Dusenie dieťaťa a reakcia partnera
Zdravím. S partnerom mame 9m dcéru. Praktizujem už mesiac blw metódu, nakoľko mala mi mixované príkrmy odmietala. Dnes sa ale začala s varenou mrkvou dusiť- neodhadla veľký kus. Chvíľu som počkala, ale mala s tým problem,lapala po dychu, vytiahla som ju zo stoličky a vyletelo to z nej von. Partner mi v nervoch povedal, že ešte raz ju budem takto kŕmiť pred nim, že mi fyzicky ublíži, niečo som mu na to povedala, povedal mi, nech držím hubu. Ako sa zachovať? Neriešiť to čo povedal a ísť ďalej ? Neviem ako to vykomunikovat.
Možno jediná z komentujucich som syna "kŕmila" blw spôsobom, takže rozumiem opisu situácie. Predpokladám, že nešlo o dusenie v štýle, že dieťa je modré a nevydá hláska, teda skutočné dusenie, ale skôr o klasické využitie prehnane citlivého daviaceho reflexu, ktorý majú malé deti presne na to, aby zatúlaný kúsok vyvrhli von. A aj správne zafungoval a dieťa sa kúsku zbavilo 🙂 aj syna tak kde-tu naplo a teda porovnať s klasickým dusením viem, lebo s dcérou som už musela riešiť aj to. Každopádne, ja som pri deťoch spravila aj skutočné kiksy a chyby, ktoré mohli skončiť zle, ale takto manžel nereagoval ani raz a ani by si to za klobúk nestrcil. Keď mám voči človeku úctu, takto s ním nejednam ani v krízovej situácii. Alebo druhá možnosť, úctu voči tebe má, ale je labilna hysterka a mal by s tým začať niečo robiť, lebo s takým človekom žiť je peklo.
najpodstatnejsia vec z celeho prispevku je ta,ze dieta lapalo po vzduchu...a keby sa nepodarilo ten kusok dostat von? netreba vzdy podla kadejakych priruciek,ale staci zdravy rozum...partner sice s tym fyzickym ublizenim prestrelil,ale v takej situacii sa to da pochopit,hoci ospravedlnit by sa mal...ale aj ty pristupuj k svojmu dietatu tak,ze ma chudatenko iba 9 mesiacov...
Zareagujem len na jednu časť vety:"Partner mi v nervoch povedal, že ešte raz ju budem takto kŕmiť pred nim"
Takže ak sa dieťa bude dusiť a on to neuvidí, tak je to ok?😳 Čiže vôbec nejde o to, aby sa dieťa nedusilo ale o to aby on nemal stres? Tak fajn no.
No začínam mať pocit, ze teraz je v kurze neustále vymýšľať nové metódy pri maličkých deťoch ci pri zavádzaní prikrmov, učení samostatného sedenia lezenia a pod. Ci je to vhodné pre dieťa akoby ani nebolo podstatné hlavne, ze je to in.
Tá metóda vôbec nie je nová, v Rakúsku kamošky tak kŕmili deti, ktoré sú teraz už veľké...
Môj druhorodeny syn preferoval tiež túto metódu, nikdy sa nedusil, vždy vykašľal, keď bolo treba, on bol aj veľmi pazravy. Taký banán mal na štyri odhryznutia a v pohode to dal, aj keď ja som vždy tŕpla, lebo vyzeral ako škrečok.
Avšak pravidelne sa mi dusil vodou. Mal fľašku aj s tečúcim aj netecucim dudlikom, slamku a pravidelne sa dusil až menil farbu a nevedel to vykašľať. Potom som už s kľudom vedela ako ho zobrať dolu hlavou a kde buchnúť, aby to z neho vytieklo.
Takže nie vždy je to o velkosti kúskov a niekedy s tým fakt nič nespravis. Zareagovala si dobre a to je dôležité. S partnerom si treba sadnúť, keď bude kľudný a vysvetliť mu, že sa to môže zopakovať a pravdepodobne aj zopakuje. Nech sa naučí reagovať správne.
Ech, ja som o tejto metóde počula, ale tak neviem.., osobne nepoznám nikoho, kto vyrástol na štandardnom klasickom kašičkoidnom jedle, čo by v škole či v puberte nebodaj v dospelosti musel mať mixovane jedlo, lebo sa nenaučil prežúvat. Bola som dokonca v takej skupine, hľadala som nejaké inšpirácie na recepty a nejak som sa tam ocitla a mne teda prišlo cez, ako mamky pridávali fotky, kde bábätká ležali na bruchu na nejakom obruse (boli to menšie deti, ktoré este nesedeli) a mali pred sebou "pohodene" tie kúsky jedla, nejdem napísať, akú asociáciu som z toho hneď mala, ale tak teda ja si to vôbec neviem predstaviť, že by som takto kŕmila svoje dieťa... Nesudim, len narovinu píšem svoje pocity z tých fotiek a nazor. Viem, že je to každého vec a že dieťaťu nič nebude. Pri všetkej úcte mi to príde ako ďalší "výmysel" k pre mňa nepochopiteľnému a zbytočnému "urychlovaniu" dieťaťa v jeho vývoji, dnešné bábätká su dosť prestimulovane.
Plus ja by som sa bála presne toho dusenia sa (a to píšem tak, že môjmu synovi tiež zabehol rožok) a kebyže vidím, že manžel si ide svoje a takto ho kŕmi napriek mojim opakovaným výhradám a stane sa podobná situácia ako u vás, asi sa neudrzim tiež a ďalší argument, ktorý by obsahoval v sebe slovo "metóda" by už tiež asi smeroval k vulgarizmom (aby sme sa chápali, ja som veľmi impulzívny typ, a keď ide o dieťa, tak dupľom) Týmto ho neobhajujem! Neviem, aký je on, ja som temoeramentnejsia, najmä ak som už predtým niečo dôrazne namietala a táto konkrétna vec by aj mňa vytočila
Píšeš, že ináč jesť nechce, a tebe takto vyhovuje, nájdite si zlatú strednú cestu a teda nakrajaj dieťaťu jedlo na kúsky, ktoré vieš, že mu nebudú robiť problém a aby aj manžel bol v kľude.. Neboj sa, nebude ti neskôr odmietať iné jedlo, nájdu sa výnimky, takisto, ako nájdu sa aj deti, pri ktorých môžeš vyskúšať X metód, tancovať na hlave, a aj ta budú slabí jedáci. Naučí sa pekne odkusnut z jedla neskôr, primerane veku. Čo sa týka partnerovej reakcie, ty musíš vedieť aký je. Ak to predtým tak nebolo, možno je uzkostlivejsi kvôli dieťaťu. Normálne mu vysvetlí, že ok, chápeš, boji sa, dobre, ale aj tak nie je normálne, že na teba takto vyskočil, ty dieťaťu nechceš zle a robíš podľa najlepšieho vedomia a svedomia. A že keď sa to bude opakovať, tak mu to vrátiš a ticho nebudeš. Nech teda dieťa kŕmi on, jedla pripravuje on, a nech ukáže, keď je taký múdry. Nemá ta čo kritizovať a dvíhať hlas aj keď má svoju pravdu a uhol pohľadu, ale nech sa kontroluje.