Dilema nad donosením ťažko postihnutého dieťaťa

Veľakrát sa to zistí neskoro, prípadne sa nezistia úplne všetky choroby v tehotenstve, možno 1-2 kedy si povedia rodičia, že to zvládnu, nakoniec je tam ďalších xy problémov. Niekedy si zas neuvedomujú, čo to bude obnášať a taktiež je tu možnosť, že to zle dopadlo až pri pôrode, či v prvých rokoch života dieťaťa. Myslím si, že len malé percento žien v dnešnej dobe nejde na portrat kvôli presvedčeniu o "vražde".

ja skor zastavam nazor navratu k prirode, samozrejme aspon ciastocne, lebo odklon aky mame, je uz prilis velky.
keby zijeme prirodzenejsim sposobom, take dieta by sa nikdy nenarodilo.

hoci to niekto moze povazovat za neludske, ale podla mna je neludske aj dieta na hadickach. na co je to dobre. trpia vsetci okolo, vratane dietata.

no chapem tie emocie rodica. je to fakt tazke, akwto rozhodnutie a zmierenie sa s tym. to je ale vec druha.

Nuz ked cirkev magori zeny ze potraty su zlo ale sami su pedofili medzi nimi , tak co narobis

Ak vedela že sa take narodi nieked je lepšie UPT. Nikdy nikto nema právo súdiť ženu za to ako sa rozhodla nikto.Kto tuto situáciu nežažil nemôže nikdy pochopiť .Ale ak nie že sa také narodilo že sa nevedelo tak je to veľmi ťažke. Sú vady ktoré sa nedajú zistiť až ked je bábätko na svte.Ak bude dlhšie žiť bude len trpieť ako aj rodičia s nim. Nevedieť mu pomôcť pozerať na utrpenie peklo zo života. Na toto nezabudnem nikdy čo sa stalo nám tiež už zomrela ale to peklo čo preživame po jej smrti toto sa slovami opisať neda.Preživala len vdaka domacej starostlivost 12 rokov.Odišla a ja mám psychický zo života peklo .A veľa chôrob zo stresu.Nemôžem poriadne spať.Nie som za potraty ale ak je to zo zdravotných dôvodov tak je to lepšie tak ako bude žena a rodičia pozerať na ťažke utrpenie a nevedieť pomôcť a samorejme trpí cela rodina tak je lepšie ísť na UPT.A opakujem nikdy nikto nema pravo súdiť žiadnu mamu za to že išla zo zdravotných dôvodov na UPT.Narodilo sa už ostava len bojovať rodine a dieťaťu hoci nikdy nebudu žiť už v kľude.Bude to veľmi vyčerpavajuce veľa krát sa rozpadne aj rodina nezvladnu ten ťažký tlak.

@autor Nechápem ich ani ja.Ak naozaj vedia dopredu že fakt bude postihnuté a na posteli,nehovorím teraz o tom že sa to tak vyvinie v priebehu života a nevedeli o tom.Tak za seba hovorím že ja by som si také dieťa určite nenechala.Aj kvôli dieťatu samotnému ale aj kvôli sebe.Výchova nepostihnutého,zdravého dieťaťa je ťažká a nie ešte toto.Ja sa priznám dobrovolne neobetovala by som sa veru.Nie som taký typ ženy

@alickapusinka pomenujme to jasnejsie . Nie rodina sa rozpadne, ale CHLAP zdrhne a mama ostava

Na druhej strane, koľkým vyšli zlé výsledky a bábätka sa narodili úplne zdravé... Asi je to aj o viere. Hlboko veriaci človek také bábätko preč nedá. Teraz sa tu na mňa spustí že ako to môže Boh dopustiť... Neviem do detailov jeho dôvody ale človek ktorý mu dôveruje, preč bábätko nedá. Je to veľmi veľmi veľmi ťažká téma. Neodsudzujem žiadny názor. Len autorka sa pýtala na dôvod prečo ho matka donosí a u mňa by bol dôvod viera. Boh nám dal svojho jediného syna ktorý za nás zomrel. Tiež jeho matka pod krížom plakala. Človek čo neni kresťan tomu nerozumie. Tiež som veriaca a tiež mám veľa otázok prečo. Na druhej strane mu verím a verím že na všetko má svoje dôvody. Nepíšte mi tu prosím zle komentáre. Bolí ma srdce z každej bolesti tak malého človeka. Starala som sa sama v práci o také deti takže viem aká je starostlivosť ťažká a náročná a viem o tých bolestiach bábätiek...

Je to jej vec a nikto nema pravo to sudit...pre tvoje pochopenie: niekto to takto chce a potrebuje zazit, niekto nie...je to dieta z jej tela a ona sa rozhoduje...su situacie v zivote, ktore pokial nezazijes na vlastnej kozi, nevies...ja osobne neviem ci by som to davala...

No ako prve nechapem ako teba dokaze rozhodnutie cudzich ludi ovplyvnit natolko, ze z toho citis vnutorny hnev. Je to kazdeho rozhodnutie, potrat tiez nie vzdy je najbezpecnejsi, nie v hociktorom tyzdni sa da vykonat. Su stovky pripadov kde sa nieco "pokazilo" az pri porode alebo v neskorsom stadiu tehotenstva odhalili testy, ze nieco nie je ok a potom uz ta zena nema na vyber. Je to kazdeho rozhodnutie pokial zena citi, ze to dieta chce donosit tak nech ho donosi.

Autorka ty asi nemas deti. Ja nie som proti potratom, ale zabit si vlastne dieta chce velky kus odvahy. Vies, ja akurat sedim na gauci mne by sa teraz lahko moralizovalo...

Pred nejakým časom sa tu pani pýtala že dieťa má potvrdené brutál zlé diagnózy, nezlúčiteľné so životom, lekár odporúča potrat, že čo má robiť.
Presvedčili ju, aby dieťa donosila. Pár z argumentov bolo že "nikdy nevieš" a "prečo skracovať život tým, čo ho majú už aj tak krátky".
Osobne tiež nechápem. Porodím dieťa len aby som sa pozrela ako chvíľu trpí a zomrie. Dieťa nemá zo života absolútne nič, pre rodičov je toto vo všetkých ohľadoch väčšia trauma ako podstúpiť potrat. Ja osobne si myslím že to je nejaká naivná deilúzia "že čo ak bude ok?", alebo si to predstavujú ináč, ako to v realite bude. že sa narodí, bude to krásne a potom iba sladko zaspinká, alebo niečo.... alebo nechcú urobiť to rozhodnutie oni. Nechcú stlačiť spúšť a nechcú prevziať takú pomyslenú zodpovednosť... Takže to "nechajú na prírodu" a pasívne sa prizerajú.

Je to na rozhodnuti rodicov, nie je na nas to sudit. Vela deti ma tazky zaciatok, napriek tomu sa o ich zivot bojuje a vela z nich to zvladne ci uz s nasledkami alebo nie. Musi to byt ohromne tazke rozhodovanie pre rodica kedze vzdy je tam co ak. A aj pri tych testoch vam velakrat nepovedia mieru postihnutia, dokonca aj nifty aj amnio nemusia byt iste. Ja by som si to v zivote nedovolila odsudzovat. Ani potrat zdraveho dietata ani ponechanie si choreho. A od kamaratky by som chcela len prijatie a podporu, nie sudenie a moralizovanie co by som mala robit a co nie. Pretoze niektore skusenosti su neprenosne a kym to nezazijes tak nevies.

Nie vzdy sa to da odhadnut, casto je to aj o tom, ze dufaju v lepsiu prognozu. Ale keby mam nejake vazne postihnutie u dietata, nie down, ale naozaj velmi vazne, tak radsej nedonosim. Ja viem, ze by som na to nemala psychiku vidiet to dieta iba na hadickach. Ako vzdy sa moze stat, ale to uz je potom osud a tam si clovek nevyberie a musi most ten kriz. Ale nejak si neviem predstavit dopustit vedome prave to, ze bude z dietata taky pokusny kralik.

Sú aj prípady kedy je dieťatko geneticky úplne zdravé, donosene, ale ho zmasakruju pri pôrode a ostane s 30diagnozami a v prisernom stave, na pristrojoch a s hadickami. A ti rodičia a surodenci sa na to neskutočne utrpenie musia pozerať a pomôcť sa nedá. Takto dopadol moj pôrod v kochu. Myslím že maminy ktoré sa počas tehotenstva rozhodnu nechať si ťažko postihnuté dieťa, buď neveria lekarom, alebo nevedia čo ich deti reálne čaká. Zrejme dufaju že to nebude také zlé a nechcú deťom zobrať nadej, hormony pracuju... každá žena šťastná, ktorá týmto nemusela prejsť.

Tak ten potrat je pre to decko tiež riadne bolestivý,veď koľké deti v klude zomrú v náruči rodičov

Nie je jednoduché také dieťa prijať, rovnako nie je jednoduché rozhodnúť sa pre prerušenie, čo je vlastne v čase, kedy sa toto prerušenie robí, už pôrod..
Plus, možno mnohe dúfajú v zázrak. Ďalšie chcú dieťatku dopriať dôstojnú smrť v náručí matky. Ďalšie by jednoducho psychicky nezvládli potrat/pôrod. Ďalšie sú veriace a preto nie je prerušenie prípustné..
Dôvodov je mnoho. A verím, že mnoho žien ani len netuší, ako by sa zachovalo.
Isté je len jedno - je to výlučne vec konkrétnej matky, alebo teda rodičov a nikto nemá právo do toho kecat. Nikto!

Toto ťažké rozhodnutie si musia budúci rodičia vyriešiť medzi sebou a nie aby ich súdili iní,im je ľahko vypustiť nejaké riešenie,keď sa ich to netýka. A nik iný za nich v "ich topánkach chodiť nebude". Chce to veľa síl a obrovskú odvahu pri akokoľvek rozhodnutí, či porodiť a či potrat.

Vdaka medicine dnes nik nemusí trpieť bolestami.Ze ma niekto x hadiciek a ne/ vnima svet( kto posúdi co take dieťa vnima) neznamena.ze trpi.Nik nema pravo odsudzovat toho rodiča.A ze ty citiš vnutorny hnev? Prepač.ale si este ozaj nezrely človek.

Ona spôsobuje tú bolesť?
Mala ho zabiť ešte nenarodené?

ja zas viem o prípadoch kedy lekári povedali že bábo bude choré a po pôrode všetko ok...
nám povedali pred x rokmi že dcéra bude slepá, postihnutá, ale už sa musí narodiť lebo bol už vysoký tt.
narodilo sa zdravé bábo... keď som sa pýtala lekárov že kde sú tie diagn. tak som dostala odpoveď že buďte rada že sa to nenaplnilo.... ale to že som preplakala dni noci to už nikoho nezaujímalo...
dcéra má 16 r chodí na sš.
tak ako majú rodičia potom veriť lekárom?

Myslím, že najmä kvôli viere. Že existuje život po živote aj život pred životom. Tým pádom má všetko zmysel. Aj utrpenie.

@nynia ak trpí niekto, kto ti je blízky (trebárs aj kamarátka), je prirodzené, že cítiš hnev. A nemusí to byť hnev na nikoho konkretneho. Je to časť vyrovnavania sa so situáciou..

@janinah nuz, toto nie je uplne pravda, že nik nemusí cítiť bolesť..
pre mna bolo veľmi šokujúce zistenie, že v terminálnom štádiu mnohých chorob, napr.rakovine, nevie medicína chorému od bolesti uľaviť..

@janinah Vdaka medicine nik nemusi trpiet bolestou? To vazne si nieco take myslis? Tak napr. onkologicki pacienti tak velmi kricia od bolesti, ani ta naj medicina im nepomoze. Vela z nich zomiera v strasnych bolestiach a velkom kriku a ani zazrakom sa ta bolest neda zastavit...

Vela ludi do poslednej chvile veri, ze dieta bude ok. Ze sa stane zazrak.
Lebo sa obcas take pripady (vzacne) stanu. Ze dieta ma mat vazne diagnozy, az nezlucitelne so zivotom a narodi sa zdrave. Jednoducho chyby v testoch.

A kym je zena tehotna, dieta drzi pri zivote jej telo, nemusi realne fyzicky okolo neho behat a starat sa, tak ma pocit, ze je vlastne vsetko v poriadku, po starom, tak ako od zaciatku tehotenstva. Nevnima na sebe nic zvlastne, ine, nieco, co by jej davalo najavo, ze dietatu v nej sa deje nieco zle.
Tak je lahke upevnovat si vieru, ze to dobre dopadne.

Dalej je tu faktor prijatia toho, ze si niekomu vzala zivot. Rozhodla si, ci bude, alebo nebude zit. S tym sa nezije lahko.
Od toho sa musis odosobnit, resp. pochopit, ze to bolo rozumne riesenie, inak ta to uzerie na smrt. Lebo mame empatiu a ta nepusti.
A niektori ludia toto nedavaju. Nedokazu sa rozhodnut, ze "ty umries, lebo je to pre teba lepsie". Hlavne, ked to bol niekto na nich zivotne zavisly.

V podstate si predstav, ze ste skocili po havarii kdesi na pusti a mozes ist dalej, prezit, ale mas tam spolucestujuceho, tazko zraneneho, ktory nikam nemoze ist a najskor neprezije. K tomu mas malo zasob. Co urobis?

Zabijes ho, aby netrpel, lebo aj tak nema sancu?
Alebo nedokazes zabit, tak ho nechas tam s trochou zasob, aby umrel sam od seba (kedy mu je sudene) a odides?
Alebo to risknes a ostanes tam s nim, kym neumrie sam od seba (dokonca ho budes osetrovat a snazit sa udrzat pri zivote, ako to len pojde, s nadejou, ze mozno vas najdu a zachrania oboch), a az potom skusis zo zvyskom zasob nejak putovat s riskom, ze sa ti minu skor, ako najdes pomoc?

Pred takymito dilemami stoja rodicia dietata, co ma urcene pred narodenim vazne diagnozy.

Toto podľa mňa patrí do kategórie "kto nezažil, nepochopí". Takže všetky vyjadrenia ostatných sú iba v teoretickej rovine a v realite by to možno bolo inak.