Dieťatko s milencom

Ahojte...Potrebujem sa asi len vyrozprávať.
Mám krásneho synčeka ktorého velmi milujem a žijem s partnerom už asi 16 rokov. Mám ho rada, rozumieme si dobre sa nám spolu býva.
Len žial už ja tolke roky aj trpím-. Moj partner nevie svoje city dať najavo, nikdy ma k sebe neprituli, nepoznam jeho pocity, nepohladka, netuži po sexe po objatí proste nič. Nepodakoval sa za tie roky ani raz za obed, ani za nič, skor pri nom mám pocit menejcennosti.
Velmi som roky s tým trpela. Darmo som mu vysvetlovala, že toto nie je dobre že zmenme to, proste on to nedokazal. Ochorela som aj na jednu vážnu chorobu a z toho mi ešte vznikla aj úzkosť. Proste chýba mi opora, láska,porozumenie. velmi som tužila aj podruhom dietatku ktore zial stale odmietal, a aj to ma bolelo, že už ho viac nebudem mať. Raz sme sa aj rozisli na kratku dobu ale potom sme nakoniec pre maleho sme sa dali znovu dokopy. Vtedy to aspobn fungovalo zase dobre asi mesiac, aspon vtedy mi aspon povedal, že ma má rád.
Ale z druhej stránky je výborným otcom, velmi si rozumie so synom, myslím že kvoli tomu aj chceme aby nás vzťah fungoval.

Ale žial som urobila velku chybu, do cesty mi vosiel starý expriatel. Kedže som to doma nemala ružove tak pri nom som sa trochu citila trochu oslobodene. Žial som sa s ním aj vyspala.
Bolo to den po menzese,/žial mu aj trošku ušlo/ a na dva týzdne som bola aj s partnerom. No nakoniec som zistila že som tehotna. Bol to pre mna šok.Viem že to dieťatko si nedam preč, to by som neurobila.
Ked sa priznam mojmu partnerovi, zničim jeho život, malemu, svokre celej rodine.
Ked sa nepriznam, budem trpieť celý život že koho dieťa mám.Aj ked na 90 percent to viem že je expriatela.
S ním by som nevedela predstaviť svoj život ani on so mnou.
Každopadne si to dieťatko nechám..........ved som po nom tak tužila.....aj ked bude hocijak