Emočná návšteva rodičov
Ahojte, doľahli na mňa veľmi emócie.. Bola som u rodičov na návšteve a počas toho som riešila nejaké pracovné maily a v robote ma obvinili z niečoho, za čo som nebola zodpovedná, tak som sa logicky bránila a bola som za šéfkou a vysvetlila som jej to a sama uznala, že mám pravdu a bude to riešiť. Rodičia sa ma pýtali, čo ešte riešim a ja že pracovne a povedala som im pár vetami a v tom momente otec začal do mňa skákať, že prečo som konfliktná, ako si neviem priznať chybu a že nie každý má rovnaký názor ako ja a že budem mať ťažký život a veľmi sa ma to doklo, pretože toto mi robil celé detstvo, zakaždým, keď som sa snažila brániť v kolektíve mi len vynadal a zhadzoval ma a bola som aj šikanovaná.. Celkovo som veľmi citlivá na krivdu, pretože mi otec dosť často krivdil.. Následne som odišla od rodičov a v aute som strašne plakala a som z toho strašne smutná.. V práci išlo o jednoznačnú vec napr. ako keby niekto rozbil pohár a hádzali to na mňa také niečo sa stalo.. Ja som nikdy nebola naučená sa brániť, mňa to naučil až bývalý priateľ len také emócie to vo mne vyvovalo...
Ja som mala a aj mám niečo podobné, ibaže horšie a za to som s jedným rodičom ukončila kontakt .... Nenechaj si nahovoriť že je niečo tvoja vina, keď vieš že nie je. Hlavu hore, zvládneš to.
ak vieš že je stále taký už si to mala mať dávno spracované 🤷♀️ sú také povajy ako tvoj otec, s tým nič neurobíš…
@biba_18 chodila som aj ku psychologičke a sú veci, ktoré sa mi spracovať nedajú.. som citlivá povaha a ešte mám aj svoje dni kedy som precitlivelá..
@anonym_autor tak asi ani s tým nič neurobíš a budeš vždy plakať… 🤷♀️ plakať môžeš len si to neber osobne, to je všetko…
Bola si u rodičov a zároveň za šéfkou ?
Je pochopiteľné, že ťa to tak zobralo... V podstate si sa vrátila vcase o 20rokov, ta istá bolestivá situácia ako v detstve, natrhli sa staré rany.... Ak si chodila k psychologicke, vieš, že niektoré veci nevymazes, ale naučíš sa lepšie zvládať situácie... Môžeš sa obrátiť k svojmu zranenému dieťaťu, prihovoriť sa, ukludnit ho, ubezpečiť ho, že stojis pri nom, že je hodné lásky, že ho máš rada a nedovolis, aby zažila ďalšou krvdu od otca. Dopraj si sebe tu empatiu, láskavosť a podporu, ktorú ti otec odoprel.
Je normálne, že sa tak cítiš a je to v poriadku. Kľudne sa vyplač. A keď už budeš v pohode, vymysli nejakú naučení vetu, ako budeš reagovať, v podobných prípadoch na otca - niečo v zmysle asertívneho nastavenia hraníc. A keď je to veľmi zle, tak môžeš sa rozhodnúť, že s ním nebudeš v kontakte, alebo minimalizujes to.
Akoby som čítala o mojom otcovi, presne aj tá formulácia viet 😁 nepomôže ti nič iné jedným uchom dnu a druhým von. Tiež sa to tak snažím robiť. Občas sa mi to navonok aj darí, ale podvedomie má zožiera
@anonym_autor aj ja som od mamy pocuvala aka som konfliktna, ze si neviem priznat chybu, ze so mnou nikto nevydrzi a ze ma moj muz kopne do zadku. Ale uz po case to viem odfiltrovat v sebe.
Ty si sa ako pred otcom postavila za seba ked hovoris ze to vies?
@anonym_autor tak práve si si jasne definovala, prečo si na tieto veci citlivá a kvôli komu. Priateľ Ta naučil brániť sa a práve si to v práci dokázala. Takže poďakuj si a pochváľ sa ze si sa posunula. Už Ti ostáva len vedieť "poriesit" otca a jeho názory ktoré Ti ubližujú.
@anonym_autor
posli otca normalne vážne do prdele stým jeho chovanim. A este k timu pivečko, ze pikial aj on niekde stratil gule a radsej vzdy dzral hubu aby nebol "kinfliktny" - je to jeho voľba. Ale nech láskavo nehadze jeho sračka na teba.
Bude vytoceny urazený atd. Nevadí! On ti to robil celý život, tak mu nalej vlastného vína.
Bud sa spamata a uvedomí, alebo sa stretaj len s mamou - teda pokiaľ je ona normalna. Zato ze maju titul rodic im este nedava právo, chovat sa k tebe takto.
@anonym_autor úplne super si reagovala v práci, úprimne ma potešilo ako si sa za seba postavila...otec je zrejme tvoja slabosť a v kombinácií s hormónmi počas tvojich dní si reagovala ako si reagovala, dôležité je, že si to dostala plačom von a nezačala si o sebe pochybovať...nad otcom sa pousmej, slabá povaha je zrejme on, keď nedokázal ťa naučiť brániť sa ale radšej si na tebe uľavil ponížením...držím palce, ideš správnou cestou 🙂
@anonym_autor Ahoj autorka a tvoja mamina co na to, ked otec po tebe tak vybehol? Mozno je nacase spravit krok a to taky, ze napr.v tejto situacii si mala aj ty po nom vybehnut s tym,ze uz davno nie si to dievcatko, ktore malo pri nom len drzat hubu a krok, ze su to pracovne zalezitosti, do ktorych on prt vidi a sefka sama uznala,ze ty si v prave a namiesto toho, co by on bol na teba hrdy, ze si to spravodlivo vyriesila v prospech seba, tak este do teba skace...ano presne takto si mu to mala natret naspät, otec neotec, ani rodic nema co dupat po tvojej dostojnosti. Druhy krat sa mu postav a uvidis sama ako sa ti ulavi, lebo prelomis v sebe to zahriaknute detstvo ake si pri nom prezivala. Prelomis v sebe to zranene vnutorne dieta. A ked bude napriek tomu dalej hnusny, tak sa postav a odid s tym,ze mu povedz,ze ked sa zacne k tebe spravat slusne, potom nech sa ozve. Pokial jemu na tebe zalezi ako na dcere, tak sa ozve ci po kratsom ci po dlhsom case. Ty dovtedy sa mu neozvi. S takymto clovekom, aj ked je to rodic, len takto. Radim ti vyskusaj to, za to nic nedas, u nas to zabralo🤗🍀
@anonym_autor mala si do otca skocit tiez: bol si tam? Vies ako to bolo? Nie, tak to laskavo nechaj na mna, nemam 5 rokov, aby si tu do mna skakal a kazil mi den.
Inak sa ti cudujem, ze im rozpravas pracovne zalezitosti. Vies o tom, ze nemusis? Nabuduce staci formulka: nebudem vas s tym zatazovat, to su pracovne zalezitosti.
Zasiahlo ta to, kedze si citlivejsia, myslis, ze nikomu slzy nevybehnu ked sa nanho osopia nepravom? Plac je ventil, aby vypustil pretlak a radsej plakat ako si v tele nieco zablokovat a vyvolat vaznejsie ochorenie…citilia si, ze si v prave a otec sa ta nezastal, vlastne ako vzdy…cize je uplne prirodzene vypustit placom vsetky tieto emocie…dobuducna by som otcovi nic take nevesala na nos, ale chapem, pokial si telefonovala riesila vsetko mozne, nedalo sa uplne nepovedat co sa deje…
Úplne sa viem do teba vcítiť. Niečo podobne mi stále robí môj otec a ja sa vždy pri tom cítim ako to malé 10 ročne dievčatko, ktoré musí len ticho znášať krivdu. Naučila som sa s ním o takych veciach nediskutovať. Priste témy, ktoré by v ňom mohli triggernut takú reakciu vôbec nezačínam a riešim ich ak tak len s mamou v súkromí. Ale nedá sa tomu vyvarovať vždy no. Ja som aj mala snahu sa s ním o tom porozprávať ze čo robí aké mám z toho pocity a ze čo mi napríklad v detstve ubližovalo, ale vôbec sa to nestretlo s pochopením. To som urobila na radu psychologičky, že bud to pochopí alebo sa mi aspoň uľaví, ze som to dostala von zo seba. Nepochopil ani trochu. Vlastne mi na to povedal, že on všetko čo robil robil pre to aby ja som sa mala dobre a z lásky ku mne a ja som len nevďačné decko ktoré si to neváži.
Preto som stratila úplne vieru v to, že by nejaké rozhovory s rodičmi mohli priniesť nejaký pozitívny výsledok. Jedine riešenie je asi fakt obmedziť tie rozhovory na počasie a záhradu 😅
Úplne sa viem do teba vcítiť. Niečo podobne mi stále robí môj otec a ja sa vždy pri tom cítim ako to malé 10 ročne dievčatko, ktoré musí len ticho znášať krivdu. Naučila som sa s ním o takych veciach nediskutovať. Priste témy, ktoré by v ňom mohli triggernut takú reakciu vôbec nezačínam a riešim ich ak tak len s mamou v súkromí. Ale nedá sa tomu vyvarovať vždy no. Ja som aj mala snahu sa s ním o tom porozprávať ze čo robí aké mám z toho pocity a ze čo mi napríklad v detstve ubližovalo, ale vôbec sa to nestretlo s pochopením. To som urobila na radu psychologičky, že bud to pochopí alebo sa mi aspoň uľaví, ze som to dostala von zo seba. Nepochopil ani trochu. Vlastne mi na to povedal, že on všetko čo robil robil pre to aby ja som sa mala dobre a z lásky ku mne a ja som len nevďačné decko ktoré si to neváži.
Preto som stratila úplne vieru v to, že by nejaké rozhovory s rodičmi mohli priniesť nejaký pozitívny výsledok. Jedine riešenie je asi fakt obmedziť tie rozhovory na počasie a záhradu 😅
@lavender94 to mi pripomenulo moju skusenost, ked som raz nasim povedala (v 36rokoch) ze som ako dieta strasne trpela ich hadkami, ze som si stale myslela ze sa rozvedu ked ocino krical na maminu. vysledok? otec sa urazil, ze som o nom povedala, ze je zly otec 😂😂 akoze stve ma to hej, ze to pochopenie tam nie je. ale asi sa mu to tazko priznava 🙂 odvtedy tiez uz taketo veci nevytahujem, resp len pred mamou, ale ta si tiez automaticky mysli, ze z nej robim hroznu matku, takze tam je to ako hrach na stenu hadzat.
ak vieš že je stále taký už si to mala mať dávno spracované 🤷♀️ sú také povajy ako tvoj otec, s tým nič neurobíš…
@biba_18 "už si to mala mať dávno spracované" akoby som počula jej otca 😏 prečo by to uz mala mať? Kto povedal za aký čas to máme všetci zvládnuť? Niekto to nespracuje aj za celý život
@anonym_autor úplne ťa chápem. Mne zomrel otec nedávno. Keď som za ním plakala a plačem, tak nie preto, že mi nebol v detstve takou oporou a istotou ako potrebuje každé dieťa a obzvlášť dievča, ale preto, že sa na to vykašľal aj v čase, keď už som bola dospelá. Ale celý život mal pocit, že ja som tá zlá, tá čo robí chyby. Na druhej strane, ty budeš na konci výsledkom toho všetkého čím si prejdeš. Takéto veci ťa posilnia. Ty sa za seba nakoniec dokážeš postaviť, tak ako teraz. Mnohí to nedokážu. Rodičia za nich riešia všetko a ani v dospelosti bez nich nedokážu urobiť vážne rozhodnutia či kroky. Tiež si často hovorím, že by bolo super deliť sa o starosti s rodičmi, mať kde "odložiť" časť nákladu, ktorý mi život naložil. Ale nemám to tak. Každý sme dostali nejaké výhody, nevýhody... Ale Boh nám vždy naloží len toľko koľko unesieme. Ja si vždy len poviem, že o mne musí mať Boh vysokú mienku, a keď verí On že to zvládnem takto, tak to zvládnem.😁
Ver tomu, že otec to robí len tak, ako to najlepšie vie a odpusť mu. Už to asi inak nebude. Každý hnev vyplýva zo strachu. VŽDY. Otec sa pravdepodobne bojí, aby ťa nevyrazili, aby si v živote nelietala z práce do práce, alebo neostala bez nej. Nevidí reálne, ako to v tej v tvojej chodí, čo sa tam deje. Že len potrebuješ podporu, vypočuť. Drž sa svojej cesty a nabudúce len diplomaticky odpovedz na podobné otázky. Typ ako on nechce počuť že máš problém, on sám má problém to riešiť a je z toho frustrovaný. Zvykaj si, že problémy budeš riešiť sama, s partnerom, prípadne kamoškou, kolegyňou...
@anonym_autor aj ja som od mamy pocuvala aka som konfliktna, ze si neviem priznat chybu, ze so mnou nikto nevydrzi a ze ma moj muz kopne do zadku. Ale uz po case to viem odfiltrovat v sebe.
Ty si sa ako pred otcom postavila za seba ked hovoris ze to vies?
@really8 ja som si to dokonca v slabej chvíli vypočula od manžela a to poznal konkrétnu situáciu v práci. Nesmierne sa ma to vtedy dotklo a naštrbilo to náš vzťah. Odvtedy od neho už žiadnu podporu neočakávam. V čase riešenia konfliktu sa tváril že to chápe a vykričal mi to pri úplne inej príležitosti 😒
@anonym_autor Dotýka sa Vás to, čo je pochopiteľné,ale problém nemáte Vy, ale otec, lebo ako rodič nechválil, len kritizoval,a tak ste nenadobudli zdravé sebavedomie/aspoň nie v situáciách, kde je aktérom aj Váš otec/Problém otca pretrváva, lebo si neuvedomuje,ze z malého dievčatka je dospelá žena, ktorá uspela a uspieva ako partner, zamestnanec, možno rodič a otec napriek tomu len vyčíta, nechváli.Vas sa to vie dotknúť práve tak silne ako pred rokmi.Otec uz iný nebude, ale Vy popracujte na svojom sebavedomí a na každú návštevu rodičov sa nachystajte aj duševne.Mozete skúsiť otcovi oponovať/čo pravdepodobne len vyvolá hádku a to nemá zmysel/, alebo môžete ignorovať jeho poznámky a možno to vystupňuje jeho zlosť, ale Vy to celé budete sledovať ako človek, ktorý sa nezúčastňuje danej situácie
ak vieš že je stále taký už si to mala mať dávno spracované 🤷♀️ sú také povajy ako tvoj otec, s tým nič neurobíš…