Druhá šanca pre otca alkoholika: Áno alebo nie?
Ahojte,
môj otec je dlhoročný alkoholik. Rodičia sa kvôli tomu rozviedli, keď som bol ešte malý chlapec. Dlhé roky sme spolu neboli v kontakte, aj keď mal občas v triezvejších obdobiach snahu sa ozvať – vždy som to odmietol. Nikdy nebol ideálny manžel ani otec a úprimne, o mňa počas detstva nejavil veľký záujem.
Teraz je na tom zdravotne veľmi zle a chce si vraj usporiadať vzťahy. Tvrdí, že by na mňa chcel prepísať pozemok, sľubuje rôzne veci a zároveň by chcel spoznať môjho syna.
Mama mi hovorí, že stretnutím nič nepokazím. Lenže moja posledná skúsenosť s otcom nebola dobrá – skončilo to takmer hádkou a fyzickým konfliktom, keď moju mamu hrubo urážal, hoci sa o mňa celý život príkladne starala a vychovala ma bez jeho vplyvu.
Som preto dosť rozpoltený. Na jednej strane cítim, že by možno stálo za to dať tomu šancu, na druhej strane mám obavy, aby sa situácia nezopakovala.
Stretli by ste sa na mojom mieste s otcom?
A dovolili by ste mu spoznať svoje vnúča?
veď - daj mu POSLEDNÚ šancu. aj keď tým že je chorý tak je predpoklad, že už nebude cirkusovať…
stretni sa s nim ,ale nerozoberajte mamu .. to ze si nesadli 2ja ludia neznamena ze nema rad teba.. moj prvy otec bol alkoholik cisty debil .. mama sa rozviedla a on si nasiel dalsiu zenu s nou vydrzal do konca dokonca mal aj dalsie 2 deti a tie ho zboznovali ...
@anonym_autor ja nie, takyto ludia sa nemenia, nic mu nedlhujes. On ma teraz nejake obdobie ale je len jeho...bohuzial
Človek si vie uvedomiť isté veci, olutovať aj keď zmeniť sa človek dokáže málokedy. Keby som bola na tvojom mieste s otcom sa stretnem, nič by som od neho okrem rozhovoru neprijala. Uvidela by som podľa pocitu, a ďalšieho vývinu situácie či by som s ním zoznámila aj dieťa.
@anonym_autor ty mu nemusíš dávať žiadnu šancu. Vies aký je, vieš ze od neho nemôžeš nic očakávať a nebudeš sklamaný. V pohode by som sa s nim stretla, ale nic by ma uz neprekvapilo. Očakávala by som aj taky scenár, ze nakoniec este on bude niečo potrebovať od teba....
Ak sa nestretnete, raz ta to dobehne a budeš ľutovať. Stretni sa s nim a budeš vedieť ako sa veci skutočne zmenili/nezmenili. Držím prsty, nech to dopadne dobre.
Ak nejaká čas teba citi potrebu dat mu šancu, asi by si aj ty potreboval uzmierenie a odpustenie. Nie preto, že on si to zaslúži, keďže vás ničil celý zivot, ale pre Teba. Určite by som na to stretnutie však neťahala dieťa, uvidíš, ako sa bude správať. Ak začnú náznaky výčitiek akýchkoľvek a robenie zo seba obete, otočiť sa na opätku a odísť. A uzavriet tuto kapitolu s otcom.Ťažko chorý človek, ktorý fakt ľutuje a všetko chce urovnať, totižto nevytahuje staré krivdy, ale naopak, chce sa ospravedlniť. Len do toho neváhaj svoje dieťa. Šanca, že sa zázračné fakt zmenil je priam nulová, tak aby si ty nebol sklamaný a dieťa nemalo traumu.
Alkoholizmus je choroba a tak ho ber,ako chorého
Nieje to ospravedlnenie ale fakt
...
stretnutie iba ty a on. nie mama. a na prvom stretnutí v žiadnom prípade syn. a pozemok ber, aspoň bude mať tvoj syn keď ty nechceš 🤷
dala by som mu šancu. možno tu už dlho nebude tak nech má pokoj na duši.
aj dieťa by som mu doniesla, nech sa poteší.
Stretla by som sa. Bez dietata. S odstupom by som si vypocula co chce povedat. Bez emocii, bez stipky sucitu. A tak by som to aj ukoncila. Dala pocitit ze viem zit bez neho. Ale to som ja. Nenavidim alkoholikov. Mozno je to hnusne, ale ti ludia co znicili rodiny kvoli chlastu mi nestoja za prejaveny sucit.
Tqk zalezi co chces ty
Moj otec bol agresivny manzel ale nas deti sa nedotkol...ale vdaka nemu som mala fak na hovno detstbo ze by som sa s nim nestretla keby este zil.
Upil sa ako 41 r.k smrti. Ani na cintorin nechodim...na co?
stretnutie iba ty a on. nie mama. a na prvom stretnutí v žiadnom prípade syn. a pozemok ber, aspoň bude mať tvoj syn keď ty nechceš 🤷
@zuzanka.zuzu o mame reč nebola, ona by ani nešla.
@anonym_autor Ja by som dala šancu, ale určite najskôr niekoľko stretnutí osamote a vnúča až potom, ak by to išlo dobre. Ak nepôjdeš, tak podľa mňa budeš nad tým rozmýšľať, či si urobil dobre, či sa predsa len nedalo ešte niečo napraviť...Ak to bude zlé, tak to ukončíš, vždy sa dá vycúvať.
@anonym_autor ja by som mu určite šancu dala. Stretla by som sa s ním sama a podľa toho sa rozhodla čo ďalej. Ale ak prejavil záujem, daj mu šancu, aj kvôli sebe. Ak to neurobíš a on odíde, budeš si to vyčítať. Odmietnuť ho môžeš aj po tom stretnutí a nič sa tým nezmení. Ale možno spolu nájdete reč a budeš pri ňom posledné roky. Za to to stojí.
Ja osobne by som sa nestretla. Ja som žila s otcom, matka alkoholička, rozviedli sa. Nevidela som ju 25 rokov a ani ju nikdy nechcem vidieť. Mala snahu sa kontaktovať dosť rokov dozadu, ale nie. Pred pár rokmi vyhrala nejaké väčšie peniaze v súťaži, poslala poštovou zloženkou istú sumu a nevybrala som, jednoducho tak to cítim, nechcem s ňou mať nič spoločné. To, že ona chce usporiadať vzťahy je jej problém, žiadne peniaze nezmenia môj postoj ku nej, ani nevymažú tie roky ubližovania a nezaújmu. Keď zomrie, predpokladám, že ma bude mesto kontakovať, lebo bude treba zaplatiť pohreb, s tým počítam, ale to je jediné čo niekedy pre ňu spravím.
Ja osobne by som sa nestretla. Ja som žila s otcom, matka alkoholička, rozviedli sa. Nevidela som ju 25 rokov a ani ju nikdy nechcem vidieť. Mala snahu sa kontaktovať dosť rokov dozadu, ale nie. Pred pár rokmi vyhrala nejaké väčšie peniaze v súťaži, poslala poštovou zloženkou istú sumu a nevybrala som, jednoducho tak to cítim, nechcem s ňou mať nič spoločné. To, že ona chce usporiadať vzťahy je jej problém, žiadne peniaze nezmenia môj postoj ku nej, ani nevymažú tie roky ubližovania a nezaújmu. Keď zomrie, predpokladám, že ma bude mesto kontakovať, lebo bude treba zaplatiť pohreb, s tým počítam, ale to je jediné čo niekedy pre ňu spravím.
@kaja01 čím ti tak ubližovala? Za 25 rokov sa mohla zmeniť. Je to chorý človek, ktorý sa nedokázal vysporiadať so svojou chorobou lebo alkoholizmus je ochorenie. Pre chorobu nemala o teba záujem, nestarala sa tak ako by mala. Ale toto je veľmi tvrdé nedať šancu ani po 25 rokoch na nič. Predstav si, že by nebola alkoholička ale nestarala sa o teba pre nejakú inú chorobu...tiež by si ju takto odsúdila? Vôbec ju neospravedlňujem, lebo možno si za ten alkoholizmus mohla sama. Aj keď nikdy nevieš čo jej ho spustilo a prečo nebola dosť silná vybojovať súboj s chorobou...je to rakovina ľudstva, ale nenávisť je tiež strašná ,,choroba".
@anonym_autor vnúča by som mu nepredstavovala, kým by som si ja nebola istá, že mu môže niečo pozitívne do budúcna predať. Dala by som mu ale šancu byť aspoň otcom. Nie zo súcitu, ale aspoň nejaký kontakt. Ak by ťa ten kontakt ničil a oberal o energiu, tak by som to nesilila a rovno mu to povedala. Ale šancu by som dala. Choroba môže človeka zmeniť, dať mu pokoru a vďačnosť. Určite by som to nerobila zo súcitu. Nedĺžiš mu nič, ale možno by si aj jedným stretnutím urobil dobrý skutok. Máš úžasnú mamku ❤️, ak napriek všetkému ti tiež radila mu dať šancu.
Ďakujem za všetky reakcie, všetky som si prečítal.
Otec ma nikdy nebil, pretože mama by to nedovolila – rozviedla sa s ním, keď som mal asi 2–3 roky. Ju samotnú však neraz fyzicky aj psychicky ničil, no napriek tomu je dnes silná a vyrovnaná žena, za čo ju obdivujem.
Šťastné detstvo som mal len vďaka nej. Otec pije od mladosti, síce mal občas krátke obdobia, keď prestal, ale vždy sa k tomu vrátil. Keď som bol dieťa, nikdy mi nezablahoželal, nekúpil darček, nezaujímal sa, či máme dosť peňazí. Mama musela pracovať na dvoch miestach a ešte aj študovať, aby sme sa mali lepšie, zatiaľ čo on nedokázal poslať ani minimum na základné veci.
Preto k nemu necítim ľútosť a nemám pocit, že by som mu niečo dlžil – ani stretnutie, ani odpustenie. Nechýba mi a nepotrebujem ho vo svojom živote. Premýšľam nad tým vlastne len kvôli mame.
Je to síce choroba, ale zároveň aj dôsledok jeho vlastných rozhodnutí.
Rozhodol som sa, že tam nepôjdem. Príležitostí mal počas života dosť. Vo mne je to už uzavreté. Mám 35 rokov a mal dostatok času aj možností.
Ešte raz ďakujem za rady.
Urob to pre tvoj pokoj v dusi