Dieťa “nemá” starých rodičov
Ahojte, mate v rodine taku situaciu, že sa vaše deti nestykaju s jednými starými rodicmi? Manželovi rodičia sú zvláštni. Nebývajú daleko asi 5km, ale o vnúčatá sa vôbec nezaujimaju(manzel poslal napr MMSkou fotku vnucatka z pôrodnice, vedeli cca, kedy mam termin, aj som prenasala a jeho mama si tu MMS ani neprecitala a po mesiaci jej muž volal a v podstate bola prekvapena, že už mame dieťa, vôbec ju nezaujímalo, že sa narodilo jej prvé vnuca) a potom sa neprisli ani na vnuca pozriet, keby som dieťa nedala mužovi, že chod ho ukazat rodičom, do dnes by ho nevideli, aj keď sa mu vtedy potesili, sú skôr take studene čumáky a toto sa opakovalo aj s druhym našim dietatom. Mne je to v podstate jedno, nestojím o nejaké návštevy, dary, nič, len mi ide o to, ako detom raz vysvetlime, že majú aj iných starých rodicov a s nimi sa nestykaju(s tými druhými sú každý vikend) a že napr. vo fotoknihe nemajú s nimi ani jeden obrázok, ale s druhými ich majú plno. Zažili ste to? Ako im to vysvetlit? V koľkých rokoch zacnu vnímať, že by mali mat starých rodicov aj z druhej strany? Či ich oklamať, že sú niekde daleko odcestovani? A mužov brat je rovnaký, ten ešte ani naše deti nevidel🙈 takze naše deti nevedia vôbec, že majú strýka, aj ked sú ešte male, aby to vnímali..
U nás je to isté. Svokra absolútny nezáujem, 1x syna videla na krstinach, ani len na ruky ho nevzala, vlastne naň ani nepozrela. Teraz ho videla po 7r, boli sme na svagrovej svadbe. Nezáujem, stretli sme sa na wc, ani pohľadom oňho nezavadila. V škole na prvouke mali rodokmeň, povedala som mu pravdu. Babka nemá záujem. Svokor je 10r mŕtvy. Syn ani len netušil, že mám má okrem jedného brata ešte ďalšieho a aj sestru. Z ich strany tiež nezáujem.
@kitycat nevnucujem sa, riesim, ako to podať detom a akou formou, aby im to neublížilo a do buducna nepoznačilo, keďže som niečo podobne ako dieťa zažila a potom som už dotyčnú nevedela brat ako blízkeho človeka, keď sa spamätala.. a peniaze necakam, na svadbe/hostine nám ani len kvet nedoniesli, tak som necakala ani, že niečo kúpia niekedy detom a ani kvôli peniazom to z ich strany nie je, že by ich nemali, lebo oni si nič k sviatkom a k významným dnom nedavaju a teda evidentne ani si neblahozelaju, lebo od kedy som s mužom, mama mu k narodeninám ani raz neblahozelala..
@vanilka83 no u nás rovnako, mužova mama nám ani na svadbu nechcela prist, že na co🤦🏽♀️ Ale najdlhsie tam boli a tancovali do rana bieleho.. a presne, nefungujú ako rodina, muž pocítil, čo je to mat rodinu, až keď sme ho prijali medzi seba a je to asi jediný zať, ktorého poznam, čo nefrfle, keď sa ide k svokrovcom(našim) a dokonca sa tam tesi, lebo aj o zaludok a o deti tam má luxusne postarane..
No ja mam zasa opačný problém. Som stará mama a s vnúčat i sa stretávam veľmi málo. Keď boli maličké nevesta mi nedovolila deti zobrať ani na ruky. Chodia k nám veľmi málo najviac tak 4 krat do roka. Neprídu nám gratulovať na meniny ani narodeniny. Nepotrebujeme dary mame všetko ale podať ruku a povedať všetko najlepšie by mohli. Viem ze nie je len nevesta na vine ale v prvom rade náš syn. A napriek tomu sa snažím stretávať s vnúčatmi. Už sú väčší a napriek tomu nás majú radi. Mame k nim viac ako 200 km. Dlhšie cestujeme ako sme s nimi ale stojí to za to. Nikdy nám nenavrhli aby sme u nich prespali aj tak tam chodíme. To objatie od vnúčat mi stojí za to. Ku druhej babke chodia veľmi často a aj na niekoľko dní. Ú nás prespia jednu noc. Tak milé dcéry synovia a nevesty aj vy raz budete babky. Spravajte sa slušne k svojim rodičom aj keď nie sú dokonalí. Každý človek má nejakú chybu. Veľmi ma to boli lebo neviem čím som si toto zaslúžila. Nikdy som neveste neublížila ani ju neohovarala. Mala som ju rada a mala som pocit ze aj ona mňa. Všetko sa zmenilo keď otehotnela po piatich rokoch manželstva. Tak ja len toľko aby ste vedeli ze aj babky majú srdce.
@anna19620 aj keď sa nevidíte, mozes im volat, posielat pohladnice k sviatkom(mne tak posielala stara mama a vzdy som si ich hrdo odkladala a posielala mi ich aj v dospelosti a o to boli pre mna vzácnejšie, lebo som vedela, že už môže byt každá jedna posledna). Mám známu, ktorá napr vnucke tiež posiela listy, niekedy v nich aj drobnosti, vnučka sa vzdy tesi, kedy príde poštár/list do schránky a odpisuje jej(takto si budujú vzťah, aj keď sú tam nie dobre vzťahy medzi matkou a dcerou), takze všetko sa dá riesit/obísť, keď je snaha na oboch stranách..
Snažím sa byť s nimi v kontakte lebo ich veľmi ľúbim. Ale je to ťažké veľa sa pre to naplačem. Dala by som život za tie deti.
@anna19620 pekne ste to napísali. A nespýtali ste sa nevesty alebo syna prečo k vám vnúčence nechodia? Kde je chyba?
@anna19620 A nikdy vas nenapadlo sa spytat, mozno radsej syna, co sa zmenilo? Lebo vy si nemusite byt vedoma nicoho, ale mozno sa predsa cosi udialo. Ak ste mali vztah v poriadku a pisete ze na druhej strane starych rodicov je situacia priaznivejsia... predpokladala by som ze niekde problem predsa len bude. Lebo takto su to iba domnienky, ako citam medzi riadkami vasho prispevku.
@lucinka1988 u nas podobne, akurat s tym rozdielom ze svokra sa zaujima iba o vnucky z dcerinej strany a nas syn ich nezaujima. Dojdu tak maximalne 2x do roka na maleho narodeniny a meniny. A to sa dotrepu presne na den, aj bez pozvania. A to ze ked tam muz ide s malym aby ho vobec videli, a svokra posle nejake handry co malemu kupila, na to sa ja mozem vykaslat. Dieta si nebude pamatat darceky ale zazitky so starymi rodicmi. Moja mama je s malym kazdu sobotu i nedelu od narodenia. Uz niekedy mam na jazyku, ked sa maly spyta kde ci pride dedo a druha babka (maly bude mat 3 roky), tak mam na jazyku vselico, ale kusnem si do neho vzdy 😀 Presne ako pisu baby vyssie - dojde na to sam casom. Len je mi to luto kvoli nemu.
hm...no ja mám svokru č.2 a po skúsenostiach s tou predošlou neriešim nič mimoriadne (ale to je iný príbeh)...nič neočakávam...a pravdu povedané nič extra nedávam...nechala som tomu voľný priebeh ... nemáme medzi sebou tiež žiadny konflikt a aj napriek tomu sa extra nestretávame...preto mi príde situácia podobná tej tvojej....ja som z mojej strany veľmi rodinne založená, pretože som tak vyrastala...veľa ujov a tetiek= bratranci aj sesternice, zažila som si z každej strany aj prarodičov, keďže dlhovekosť v našej rodine sa asi dedí...sme si veľmi blízky a ani moria a diaľky nás nerozdelia...veď na to je dnes technika a možnosť cestovať...krásne spomienky na detstvo a rodinu...
Mám brata, ktorý býva neďaleko nás a dokopy máme 4 deti, takže moji rodičia 4 vnúčatká takmer na jednej kope. Stretávame sa často a so švagrinkou sme obe doma s najmladšími, takže tiež sme často spolu...teší ma, že moje deti vyrastajú s bratovými..
Ale späť k tej druhej strane...tiež nás mužova mama a aj jeho brat s rodinou nejako extra nekontaktujú...nemali to tak zaužívané ani predtým v rodine...a ja to riešim jednoducho...pozývam ich k nám na oslavu narodenín muža a aj dcéry, dokonca aj pomimo sa nám stalo, že som ich pozvala...prišli vždy, nikdy nemali prázdne ruky pre deti a ani pre nás...mužovu mamu chodíme občas pozrieť do práce, keď máme cestu okolo...fotky posielame cez FB...ale viac menej je to vždy len moja iniciatíva...my sme u mužovej mamy boli na Vianoce a na Veľkú noc na návšteve...
Možno by som na tvojom mieste vyskúšala niečo takéto....pozvať ich k vám...možno sú to ľudia, ktorým to bude stačiť ...a možno sa časom zblížite...a deti?....deti sú skvelé v tom, že neriešia to čo my.....oni si to upracú samé 😉
Nikdy neklamte deťom, stratíte v nich dôveru, nech už sa to týka čohokoľvek. Ak dieťaťu poviete, že starí rodičia sú len nešťastní zo svojho detstva, mladosti, čohokoľvek a ich srdcia ochladli...oni na vás možno aj myslia, ale nedokážu svoj záujem prejaviť...alebo čokoľvek podobné. Ono povedzme si, kedysi bola doba krutá, ľudia si "museli" brať niekoho, koho ani nepoznali, alebo nemilovali, lebo tu pole, tam majetok...alebo bola vojna(a po vojne) a mnohé ženy, praprapramám boli, žiaľ aj znásilnené a tak vznikla dávna, zatrpknutá generácia ľudí...mali deti, ale nedokázali im cez dennodenné práce a starosti preukázať lásku (a žiaľ zlo plodí zlo ako aj dobro plodí dobro)...a deti sa do seba uzatvárali, pretože nedokázali sa povzniesť nad to všetko a tešiť sa zo života. A tak to šlo z generácie na generáciu. No a aký mali život? Ženy dreli kolo statkov, polí, mužov...muži zas v prácach na celé dni, potom v krčmách mnohí, či dlhé roky v zahraničí a celý ten "systém" tak pokazil dávne naše rodiny. Môj dedko, keď túžil po dotyku otca, vsunúl sa mu pod ruky,pod prsty, kt.mu viseli z kresla, aby aspoň zacítil jeho dotyk😢nikdy ho neobjal, nepritúlil, milé slovo povedal...žiaľ mnohí ľudia si zranenia z rodín prenášajú, nechtiac, z generácií na generáciu. Opakujeme chyby našich mám, otcovia otcov... Len tí, ktorí si to uvedomia a majú silnú sebareflexiu dokážu zmeniť samých seba. Ale nech každý z nás začne od seba. Neoplatí sa Vám "plytvať energiou", ak druhí nejavia záujem, neoplatí sa to ani deťom, tie sú omnoho citlivejšie ako my. Radšej nech sa stretávajú s cudzími ľuďmo, ktorí ich majú radi, než s niekym, kto o nich nestojí a budú sa s ním zle cítiť. Napr.takto bolo s mojou babkou, nezájem o nás ako deti, žiadna pomoc mojej mamke, čo ma raz strážila aj to som dostala teplotu a vykričala sa na moju maminu, že prvý a posledný krát. Nemohla som u nej nič, len v kútiku mať pr hračiek a byť ticho, aby som nenarušila jej stereotyp a čumenie na TV. A dnes, voláme si aj hodinu, pýta sa na decká moje, vytešuje sa z nich, prosto vekom to prichádzalo, jej zatrpknutie mizlo a "dozrela"😊 lebo Láska je stále silnejšia a víťazí nie len v rozprávkach😉Všetko to nechať voľne plynúť, pretože všetko sa v živote človeku vráti, či dobré, či zlé...a oni možno raz otvoria svoje oči a srdce a uvedomia si, že prepásli krásne vnúčatá, ale to už bude dávno za Vami. Preto žime tu a teraz, neriešme, čo bolo a čo bude❤
Moja svokra mala len 43 rokov a bola to ta najuuuuzasnejsia svokra na svete....boli sme ako najlepsie kamaratky a dala by nam aj modre z neba 😢😢😢😢
@anna19620 Nepisete, ci aj druhi stari rodicia byvaju daleko. Ale moze to byt aj o tom, ze jednoducho maju zeny blizsie k svojim vlastnym matkam nez svokram, aj ked maju pekne vztahy. Ano, je to na Vas, kolko Vas vasi vnuci uvidia, cim castejsie budete chodit, tym viac.
Viete, napriklad u nas, moj manzel mal este zijucich starych rodicov, obaja cez 80 rokov, ku ktorym sme primerane casto chodili. Ale ked sa narodili nase deti, ak chceli oni vidiet svoje pravnucata, museli jednoducho prist ku nam, odmietala som tam s detmi chodit, pretoze ich hygienicke standardy boli katastrofalne (mozno primerane tomu ako v 80-ke vladali, no pre batolata neakceptovatelne). Zachod taky, ze ked som nanho sla, napinalo ma, tak okakakany, ocikany, v zivote som taky nevidela ani na verejnom mieste. Pohare take, ze ste cez ne nevideli, ochytane polepene. A nikto z rodiny to nebol s nimi ochotny riesit v zmysle ze ponuknu pomoc s upratanim, asi sa obavali ze sa urazia, alebo sa im jednoducho nechcelo.
Tym nechcem povedat, ze je to tak u vas, akurat vravim, ze moze byt dovod (a nemusi), kvoli ktoremu ku vam nechodia tak casto), a zaroven vam ten dovod nemozu povedat, pretoze by sa vas to dotklo.
@lilitela myslím ze toto nie je náš prípad ja mam 57 rokov a domácnosť v poriadku. Maju tu svoju vlastnú izbu nikto im tam nespáva ani nechodí a vždy keď majú prísť prezleciem posteľné prádlo a snažím sa navariť a na piecť to co majú radi. Vždy sa veľmi tešíme keď prídu. Len by som bola rada keby to bolo častejšie lebo vtedy som s deťmi viac ako keď tam ideme my. Ale oplatí sa ísť aj na par hodín. Tie deti nám za to stoja.
@anna19620
myslim, ze je velmi tazke budovat si vztah s vnucatami, ak ten s vlastnymi detmi pokryvkava
@lilitela Tvoj príspevok opisuje podobný problém aký tu nastolila anonym, anonym opisuje ignorovanie vnucaťa starými rodičmi a ty opisuješ, že Tvoja rodina t. z. tvoji svokrovci a aj Tvoj manžel sa nestarajú o starcov - starých rodičov Tvojho manžela. Podľa zásady, každému, čo patrí, ti 80 roční starci museli byť zlými a ignorantskmi starými rodičmi, ak nie a ak platí to o spravodlivosti, tak dobrým a pozorným starým rodičom sa neoplatí byť.
moja kamarátka má troch synov a 4 vnúčatá , chlapci sú rok po roku , dnes dospelí aj s partnerkami a deťmi . Manžel odišiel k druhej žene keď mal posledný tri roky a prvý nastupoval do školy. Viac sa o ne nezaujímal ., často ani výživné neposlal, nikdy si ich ako deti k sebe nezobral .
Ona sa s vnúčatami takmer nestýka, nechce. Žije si svoj život , má svoje záujmy, teraz hodne cestuje, predtým nemohla , synom pomohla do života , všetci majú VŠ , ale teda užila si s nimi aj ako puberťákmi aj ako deťmi. Keď som sa pýtala ako môže takto tak :
-synovia sa ako dospelí , doštudovaní začali stýkať s otcom , ktorý sa o nich v minulosti vôbec nestaral , nikdy im nič neposlal na Vianoce , narodeniny , ani žiadny sviatok a to pociťuje ako nesmiernu krivdu , kedy na sociálnych sieťach majú zavesené fotky s ním .
- nevesty , jedna v pohode , zlatá ako vraví jej aj zavolá a pogratuluje ( nemá ešte deti ), pre dve ostatné je tá stará , tá s špinavými paprčami , ani jedno vnúča nemohla ani pomaly na ruky chytiť.
- prostoreke vnúčaná : mama povedala že si krava , dedo( exmanžel ) povedal že si ježibaba atď.
Povedala že zo začiatku jej išlo srdce utrhnúť z toho teraz si zariadila život tak ako jej vyhovuje. Po rokoch neustáleho naháňania okolo vlastných detí , riešenia ich puberty , slopačiek , prania žehlenia , chce mať už kľud a venovať sa sebe a svojim záujmom. Nevolá , nepíše , na sviatky deťom pošle darčeky , nechodí k nim ,lebo aj tak bol problém keď chodila . Občas k nej príde bezdetný syn s manželkou .
Toto je tiež druhý pohľad. Ale ja by som takto nechcela.
ahoj, tomu rozumiem. My máme máme len jedných žijúcich starých rodičov, bývajú od nás 5 kilometrov. Ale zaujímajú sa iba sami o seba. Vnúčatá sú fajn, ale iba v nedeľu poobede ku káve na hodinu, a najlepšie iba jedno, dve mi nezoberú. Žiadna pomoc pri chorobách či mimoriadnych situáciách (nechcú sa nakaziť, majú už svoj program) alebo cez prázdniny (sú dôchodcovia, ale vkuse chodia po výletoch a dovolenkách). Ak tam dám jedno alebo druhé dieťa v nedeľu ku ich káve, prichádza domov vystresované, z deťmi sa vôbec nevedia rozprávať, napr. pri drobnom úraze namiesto pofúkania sa im škodradostne vysmievajú. Minule sa ma dcérka pýtala, že prečo ona musí mať takú zlú babku. Nevedela som, čo odpovedať. Je mi to celé ľúto kvôli tým deťom...
@modra_kolobezka
😢
ako u nas, cez kopirak "preco my musime mat taku zlu babku" ziadna empatia, dokonca ak ja svoje dieta postiskam, pofukam, pochvalim, alebo polutujem, ...vysmievaju sa ...
@evkano1402 Mne maminka zomrela, ked mala dcerka tri roky. Bola to milujuca mama a stara mama. Uz mame iba babku a dedka z manzelovej strany. Uplny nezajem. Nepridu, nezavolaju, nezaujimaju sa. Vobec. Preferuju deti ich dcery. Mne je to neskutocne luto. Su uz dochodcovia, chodia si po vyletoch a dcere nekupia ani cokoladku. V zivote nas nezavolali aspon na nedelny obed, nevzali nasu dceru ani na jediny vylet. Nepomohli a nepomozu pri chorobach, mozem aj "cereva tahat po zemi". Ked som svokre povedala, ze by som aj ja vo vynimocnych situaciach potrebovala pomoct, kedze maminu uz nemam (povedala som, ze tak cca raz - dvakrat za rok), tak svokra mi na to povedala: "Vies, mama je mama". Asi si mam ist tu svoju zlatu maminu vykopat na cintorin alebo co ☹ Dedo je uplny debil, nasu dceru dodnes ani raz nepobozkal ci nepohladil. Nechcel nam ist ani na sobas, nakoniec sa prisiel aspon najest, detto krstiny. Ked sa najedol, jednoducho odisiel. Chudak moje dieta. Toto si vobec nezasluzi. Rokmi mam na nich stale vacsiu a vacsiu zlost, kvoli rozdielom, ktore robia medzi vlastnymi detmi a vnucatami. Oni vobec nemyslia na to, ze vsetko presvihnu? Moja dcera deda od svojich dvoch rokov vola: "ujo dedko". Preco asi? Ziadna krivda v zivote ma nebolela viac ako toto. A to sme s muzom usporiadana rodina, nie je dovod na nenavist ci odstup. Aj ked moze tam byt zavist. Mame nove auto, lebo moj dvadsatrocny "starcek" uz dosluhuje. Dedo s babkou to nase nove male auticko totalne odignorovali. To bol uz aj manzel smutny z tej chladnej reakcie. Myslel si, ze sa budu tesit s nim, tak ako by sme sa v buducnosti tesili my z nasej dcery, ked bude stastna a bude sa jej darit. Nerozumiem tomu. Dufam, ze mamina to z neba nevidi, lebo aj ta by plakala, kedze ona tak velmi bojovala o svoj zivot, kvoli nam a vnucke, ale nakoniec sme ten boj prehrali, vlastne ona ho prehrala, a my s nou ☹
Už som sa tu vyjadrila, ale musím opäť, tentokrát hájiť záujmy starých rodičov. My sme svoje deti už odchovali. Niektorým nám naši rodičia pomáhali, iným nie. Rovnako, ako vám teraz. Ak dnes chceme cestovať, alebo pestovať vlastné záujmy, tak len preto, že sme v mladosti nemali na to čas tak, ako vy ho nemáte dnes. A možnosti. A zrazu sú tu nevesty a dcéry, ktoré nám to vytýkajú. Možno právom to patrí tým starým rodičom, ktorí sa ale vôôôbec o svoje vnúčatá nezaujímajú. Lebo toto správne nie je. Nik ale nevidí do rodinných vzťahov a vždy sa na tomto fóre vyjadruje len jedná strana, ktorej všetci pritakávate. Preto ja to beriem s rezervou.
Aj mojim mladým sa nepáči, že neberiem 7 ročné vnúča na dovolenku do Turecka. Som úskostlivá babka a z tej dovolenky by som nemala nič. Je to veľká zodpovednosť a tú si ja jednoducho na seba nezoberiem. Vnúčatká milujeme a strážime podľa potreby. Čím sú staršie, tým menej. Už nechcú k nám chodiť, lebo im nedovolíme to, čo im dovolia rodičia. Vnuk je zvyknutý na tablet, vnučka na TV. U nás im to nechceme dovoliť. Hrávame s nimi človeče nezlob sa, domino, dámu, kreslia s vodovými farbami, vnučke čítame rozprávky. Majú u nás pieskovisko, hojdačku, odrážadlá. Všetko ich baví len krátko, za čo my ozaj nemôžeme. S vnučkou sa ešte dá, ale so 7 ročným vnukom je to ťažké. Ak si nedonesie lego, s ktorým sa dokáže dlhšie zahrať, po pár hodinách sa pýta domov. Ďalším problémom je, že aj keď k nám prídu, hneď sa pýtajú, či niekde pôjdeme. V zime sme boli párkrát v herniach, je to tiež len na 2 hod a ďalej čo? Keď sú u nás, ja nedokážem nič urobiť, len im vymýšľať zábavu. Moja fantázia je už obmedzená. Ak vyčerpáme všetky možnosti, na rád príde TV. Síce nakrátko, ale predsa.
Mladí zvyknú na výročia a narodeniny vyraziť niekedy sami na večeru, či na koncert. Minule takto boli 2x v krátkom čase a vnučka mala problém zaspať, pýtala si mamku a hovorila, že minule boli, prečo dnes išli zase. Niekedy zase robíme prepravu na krúžok, do holiča, na ošetrenie, kde čaká rodič. Alebo 1-2 dni u nás, kým pominú soplíky.
Ak chcete, aby sme sa zaujímali o vnúčatá, prípadne s nimi pomáhali, učte ich nás milovať, rešpektovať, pomáhať nám. nepodrývajte našu autoritu a vy sami im buďte v tom príkladom. Ak si k tomu uvedomíte , koľko máme rokov, koľko toho sme už prežili, čo nás možno poznačilo, tým ľahšie sa nám bude spolu nažívať.
@oli18 Účte ich nás milovať......veľa starých rodičov by si však malo uvedomit,že častokrát my ich dcéry,synovia a naše vnúčatá nepotrebujú starých rodičov ako opatrovatelku na pár hodín , taxikára ...
My niekedy potrebujeme cítiť" len" staruch rodičov pre naše deti,len blízkosť,len úsmev, záujem ,....niekedy by stačilo,keby len tak prišli na návštevu sadnúť si na kávu .....a nemuseli by ani hovoriť nic.len to ,že by boli pri nás ...
Ale o lásku a čas človek zobrat nemôže...Čo keď pre niektorých štátoch roducov je aj toto nad ich možnosti,a uprednostnuji všetku svoju silu záujem,energiu a zvyšné deti , staré cievky a starých mládencov ,ktori sú pre nich bohom na zemi...
@oli18 je to fakt zvlastne, mladi rodicia maju svoje predstavy o starych rodicoch. Ale aj stari rodicia maju predstavy o mladych rodicoch. Ten vzajomny respekt tam casto chyba. Mlady clovek nechape, ze jeho rodicia uz tolko nevladzu a potrebuju vacsi relax. Ak nahodou si ide stary rodic na dovolenku, je mu vytknute, ze na dovolenku energiu ma, ale pre vnuka uz nie. Casto nevesty so svokrami vedu sutaze o lepsiu gazdinu a miesto toho, aby spolu drzali, robia si prieky. Chce to naozaj vyzretych ludi na oboch stranach, aby vztahy fungovali...
@fantaghiro21 myslis, ze bez lasky sa da realizovat to, co som napisala?
@vanilka83 presne..nedá sa vnucovat..tiez sa vidime na svistky lebo ss to patri..ani necinknu...ze ci žijeme sme zdravi..5 rikov u nas neboli .