Dnes mi muž povedal, že som špina
Nikdy som nechcela deti . No zaľúbila som sa a vydala sa s tým že jedno dieťa privediem na svet. Aj som priviedla , dcéra má 11 rokov, mám ju rada , ale nie som žiadna oddaná matka. Manžela mám veľmi rada, zabezpečuje nás veľmi dobre, sme bez hypotéky a nemáme žiadne iné finančné záväzky.
Po 11 rokoch som znova , teraz už neplánovane otehotnela. Nebolo to žiadne zlyhanie antikoncepcie, jednoducho sme boli na dovolenke a ja som asi v poblúznení oddychom vynechala pár tabletiek antikocepcie , no a doma ma potom čakal pozitívny tehotenský test.
Dieťa nechcem , chcem ísť na interupciu , mám 41 rokov a nechcem vychovávať a zas sa obmedzovať. Jedna dcéra mi stačila a ledva som ju ako tak vypiplala , jednoducho nie som materský typ. Lenže môj manžel je zásadne proti , dieťa chce a chce aby som s ním bola aspoň rok doma. Už len tá predstava vo mne vyvoláva nevolnosť že by som bola doma s malým uvreštaným deckom , ktoré jednoducho nechcem .Na materskú on nepôjde , vraví že do roka má byť s dieťaťom doma matka a potom by išlo do jaslí .
Som v 9 týždni tehotenstva, tehotenstvo mám potvrdené a srdiečko bije. Už 3 týždne sa doma vadíme ako psy , lebo ja chcem ísť na interupciu a jednoducho uzavrieť definitívne kapitolu materstva. Dnes mi povedal že som obyčajná špina , že vidím len seba a svoje pohodlie a že sa chystám " utratiť " aj jeho dieťa. Ak pôjdem na interupciu , tak so mnou skončil, že pre toto nemá pochopenie, lebo všetko máme čo treba , len že som hnilá ako voš vychovať ďalšie dieťa. Že po tej interupcii sa ma už nikdy nedotkne a rozvedie sa so mnou, lebo s takou špinou on nebude žiť.
Neviem čo mám robiť , dieťa nechcem ale nechcem prísť ani o manžela. Poznám ho, viem že by sa s o mnou rozviedol , nerozchodil by to ani nerozdýchal , to viem na 100 %. Nechcem však už žiadne ďalšie decko a už vôbec nie vo veku 41 rokov, nezvládnem to a bojím sa aby som mu od zúfalstva že ho mám ,hoci som ho nechcela, niečo neurobila alebo ho nenávidela.
Autorka, kasli na tie dristy, ktore tu dokonale matky vypisuju. Vobec si ich nevsimaj. Rob tak, aby tebe a dcere bolo dobre.
Tuto situaciu ti nezavidim, no strasne ti drzim palce.
Btw: hlavu hore, vsetko bude oki🙂
Je mi ľúto, čo prežívaš. Áno, nezodpovedné si nebola na sterilizácii a nezodpovedne si vynechala antikoncepciu. Nie si dokonalá. Svetová novinka. Lebo tu na 6 stranách sú len dokonalé ženy. Ja tvojim pocitom rozumiem, tiež by som nezniesla ďalšie dieťa a keby ma manžel ešte aj nútil, takto hnusne ako ten tvoj teba, že si musím nechať dieťa, ktoré nechcem, tak by som ušla veľmi ďaleko a už sa nikdy nevrátila. Nezvládla by som to. Teraz je na tebe ako sa k tomu postavíš- či dokážeš žiť ako samoživiteľka ešte 7 rokov bez muža alebo sa budeš ďalších 18 rokov starať o ďalšiu osobu, ktorú si bytostne nechcela priviesť na svet. Voľba je tvoja. Tu sú všetky prolife fanaticky na kope. Ale starať sa budeš TY nie ONY. Vstávať k dieťaťu budeš TY, TY s ním budeš doma na OČR, ty si budeš musieť uspôsobiť pracovnú dobu, ty sa budeš obmedzovať až kým sa neodstahuje. Ty ako človek bez silného materinského cítenia vidíš rodičovstvo oveľa pragmatickejšie ako tie ženy, pre ktoré je to radosť a zmysel života. Ty v tom vidíš všetky tie nevýhody a obmedzenia, všetky tie prebdené noci, obdobia vzdoru, nekonecne skolkarske sople, ďaľšie výdavky navyše a nižší príjem na minimálne rok a potom nevieš čo bude a ako sa zariadiš a detský úsmev ti nie je satisfakciou za to všetko. Chceš vychovať svoje dieťa kvalitne, nech má dobrý štart do života, lebo keďže necítiš tú nekonečnú radosť z rodičovstva, tak o toľko viac zodpovednosti a tlaku na svoj rodičovský výkon vnímaš každý jeden deň. Každý jeden súboj s dieťaťom ťa vyčerpáva, všetky dotahovacky, hádky, pubertálne nálady... Je to pre teba boj a ty vieš, že musíš sa zaťať a musíš to zvládnuť a dobojovat, lebo si sa na to dobrovoľne dala. No už dobrovoľne do toho nejdeš druhý krát. Predpokladám, že v práci si super zabehnutá. Teraz sú miesta neisté. Ak prídeš o prácu, vieš sa zamestnať za rovnaké peniaze v 43 rokoch (po tehotenstve a materskej) s ročným dieťaťom? Ako si na tom fyzicky? Ako si predstavuješ v 43 rokoch vstávať čo 2-3 hodiny prvé 4-5-10-20 mesiacov k dieťaťu? Inak žena... prečo si sem vôbec dala túto otázku? Dobre vieš, že tu ťa halda emocionálnych žien ukameňuje. Nerieš prosím svoje nematerinske cítenie a potraty na MK.. veď stačila mi prvá strana, ako ťa tu začali virtuálne kameňovať a preklínať. Isto sa sem dostavila aj nejaká fanatička, čo ti priala smrť (ak nie, tak ešte len príde). Načo????? Ak čítaš tie komenty tak budeš v nepohode ešte 3 dni, čo ťa tu dourážali. S manželom si sadni a dohodnite sa na možnostiach. Myslím, že v 41 rokoch si už dosť samostatná. Verím, že manžela máš veľmi rada. No asi sa budeš musieť rozhodnúť. Nemať materinské cítenie tu ženy považujú za najväčší zločin, lebo nechápu, že keď ony sú napichane z detí a vidia v nich zmysel života, prečo to tak nemajú všetci. Lebo keď ony majú 2-3-5-10 detí, tak aj ostatní musia mať. Lebo keď ony nemôžu mať deti, tak ako si dovoľujú iné ženy ich nechcieť. Žiadna objektivita. Ale tak ako sa niekto narodí čierny a iný biely, niekto hetero a niekto bi alebo nebinárny, niekto na severe a niekto na juhu, niekto s hustými vlasmi a druhý plešatý od mlada, tak sa niekto narodí s citom pre deti alebo bez neho. Jedna chyba sa môže každému stať v živote. Kiež by bola iba jedna. Ak sa rozhodneš pre potrat a bude to znamenať, že sa s tebou manžel rozvedie, tak si ale nezabudni dať spraviť sterilku. Stále je šanca, že si nájdeš nového partnera a aby si rovnaký problém potom neriešila aj pri ňom. Btw, je mi ľúto, ak ťa to bude stáť manželstvo :( ale zasa tvoj muž nemá žiadne právo ťa násilne dotlačiť do materstva, ak ty to jednoducho tak necítiš. Aby bolo dieťa šťastné, matka ho musí prijať. Skús sa s ním racionálne porozprávať. Aj keď, podľa jeho reakcie, on bude asi skôr emotívny typ no aspoň kúsok mužského mozgu musí niekde mať :/
@midori123 to čo si napísala za bludy? Rob to aby tebe a dcére bolo dobre 🤦♀️ Čiže ma zabiť svoju ďalšiu dcéru alebo syna (ešte sa nevie čo čaká) len aby jej bolo dobre? Takých ľudí ako si ty by bolo dobre umlčať antidepresivami a zbaviť svojprávnosti. Buď raď tak aby si druhému človeku pomohla alebo drž láskavo hubu!
A aby som nezabudla dodať. Autorka. Ty si tomu dieťaťu nedala život tak mu ho ani neber. Nebuď až taká sprostá a prestaň pozerať len na seba. Všetky tvoje komentáre sú len a len egoistické a len o tebe. Nechápem, ako ty môžeš mat muža 🤦♀️
Anonymny porod by to neporiešil? To by možno tiež asi nebolo pre manžela uspokojujuce... Ťažko radiť, ale ísť na potrat znamena potom dosť veľa vyčitiek svedomia, to doľahne na teba. Skus sa nejak s manželom dohodnúť na starostlivosti.. a dcera by podla mna bola rada że ma do života surodenca.
Odsťahuj sa, veď ty sa vrátiš. Ženy utekajú, keď ich chlap tlačí do toho aby išli na potrat a ty utekáš, lebo je chlap zodpovedný za svoje činy, v 41 by si mala byť aj ty. Dcéra sa na teba veľmi rýchlo vykašle, keď zistí, prečo si rozbila rodinu. O 20 rokov si na túto tému spomenieš, ver mi. A je na tebe, či budeš sedieť sama, opustená , alebo s dvoma milujúcimi deťmi a vnúčatkami.
@elementissa a vasi sa dokedy obmedzovali, kým si sa ty neodstahovala? Akože napísať ze dieta ma obmedzuje, to je teda silna kava...
Ked autorka nechcela byť už viac obmedzovana, mala sa dat bud sterilizovať alebo viac nesulozit bez ochrany.
Jedna vec je nemat materinské cítenie a druhe je byt absolútna citová hyena.
@lienka.7 ja som odišla na internát v 15 rokoch. V 22 som už mala svoje vlastné bývanie na hypo. Prepáč, že vidím svet inak ako ty. Mám na to právo. Tak ako ty na svoj názor
@lienka.7 ooo a ešte aby som dodala, od 16 som pracovala popri škole tak, že som si ten internát sama platila. Ja som naozaj moju mamu nevyciciavala a nechcela som byť nikomu príťažou. Zariadla som sa v živote tak, aby som ani nebola
@elementissa vies, nie každý kto byva doma, musi svojich rodičov vyciciavat a otravovať ... asi niečo u vás v rodine nefungovalo.
To ze si ty mala potrebu sa hrať na nezávislú od 15 rokov je tvoja vec.
@lienka.7 áno, bolo mi bez mojej rodiny lepšie. Ľahšie 🙂 som rada, že ťa môj osobný život tak veľmi zaujíma.
Ale očividne, keď reaguješ práve na toto, tak asi aj ty máš nejaký vnútorný problém. Keď to k tebe tak prehovára.
Ja som nepovedala, že KAŽDÉHO obmedzuje mať dieťa doma. Ja som smerovala svoj príspevok autorke a jej jedinečnému problemu a jej osobnosti, ktorú naozaj OBMEDZUJE dieťa. To, že teba neobmedzujú deti, to je super, good for you.
...nikdy som nechapala zeny kt. o diatati hovoria ako o decku kt. obmedzuje slobodu. Áno si sebecká, byt na mieste tvojho muza tiez s tebou vo vztahu neostanem. Ja mam tiez malicke dieta v tvojom veku, uzivam si zivot aj s nim a aj s dalsimi dvoma starsimi. Obmedzuju ma dost, ale je to kratke obdobie kym vyrastu, rada sa pre ne aj obmedzim. Mate vsetko, mas podporu v muzovi a len pre svoju pohodlnost chces zabit nenarodene dieta, dieta kt. je ale chcene tvojim muzom, no nehnevaj sa, v tomto s tvojim muzom bude suhlasit 99% zien vratane mna.
@elementissa ...nema sa citit vinna za svoje myslenie a citenie? jednoducho nie je matersky typ preto v tom nenachadza naplnenie tak je pripadny potrat ospravedlnujuci? Teraz je velmi moderne zit v hesle zi sam pre seba a rob len to co v zivote chces lebo zijes len raz a zivot je kratky. Toto ale nie je nikoho poslanim preco sme tu na Zemi. My nemame zit len pre seba a konat len to co nas naplna a robi statsnymi. Divis sa ze tolko zien ju kritizuje? Ale ved to je spravne, ta vacsina zien to citi spravne, je to nasim poslanim a ak sa tak stane a ziadne objektivne dovody na potrat nie su, tak potom niet o com. Ziadnu z nas nenaplna a neuzivame si vstavanie v noci k dietatu, ani riesenie detskych chorob, ani riesenie nekonecnych problemov okolo deti, ani sedenie nad ulohami a pocuvanie pubertalnych reci. Ale o tom tie deti su. Vela davaju, vela beru. A kazda to tak mame, je to kratke obdobie v zivote kym tie deti vyrastu a su viac menej samostatne. Je to poslanim cloveka. Na pohodlnost sa zvyka rychlo, ale ak ma clovek nejake moralne citenie, tak zodpovednost za svoje nezodpovedne ciny zoberie a hoc to bude aj tazke tak si to poslanie splni.
Jaj. Preco vzdy na nic vy.ebla zenska najde takehoto chlapa! A opacne. Vsimli ste si to? Zena, co vie vsetko, obracat sa, deti viacere, hento toto tamto, ma chuja muza doma ako tu tato zenska. Autorka, nie, nechces to dieta, nenic mu zivot, nenic zivot ani svojej dcere - ako pises ty chudina si tu jednu ledva vypiplala, a nechaj svojho muza rozvodom schopnej. Si velmi hnila a udupujes svojho muza chudaka. Rozvedte sa a spominaj dozivotne nato, ako si ty neboracka vypiplala tu jednu dceru. Amen. Vazne sa rozvedte. Ty mu nestojis za nic. Takemuto chlapovi.
Fuj, tiež by som sa s tebou rozviedol. Nedokážem pochopiť ľudí, čo sú schopní zabiť svoje dieťa. Myslíš len na seba. Normálny človek pri ochrane svojho dieťaťa aj zomrie, keď treba. Fakt si špina, čo si čakala, že ti tu povedia, že ťa tu pohladkajú, na manžela ponadávajú ?
@elementissa Dobre zhrnuté, žiaľ, tu s týmto názorom človek nemá šancu.. Jednoducho nedokážu pochopiť, že nie každý je taky ako oni, nie každý cíti to iste, ako oni, a najmä, že to ešte neznamená, že tie iné mamky sú horšie alebo majú menej radi svoje deti. Som presvedčená, že autorka ešte aj tak dáva viac lásky a lepšie základy do života svojej dcére, ako niektoré tu v tejto diskusii. Jedna kamoška sa raz so mnou pohádala, že ako ja môžem povedať, že som ku koncu dňa unavená. Ona pri deťoch nikdy nebola unavená. Necítila únavu. Lebo láska k deťom ju hnala dopredu a všetko zvládla. Ona nikdy nie je unavená..
Minule v jednej diskusii som dostala, že iné mamky sú jednoducho empaticke ku svojim deťom a nehľadia na to, čo robí dobre im ale len na to, čo robí dobre im deťom a mali by to byt automatické, lebo to hormonálna sústava ženám umožňuje a je to des, aké sebecké a bezohľadne názory sú v tej diskusii od niektorých "mamiciek". Aby som upresnila, ta diskusia bola o tom, že žena má úzkosť a obavy z toho, že 3 ročne dieťa má dať do škôlky, lebo len keď dieťa nemá pri sebe 4 hodiny, tak jej strašne chyba, a je veľmi naviazaná na dcéru. Nakoľko v tej diskusii sme boli cca 3 ženy dokopy, čo si dovolili vyjadriť iný názor, ako väčšina, , tak som si to označenie sebecká "mamička" zobrala aj na seba. A to som mala ten najmiernejší názor, napísala som len, že ma prekvapuje ze niektoré to až tak prežívajú, ale tak každá sme nejaká, niektoré sú veľmi naviazané na svoje deti a niektoré menej. Jaj aha, a keďže tam boli názory typu "v škôlke sa dieťa necíti dobre, nezvykne si ale sa zlomí, dieťa má byť pri matke, škôlka je socialistický prežitok, kedysi dávno to tak nebolo a deti boli pri mamičke, v škôlke sa deti trápia, nie je pravda ani ta socializácia deti v kolektíve , lebo tu máte link na článok, a keď to niekto napísal, tak to musí byť pravda" tak som si dovolila také malé entre do histórie, že síce súhlasím s tým, že škôlky ako inštitúcie vznikli naozaj z dovodov, že ženy museli ísť makať a prispievať na ekonomiku, ale tak zasa neidealizujme už tie ešte staršie časy, keď mamy nemali toľko času na dieťa, ako my teraz, deti vychovávali v podstate starší súrodenci a dieťa bolo síce doma, ale od malička prakticky makalo ako celá rodina, ergo bolo lacnou pracovnou silou pre vlastných rodičov. A že je v pohode, ak dieťa nechcú dať do škôlky, keď majú na to čas, priestor a najmä financie, netrápi ich potenciálna strata zamestnania apod., Ale načo to potom tak do hĺbky analyzovať a ešte sa tváriť, že zvyšok robí zle svojim deťom, keď len 3 ročne nechávajú v hnusnejinštitúcií na odkladanie deti, keď nechcú nech nedajú a hotovo . Dokonca tam bol názor ze ak som tehotná druhýkrát, tak dat staršie dieťa do škôlky je zrada voči tomu dieťaťu a odkladanie si dieťaťa. Tak som sa stala s mojim iným názorom mamičkou v úvodzovkách. Pritom som jedna z najuzkostlivejsich matiek na svete, tak sa bojím o syna a mam ho nekonečné rada, možno je to prave tým, že keďže tie materské city u mňa neboli také automatické a prirodzene, a mamou som sa učila byt, tak o to beriem všetko zodpovednejšie. Aj moja mama je presvedčená, že nás ľúbila, že bola mamou ako sa patrí, a pritom je to s prepacem p*ca, čo každým dňom, každou vetou a narazkou dáva psychicky dole vlastne dcéry, deň čo deň. Ale podľa nej ja som nemala mať dieťa, lebo ja nemám také materinského city ako mala ona.. Lebo sa nehrám na dokonalú. Lebo viem pochopiť, že existujú ľudia s iným názorom, s inými pocitmi ako ja. Lebo ma nedokáže vytočiť, čo a prečo dáva jest suseda svojmu dietatu. Ani že niekto cudzí pôjde na potrat. Ze sa neroztapam z cudzích deti a nemám ani len tu najmäsiu potrebu ci nutkanie brat cudzie (rozumej každé jedno, čo nie je moje) dieťa na ruky a do náruče. Ze cítim únavu, áno aj z dieťaťa, aj obmedzenie, lebo naozaj nemôžem urobiť čo chcem, že mám aj vlastné potreby.. Ale najma: ja to nemám problém aj povedať. A preto som len "mamičkou".
Čiže keď toto mnou vyššie popísané tu neleti, tak autorka ťažko nájde pochopenie. Práve naopak, jej manžel je ten, čo je fasa chlap. Dobre urobil, dobre jej povedal, pravdu má. On na dieťa tiež ma pravo. Co je veľká pravda, len škoda, že ho tiež nechce. On nechce dieťa, on chce, aby to dieťa manželka vynosila, porodila, a vychovávala. On sa starať nechce, to aj povedal. Len si si to niektoré od pretlaku emócií nevšimli, keď čítali..
Píšeš, že muž mlčí, odišla by som čím skôr, dcére vysvetlí situáciu a skús vypočuť jej názor s kým by chcela byť. S rozvodom by som ešte počkala aj tvoj muž možno príde na to, že niekedy nejde všetko tak ako chce on a nájdete ešte spoločnú reč. Každopádne držím palce