vianoce preco nie. Ale na prve stretko? Cau Ja som tvoja bio mama Dala som ta prec lebo som mala Iba 17r nemala podporu zo strany otca ci rodicov nevedela by som sa o teba postarat tak snad si mal krasny zivot s inymi rodicmi. Tu je Moja foto vyskerena zivot bez teba je super ale mas tam venovanie . A jeho mama od nej dostala uz jeden najlepsi dar- dieta. Jedine co mu mà teraz dat je vysvetlenie. Aby to nebral tak ze bio mama ho nemala rada a dala ho prec ale naopak ze jej na nom zalezalo na tolko ze mu dala sancu na zivot hoci nie s nou.
Podla mna si aj priprav odpovede na otazky ohladim rodiny, keby sa pytal a tak. Vela mladych si zacne zistovat rodokmen alebo sa proste len zaujimat o predkov, dedicnost, ake vlastnosti mali ich biologicki predkovia, odkial pochadzali... Jasne ze bude zvedavy hlavne na ine veci, ale keby nahodou, tak aby si bola pripravena
mam kamaratku ktora takto nepoznala otca a velmi ho chcela poznat. Vypatrala ho a stretla sa s bim crla nadsena a on o nu nemal zaujem. Vtrdy raz sa stretli ale nikdy viac, tusim ani to stretnutir nebolo celkom ok. Velmi z toho bola sklamana. Ja si myslim, ze ak ma Tvoj syn oa Trba zaujem a Tebe bie je lahostajny tak mubto prosim prejav. Dieta tuzi po svojej matke aj ked si sa ho vzdala a nevychovala aj tak ma niekde hlboko v srdci tuzbu po Tebe. Prejav mu svoju lasku a zaujem aby nezatvrdol. Verim ze matka ktora jo vychovala ho ma rada a rovnako aj on ju ale vidis ze ta tuzi spoznat. Nepremrhaj tuto sancu iba koli strachu…..Dovol sama sebe spoznat svoje dieta.
@janetinka27 Takže nemala dôvod sa báť a ja som sa v 17 nemohla len tak rozhodnúť, že to dieťa chcem späť.