Dieťa “nemá” starých rodičov

Vedela by som písať .....mám už druhú dcérku,obidve predčasne, staršia s podozrením na autizmus....(okrem toho máme v nebi ešte syna národného v 23 TT)

Deti moji rodičia nepoznajú,nestarajú sa, nezaujímajú sa.... manžel rodičov nemá...

Obidve deti same vychovávame bez akejkoľvek pomoci, staráme sa
Veľa veci na Tom padá , komplikuje,už len skrz nejakého doktora kedy by sa výpomoc zišla atď mohla by som sa rozpisovať.

My sme nechceli žiadnych sponzorov ,ale starkých pre deti.ked to nechcú oni,oni sa budú za to zodpovedať....

@petkaaa my to máme tiež tak, dcéra pozdravila, - starký absolútne... jedena vec je učiť dieťa pravidlám, druhá vec realita - čo konkrétne povedať dieťaťu ktoré sa príde s poloplačom opýtať že prečo, čo mu spravila? Lebo cudzí odzdraví, narozdiel od "vlastného". Ja svokrovcov zdravím bez ohľadu na to či odzdravia /to je ich vec, ich vizitka/, ale keď viem koľko si dieťa odžilo a potom sa snaží správať aspoň slušne a toto sa deje.... ak sú dospelý falošní, mám tomu istým spôsobom učiť aj dieťa? Pred dospelými sa totiž tvária ok, keď dieťa pri sebe dospeláka nemá je to o inom.
A zase popravde z dospeláckeho sveta - ak ja zdravím pol roka dospeláka /rodič spolužiaka môjho syna/ a on ako teľa pol roka.. no ako čo som, to len ja mám byť za slušnú?
Situácie a vzťahy sú rôzne... ŽIAĽ :(

My takisto. A deti vyrástli aj bez nich. Už si ani nespomenú, keby "deda" stretli na ulici, ani by ho nepoznali. Majú moju maminu, moju tetu, rodinu.. aj keď 200 km od nás, ale telefonujeme, chodíme k našim 4-5 krát do roka. A keď sú deti väčšie, majú povinnosti, záujmy, šport.. tak už im to tak nepríde. Vedia, že na našich, aj keď sú ďaleko, sa môžu vždy spoľahnúť, že naši ich ľúbia všetci

@gagik práveže tam ziaden problem/konflikt nikdy nebol. Svokra nevolá mužovi ani k narodeninám, v podstate nevolá mu vôbec, len keď niečo potrebuje(napr minule stratila kluce, svokor bol s bratom odcestovany, tak mu volala s placom, že sa nemá ako dostat domov, tak muž zobral baterku a išiel jej tie kluce pomôcť hľadať a pod) a so mnou nemôžu mat problem, lebo nikdy sme sa dlhsie nerozprávali a vzdy som bola zdvorila a mila, nikdy som ani nebránila mužovi, aby im siel pomôcť, či zaviesť mamu k lekárovi. Myslim, že ani v mojom mužovi nie je problem, lebo s našimi vie fungovat ako rodina(tzn aj pomôcť napr.vymenit im na zimu gumy na aute, moja mama mu vzdy uvarí/upecie, čo mu chuti, rad tam chodi, nevyhovára sa, že k ním nejde lebo.., aj sa mu paci, že tam chodi na Vianoce, ale nie preto, že ideme na “hotové”, ale má rad tu atmosféru). Ja si myslim, že sú takí preto, že sú pohodlní a radšej sú doma pri telke, pocitaci ako sa obliecť a ist za vnúčatami a asi pre nich rodina nič neznamena..
Inak som prekvapena, koľké z vás to majú podobne. Preto som chcela klamat deti, lebo mi to príde kruté povedat im, že nechodia za vami, lebo ich nezaujímate, alebo majú iné povinnosti/záujmy. Male deti takéto veci podľa mna berú citlivo. Mala som nevlastnú babku, ktorá robila veľké rozdiely medzi nami a jej pokrvným vnucatami(napr. Nám k sviatku nič nedala, ale im kopec sladkosti, čo sme videli a pod a ked to male 8-10 ročne dieťa vidí, berie to ako krivdu a nechape, prečo dotyčný robi rozdiely). Zmenila sa až vtedy, kedy jej neter zomrela na rakovinu a vtedy sme to brali tak, že už sme jej dobre aj my, ale už ten odstup tam z našej strany bol a je doteraz.
A čo sa týka svokrovcov(mne nevadi, že sa s nimi nestykam, ani ich nikdy pred detmi nebudem ohovárať, lebo by som ublížila len detom), ale asi najviac má to trápi preto, že moji rodičia sú chori, tatino je onkopacient a to neviem, či sa dožijú deti pri nich 6-8rokov, aby si ich vôbec pamätali, takze má mrzi aj tá nespravodlivosť, že pridu o tých starých rodicov, ktorí ich mohli formovať, osobnostne kreovať, byt im vzorom(či vedomosťami, životnou filozofiou, alebo aj tým, že manzelia sa môžu aj po 40 rokoch lubit a fungovat v harmonickom vztahu bez hadok).

veď aj odpoveď že nevieš prečo... je dobrá odpoveď 🙂 a nad nespravodlivosťou sa nezamýšľaj, teda môžeš, ale nič to neporieši. Aj my máme tých ktorí nejavia záujem na 2 kroky, a moji rodičia ešte stále robia /otec v zahraničí/, a zďaleka to medzi nimi nie je pohodové... Buď vďačná že ich zatiaľ máte, a majú kde zažívať pohodu.. 🙂

My to máme tiež tak, moji rodičia sú s deťmi dennodenne, svokrovci ich nevideli od Vianoc. Svokra nezavola, nepríde ich pozrieť. Je to o ničom. Deti sa zatiaľ na to nepýtaju, že prečo je to tak. Svokra ma to vnúčat 6 a nestretava sa, ani nekomunikuje s nikým. Ona si žije len svoj život, má štyri deti, ale uznáva len jedno. Už sa s ňou nebaví ani môj muž. A ja ho ani nenutim. Keď viem ako to je.

Ufff to ako kedy o mne pises, som myslela, ze to asi nikto tak nema 🙂))) a uz mi to je jedno, neriesim ich, ich smola... A urcite by som nedala dieta, ze chod im ho ukazat ani nahadou.

Dieta nema naprogramovane vzorce spravania jednotlivych ludi voci nemu ani inym clenom rodiny, takze pokial na to nebudes upozornovat ty a porovnavat to s tvojimi rodicmi, nepride im to divne, budu vyrastat s tym, ze ich vidia raz za cas. A ked to nahodou zacnu riesit, uz budu vo veku, ze im to mozes povedat tak, ako to je alebo mozno to uz dokazu pomenovat aj sami, ako to citia

Ja si myslim, ze tie deti sa s tym ovela skor stotoznia nez ty sama. Ty mas s tym problem a tvojho muza to moze mrziet, deti to zoberu lavou zadnou, rychlejsie sa vyrovnaju. A nasilu sa niekam tlacit, aky to ma pre teba vyznam, ked nestojis, ako pises o nic v podstate. Ku nam ked nepridu svokrovci a mame sviatok, ja osobne z vysoka s.riem na nich. Co ma potom. A keby nieco, ....ved ani oni neprisli. Ide skor o to, ako to ty sama dokazes vysvetlit sebe a to prekonat, nie o to dieta, lebo dieta samo od seba nebude mysliet na take veci, co napadnu len tebe.

Narodenie dietata sa oznamuje rodicom mms? Mne napr. mms neotvara,.ale to je jedno..len sa mi tazko veri ze syn poslal mamine mms a mesiac nic a potom zrazu telefonat od jeho rodicov a dietatko mesiac na svete. Divne..ani u nas svagrovci ziadny zaujem ani o prve..uz mame tretie, kt. ma rok a pol a videli ho raz 30 min...s tym nic nespravis..od takej rodiny co najdalej..

@mama80 tak ja som nechcela byt ta, ktorá bude stať v ceste, aby sa svokrovci videli s vnucatom(myslela som si, že môže byt problem vo mne, že som cudzia, že sa má možno hanbia) a brala som to ako možnosť naštartovať vzťahy/stretávanie, keď pošlem muza za nimi s dietatom samých, ale keďže to želaný efekt neprinieslo, tak som pochopila, že to vôbec nebolo mnou, ale že je to nimi, že sa nemajú záujem stretávať. A o čo mi najmä ide, aby deti ten ich nezáujem nepoznačil, aby nebrali za niečo normálne, že sa rodina nestretáva, lebo tak by som ich ucit nechcela..

@senta_sofia no len tam ani nie je raz za čas, oni nemajú vôbec zaujem🙈

@vzdatto volal s mamou asi tyzden pred TP, čiže vedela, že mám každú chvíľu rodit, ešte som tyzden prenasala. Muž poslal MMS s fotkou ešte z pôrodného boxu, že je na svete, tak sa poslala aj mojim rodičom, rodine. Ja som mala bonding(rodila som v nemocnici, kde dieťa ešte pred tebou aj vazia, čiže ho máš stále do odchodu nemocnice pri sebe), tesili sme sa z dietata, bola som vyklepané, či dieťatko držím správne, proste máš iné starosti, ako novorodeniatku hučať 5 hodín do ucha, keď budeš volat desiatim ludom, že už máš dieťa. A zase tiež nemozes nechat rodinu cakat, keď sa boja, či sa dieťatko narodi zdrave, takze si myslim, že oznamenie narodenie dietata MMSkou je v takomto prípade v poriadku. A o ten mesiac jej volal muž, že prečo mu nereagovala na to, že sa mu narodilo dieťa a ona, že to naozaj už mate dieťa?🤦🏽‍♀️

To viem, ale predpokladam, ze obcas sa stretnete, aj ked nie z ich iniciativy. A aj keby nie, plati to, co som napisala.

Načo bude vnúča zdraviť niekoho, kto o neho nestojí a ani mu neodpovie na pozdrav. to už by bolo ponižovanie sa

Ano zazivam...a nielen u svokrovcov...aj moja mama sa tak scasti chova...

@calendula321 kto nezazil, nepochopi... Ale moralizovanie "o nevychove" im tu ide az moc dobre.

Uplne suhlasim s prevenar
Co sa tyka mna,mame to taktiez moji svokrovci,uuplne odstavili mojho syna-svojho vnuka,zaujima ich len chalupa,ich zaujmy,a dcera a jej deti..
Maju neskutocne poziadavky,maniere a svoje predstavy ako by ich deti mali zit v dospelosti..dcera to dokaze splnat aspon naoko,zije na druhom konci sk,ale kedze moj muz ich nesplnal,nechcel a ani nedokazal kedze trpi psychickou poruchou -OCD(nechcu o nej ani pocut) tak jeho,a teda aj nasho syna uplne vymazali zo svojho zivota
Deti to pochopili,syn ich viac nespomenul
Dceru z mojho prveho manzelstva a mna vobec neprijali .
Navonok sa tvaria ako uuzasny ludia a stary rodicia nam
Vsetkym nam musela pomahat psychologicka kvoli ich pristupu
Ostali bez nas,stale sa lutuju a neustale nam vypisuju neprijemne maily .
Radsej bez nich ako toto zazivat

Mohla si spomenúť vek starých rodičov, lebo je rozdiel, keď majú starí rodičia 45 rokov alebo 75 či 80 a najmä keď sa pridružia choroby.

U mna to tak bolo ked som bola dieta. Otcovi rodicia ignoracia. Ked som bola mala, par krat sme boli u nich ale nemam ziadne pekne spomienky na to. Babka si vsimala len 2 bratrancov a koniec. Nasi mi to nejak velmi nevysvetlovali , ale cim som bola starsia, chapala som to a brala ako to je. Z mojej strany to boli pre mna cudzi ludia. Ked umreli, ani sa ma to uprimne nejak nedoklo a nebola som ani na pohrebe. Za to z maminej strany som mala super starych rodicov a celkovo mamina strana rodiny je ta, ktoru mam najradsje 🙂

moji rodicia sa rozviedli a obaja si riesia len svoj zivot, svoje potreby a zaujmy, otec videl vnucata doteraz asi 3x, moja mama pride raz za esiac na ledva hodinku. muzova mama je vdova a je tu kazdy vikend, deti ju zboznuju, pomaha nam ako sa jej da. o dedkovi a babke (moji rodicia) zbytocne nerozpravam, ale az to zacnu vnimat viac, tak nebudem klamat, staci povedat, ze nechodia lebo sa im nechce/nemaju cas. uplne si vymyslat nema zmysel

@iva812 majú pred 60

Ani som to všetko nedočítala. To sa nedá, mám slzy na krajíčku. To čo za ľudia sme, ak starých rodičov nezaujímajú vnúčatá, ich vlastná krv? To sú takí bezcitní, či zaneprázdnení, pohodlní, či ...akí?
Tiež mám rôzne kamarátky-babičky, jedná má radšej zvieratá, ako deti ☹ Ale v podstate sa o vnúčatá zaujímajú, niektoré veľmi často za nimi cestujú v rámci EÚ, aj za oceán. Ja mám svoje, na moje veľké šťastie, v našom meste. Veľakrát som už v rovnakých diskusiách písala, že svoje 4 vnúčatká s mm milujeme a pomáhame, ako často to naše deti potrebujú. Dokopy sme len traja starí rodičia, ale svojou láskou a starostlivosťou im nahrádzame aj ďalších troch, ktorí už nežijú.

Mojej malej starky teda moji rodicia ziju id nas 2000km daleko....a moji svokrovci teda jej druhy stary rodicia sa obesili ked mala dcerka 11mesiacov 😢😑 cize nema nikoho pri sebe :(

@katkabg to akože naraz? Obaja?

@jana_eyre_2
@diewcatqoo
Dievčatá, súhlasím s vami oboma. Ja som mala troch žijúcich starých rodičov, no pritom iba jedného deda. Tatova mama zomrela mladá, nikdy sme ju nevideli. A baba s dedom
z maminej strany na nás celý život sr*li. Tak to bolo odjakživa. Dedo nikdy nechcel dcéru, nedokázal si k nej vytvoriť vzťah a mal rád len synov. Na nás to nejako generačne preniesol. Baba neviem, či vôbec niekoho mala rada.
Bývali len pár kilometrov od nás a sem-tam sme okolo seba prechádzali. Mama mi ukazovala, že to sú babka s dedkom, ale mne to prišlo také zvláštne, pre mňa to boli cudzí ľudia. Dedo je predsa len jeden a henten chlap v škodovke s klobúčikom to veru nebol 😀

Rozdiel v tom, ako nás vnímajú v porovnaní s ostatnými vnúčatami som si prvý raz všimla, keď som mala asi 5-6 rokov a baba dala zahrať dedovi do rádia "jubilantom". Vinšovali mu nejakým trápnym veršíkom a na konci bolo napísané, že "...k pozdravu sa pripájajú vnúčatá Michaela, Dáša, Moničenečka a milovaný Mareček." Ja som bola najstaršie vnúča, čiže všetko sme boli malé deti, no nás so sestrou predstavili oficiálne ako staré tetky. Pamätám si, ako som sa pýtala mamy, že prečo aj my nie sme Miška a Dášenka a mama chúďa začala plakať. Osobne som si teda veľmi skoro všimla dvojaký meter. Aj že baba s dedom ku nám nechodia a keď aj prídu, mama je vždy smutná. No hoci som si to uvedomovala, nikdy som z toho nemala traumu a žiadno som po nich netúžila. Mala som predsa svojho deda. A ten bol najlepší na svete. Čítal nám strašidelné rozprávky, piekol koláče, ukazoval ako z mince spraviť prsteň a naviac vedel hovoriť naozajstným bosoráckym jazykom! (síce som neskôr zistila, že to bola len maďarčina, čo mi značne pokazilo čarovný dojem 😀 Ale aj tak. Bol to magický deduško.) A tí druhí mi nechýbali.

Jediná trpká spomienka, ktorá ma fakt dlho mrzela, bolo moje prijímanie. Mama naň pozvala početnú rodinu, všetci potvrdili účasť a potom sme robili veľké prípravy na oslavu - rezne, šaláty, koláče...a nakoniec neprišiel nikto. Keď im volala kde sú, tetka jej povedala, že ich baba odhovorila a nakydala na nás nejaké intrigy, tak zostali doma. Mama potom plakala v kuchyni, sestra kŕmila rezňami psa a tato na nih škaredo nadával. Ale aby mi nebolo ľúto, že som dostala málo darov, dedo (ten "čarodejný") mi doniesol veľké stojace hodiny, vyššie odo mňa. A ešte peniaze a kolekciu, čo mu zostala z vianoc 😀 (On si odkladal kolekcie a jedol ich v ťažkých časoch 😀 ).

Keď som mala asi 15, baba umrela na rakovinu. Videla som ju naposledy v nemocnici a potom zas o týždeň v rakve. Bola som veľmi prekvapená, akú má nádhernú tvár a ako sa veľmi podobá na moju mamu. Keď bola živá, vždy mi prišla hrozne škaredá. Až keď zomrela a na tvári mala posmrtnú neutrálnosť, som pochopila, že to nenávisť k nám ju tak špatila, nie fyzické črty. Na pohrebe som síce plakala, ale ja plačem na každom pohrebe. Je mi ľúto smutných ľudí okolo mňa. Pol roka po nej zomrel aj môj dobrý dedo. Bola to veľká strata. Aj 17 rokov neskôr smútim a občas sa mi s ním sníva.

Druhý dedo je živý a v posledných 5tich rokoch akosi zmenil postoj. Snaží sa doháňať stratené, ale moc mu to nejde. Viem, že je to môj dedo, aj ho občas navštívim, aj na more som ho zavolala, nech si vyhreje kosti...Avšak, ako sama rozlišujem starých rodičov z maminej strany a môjho deda, som pocítila nedávno. Robila som si etnickú analýzu predkov a keď prišli výsledky, vôbec ma neprekvapilo, že mám maďarské gény. Šak dedo bol Maďar. Ale nemohla som uveriť, že mám fakt aj ruské gény zo strany druhého deda. Pritom som to očakávala, lebo som vedela, že druhý dedo je ruského pôvodu. Ale jednoducho mi srdce nebralo, že som s ním do tej miery rodina, že mám v sebe niečo z neho. Toto svoje prvotné prekvapenie som potom v sebe dlho analyzovala..Snažila som sa pred sebou ospravedlniť, prečo som deda "vydedila" zo svojho podvedomého genofondu. A potom mi došlo, že to on ma už pri narodení "vydedil" zo svojho reálneho života, tak len obaja žneme zasiate.

Aby som to zhrnula dvoma vetami: Z mojej skúsenosti - dieťa vníma rozdiel, ale je mu to jedno, lebo ľudí ktorých nepozná, mu ani nechýbajú. Starí rodičia sa niekedy časom opláchnu, ale je veľmi ťažké nahradiť zameškané roky, lebo kto nebol starkým v detstve, dospelému človeku sa deduškom už nestane.

nechapem naco sa takto vnucujes...no tak nemaju zaujem. Maju svoj zivot bez vnucat niektori ludia suasi taki. Maly to nebude nijako prezivat ak mu miesto rozpravok nebudes hovorit o tom akych ma zlych starych rodicov ze ho neprisli navstivit do porodnice bu bu bu bu buuuuuu

Alebo ta mrzi ze od starych rodicov nedostane peniaze? 🙄

@0silvia0 Ona je celá zvláštna, aj jej príspevky, aj výchova 😢

Nerob si z toho nic nemozes nikomu nic natiskat ani nanucovat moj muz ma podobnu rodinu a vobec to neriesim keby ze maleho raz za cas neprídeme ku nim ukazat tak ho ani rok neuvidia a vôbec im to neprekaza ziju sice v inom meste ale je to cca pol hodka vlakom autom... A muzovi bratia obaja to iste... Oni su celkovo taki zvláštni no muza sme zabrali do svojej rodiny ktora je velka srdečna stretávame sa kupujeme darceky kazdy sviatok sme vsetci pokope oni nic take nepoznaju... Su spolu len na vianoce aj to len preto ze sa to patri 🤷‍♀️ s mojimi rodicmi je maly skoro kazdy den moja mama ked ho nevidi dva dni uz jej chyba a maju aj krasny vztah druhu babku vie ze ma ale nejak to zatial nevnima ze sa mu nejak nevenuje nechodí ku nam nezavola a ma 2 roky 9 mes. Ale nepochybujem o tom ze ho ma aj druha babka rada. Napr. Muzov otec rozmyslal ze nepride ani na jeho krst a to je ich jediny vnuk! Len kvoli tomu ze on je proti cirkvi 🤦‍♀️ ale na koniec dosiel teda. Nic s tym neurobis ani nic nesil vsetko je tak ako ma byt. Nemozme si u nikoho vynucovat pozornosť ci lasku.