Exekúcia na dom a svokra
Zdravím, chcela by som sa vyrozprávať a prečítať si názory iných. V krátkosti - manžel má brata, ktorý je slobodný, žije s matkou v rodinnom dome. Svagor má dlhý z minulosti, a kvôli tomu je založený aj dom. Brata-môjho manžela vyplatil. My sme si s manželom postavili domček, ktorý ešte nie je dokončený a splácame hypotéku. Nastala situácia, že prišiel papier z banky, že dom ma ísť na dražbu ak samozrejme dlh nevyplatí. A teraz : manžel vyhlásil, že samozrejme mamu nenechá na ulici,ak by došlo k najhoršiemu.... Svokru mám rada, je to dobrá žena, rozdala by aj to posledné,aj ked sama nemá, ale bývať s nou, ked nemusím ?!
áno, áno pomáhať si treba....ale prečo mám na to doplatiť ja pre nezodpovednosť jedného....
je to ťažké...
Nečítal som celé, ale predpokladám: dom je švagrov a tvoj manžel bol vyplatený, teda si vlastne tvoja svokra predplatila jej starostlivosť.
Ja som mal so svokrou veľmi dobrý vzťah, po porážke som ju prakticky doma popri dvoch deťoch doopatroval. Žiaľ nás v lete opustila. Bola to milá žena, ktorá by rozdala aj posledné:( ovdovela ako veľmi mladá, asi 20 rokov dozadu, a nejako potom sa už nespamätala a čiastočne upila k smrti.
A ako si sa pýtala, dlhých dedia najviac do výšky dedičstva, teda ak aj ten švagor pride o dom a zostane po ňom nejaký dlh, tak sa dedí len do výšky majetku, teda ak by zomrel tak tvoja neter nemá problém a môže dediť tu nulu🙂 odmietnutie dedičstva nie je dobre, lebo nikdy nevieš, či nemá zdedené nejaké pozemky a podobne o ktorých nikto nevie, ani kataster🙂 moja mama tak zdedila pozemky v oblasti stavaného D4 a nevedela o tom kým nezačali obchvat stavať🙂
Ja normálne nechápem keď tu čítam diskusiu😐 stále riešite len nejakú morálnu povinnosť a peniaze. Nie je jedno, či im svokra peniaze zabezpečila alebo nie? Keby im nič nedala, bola by menejcenna ako matka, či čo ?! Okrem nejakých extrémnych prípadov (alkoholizmus, zle detstvo a kaslanie na deti apod) je pre mňa UPLNE prirodzené, že sa o rodiča postarám, keď to bude potrebovať. My sme doopatrovali môjho rodiča-prislo k tomu zo dňa na deň, veľmi veľmi ťažký stav, ktorý trval 3/4 roka, a môjmu mužovi to bolo tiež úplne prirodzené, ani nás nenapadlo riešiť dilemu "áno/nie". A to bol stav s opaterou 24/7.....a vy by ste nechceli žiť so svokrou "lebo.." a tie pseudodovody... Súkromie a neviem čo.. tak sa o ňu postarajte inak, zabezpečte jej bývanie inde. Keby váš rodič potreboval zrazu pomoc, páčilo by sa vám keby partner povedal že on sa nebude predsa obmedzovať vo svojom dome? Alebo ešte inak, keby vás nechcela nevesta domov, keď to budete potrebovať?..... Normálne mám dosť...😑 bože
@dada7701 v prvom rade si odpovedz na otazky:
a)Keby sa to stalo mojej mame, zobrala by som ju k sebe domov?
b) Keby sa stalo tebe s manzelom ze nevladzete platit hypo alebo nemate kde byvat, prichylila by vas svokra?
To, ze sa tvoj muz takto k veci postavil a chce mamu zobrat ku vam, svedci o jeho dobrom srdci a ludskosti. Vyhovarat sa na to, ze sa ma starat svagor je hlupost, tomo je pravdepodobne uuuplne jedno co bude s domom, jeho mamou a asi aj s nim samotnym.
V prvom rade urobila chybu svokra, ze vobec nejaky majetok rozdelila. Nemala dat nikomu nic !!! Takto rozdelila majetok, ktory ONA nadobudla za svojho zivota a teraz na starobu nebude mat mozno kde hlavu sklonit.
Rodina by mala byt o tom, ze si medzi sebou jej clenovia pomahaju, manzelstvo zase o tom ze v "dobrom aj zlom" ci tak dajako sa to slubuje....
Predovsetkym treba zistit aky je aktualny stav s domom a poradit sa s pravnikom.
Otvorene sa porozpravaj s muzom, to ze by ste svokru vzali k sebe nemusi byt "navzdy", mozno ani ona by s Vami byvat nechcela a bolo by to docasne riesenie. Potom by ste sa pozreli po prenajme garsonky, alebo penzionu pre seniorov...
Taky priklad z nasej rodiny: moja babka ma 3 deti. Byva v dome so svojou dcerou (2 bytove jednotky). Rozdelila majetok, s tym ze vsetci traja ju doopatruju. Babka ma 84 rokov. Dcera, ktora byva od nej par metrov, ma ju totalne v pazi, niekedy k nej nepride aj 5 dni.... nezaujima sa ci ma co jest, ci nepotrebuje k lekarovi...nic. Druhy syn pride tak raz za mesiac (byva cca 5 km daleko), ked sa mu povie, tak urobi nakup, vybavi lekara ale sam od seba nic...
A potom je moj tatko - ten si to zobral na krk vsetko, nakupy, kazdonenne navstevy, moja mama jej vari, navstevy lekarov (s tym pomaham aj ja...) narobit drevo na zimu, nanosit jej...vsetko proste. A teraz co? Ma nechat svoju mamu tak? Ved rozdelila majetok nech sa staraju vsetci? Keby nie jeho , babka je uz davno na druhom svete...
Ale jemu to neda, lebo ma taku povahu. Nastastie. A verim, ze som tuto povahu po nom zdedila aj ja s bratom.
Keby prislo k podobnej situacii ako u vas u nas, prijala by som okamzite aj rodicov aj svokru.
@lila69 krásne napísané.. ja nerozumiem rodinám kde si jeden druhému nepomôže resp len brat ale keď treba dať tak ohooo to nie. Nastaviť ruku keď sa to hodí a potom sa ešte rozčuľovať že vôbec môže nastať situácia že bude treba niečo dať ..
@miskooo1987 nie je pravda, že sa dlhy dedia len do výšky majetku. Dlhy sa dedia v plnej výške spolu s majetkom. Ak prijmeš majetok, prijmeš aj všetky dlhy a to aj v prípade, že sú väčšie ako majetok.
ja neviem, vam nikdy nebolo luto, ked sa vam niecim zavinenim zmenili dolezite plany? myslim, ze u autorky je momentalne hlavny problem spracovat a zmierit sa s predstavou, ze jej/ich zivot sa moze otocit uplne inak, ako si to predstavovala ☹ namiesto sukromia a pohodicky prisposobovanie sa zivotu niekoho dalsieho... aj ked mamy, ale predsa len nieco, s cim neratala.
ono, veci zvycajne nie su take zle, ako spociatku vyzeraju. ale autorka je podla mna prave v tej faze, ked sa v nej biju pocity zo straty svojho sna a planov o sukromi a domceku na ukor niecoho, co nezavinila. a cim o dolezitejsiu vec ide, tym dlhsie take zmierenie sa s novou situaciou trva. tak jej nenadavajte, urcite nie je taka egoistka, ze by svokru nechala na ulici - ale musi tuto moznost a vyvin jej zivota inym sposobom, nez cakala, este nejaku chvilu travit, hnevat sa, mozno aj oplakat...😔 a potom sa s tym asi zmieri a zacne na vec pozerat s nohami na zemi 🙂 drzim palce 🍀
@malykonik ja to viem pochopit, presne ako pises, som pomerne nekonfliktny clovek, ale ak by sa ku mne mala nastahovat svokra, velmi vazne by mi to urobilo skrt cez rozpocet. Je tiez prajna a dobry clovek, ale napriek tomu hrozne panovacna a sebecka, vela som sa kvoli nej naplakala, az ma mrazi, zit s tym kazdy bozi den. Preto tiez s autorkou sucitim, lenze uz to nie je zial len jej problem, ale problem manzela aj jej, nemozno jeho vynechavat z rovnice...
V prvom rade treba predsa zistit aky vysoky je dlh a aka vysoka je dlzna suma. Je mozne, ze ak ten dlh vyplatite a sami predate neskor ten dom, tak z rozdielu kupite mame mensie byvanie.
@marseillefan
Mýlite sa.
@draik ok, beriem späť... podľa tohto článku nemôže byť dedičstvo na ťarchu, takže máte pravdu: https://hnonline.sk/expert/577543-zdedili-ste-d...
fíííha vidím že sa tu zišli samé ašpirantky na titul dcéra roka 😨👎
smutná to doba, keď muži sú viac empatickejší než ženy...
ale ako sa hovorí, kto si čo zaseje, to bude žať, takže aby ste na vašu starobu neboli nemilo prekvapené, milé dámy 😘
@dada7701 a čo navrhuje brat?a tiež súhlasím kde ste boli doteraz?4 dospelí ľudia, ktorí hrajú mŕtveho chrobáka.Co je to vlastne za dlhy brat hra automaty,či je to nebankovka, pije, pracuje?stretla by som sa všetci 4 a vymyslela riešenie.Ak je dlh splatitelny choďte tou cestou.Brat by mohol prevziať nad všetkým zodpovednost a nie hodiť Vám na krk mamu.Ina vec je, že žena je dobrák, ale niekto si žije nezodpovedne vy máte hypo a dostanete darček pod psychickým nátlakom.Treba zabojovať, ale predpokladám, že brat bude nejaký trulo a hypo či pôžičku nedostane, aby dom zachranil a nasledne platil.Kolko je ten dlh?
Ja len k tomu dedicstvu. Dlh sa dedi cely, ci uz je plusovy ci minusovy. A po zrieknuti sa dedicstva detmi, prechadza dedicatvo na surodencov a ich deti. Nedavno sme to zazili. Zomrel ujo (mamin brat) a zostal po nom uver 5000€ a 70€ na ucte. Ujo nic nevlastnil, byval v podnajme, bol rozvedeny. Jeho deti toto dedicstvo odmietli, tak prisli predvolanie najskor babke ako rodicovi, ked sa ona vzdala, prislo predvolanie mojej mame a jej surodencom aj oni podpisali ze sa vzdavaju dedicstva. Tak prislo predvolanie mne, mojim surodencom a vsetkym bratrancom a sesterniciam. A nakoniec co som uz nevedela ci sa mam smiat alebo plakat, musela som tam ist este raz, lebo dedit mal teda moj syn a sesternicin syn, tak sme obe ako zakonne zastupkyne podpisovali, ze sa aj tieto deticky (vekovo obaja do troch rokov) vzdavaju tohto dedicstva v prospech statu.
Ciste teoreticky..A čo v prípade ak sú majitelia na dom.dvaja a jeden má exekúciu? Môže banka siahnuť na celý dom.alebo iba na polovicu?
No,ja k tomu len tolko. Mala som svoj byt,ale nastala situacia,ze priatelovi rodicia sa ocitli v situacii,ze bud odkupia dom (sluzobny),alebo ich odtial vystahuju na iny koniec republiky. Tak krasavec ma prehovoril,aby sme ich "zachranili".Pritom je z 5. detí,no každý ruky prec od toho..Ze budeme mat dom a blabla. Bol to velkye dvojgeneracny dom,ale komunisticka hnudna kocka. Skratim to. Byt som predala,on zobral este hypoteku,moji rodicia mu este rucili!!! Byvali sme tam cca 5.rokov,narodil sa nam maly,ked mal asi 5-6. mesiacov,zacalo divne spravanie mojho snubenca. Napokon sa zistilo,ze si našiel zenu sa 2.detmi. Odisla som ,nedalo sa to znasat tie neustale hadky,vyhadzovanie z domu,urazky....A aby v tom vyrastalo moje dieta. Nastahoval si ju tam a ja som doteraz svoje peniaze nevidela. Nuž toľko ku pomoci "svokrovcom". Za dobrotu... Svokre treba kupit 2. izb.byt aje vybavene.
@mirabella27 Lenze to neboli tvoji svokrovci, neboli ste manzelia.
Keby ste boli a kupite dom spolu, tam sa po rozvode vysporiadate. Tiez ste tieto "investicie" mohli pravne osetrit s neostala by si bez penazi.
@mirabella27 myslím,že keby disponovali sumou 70 t na 2izbovy byť nebol by problém aj dlh vyplatiť.Brat bez peňazí, svokra asi staršia, mladí s hypotékou hádžete tu tie sumy akokeby ľudia mali v pančuchy na byt.V prvom rade by som čakala čo navrhne brať nech ide s mamou bývať na ubytovňu, alebo do podnájmu a obracia sa, aby sa mali dobre.Az v druhom rade, ak by to nešlo treba svokru vziať k sebe.
@mirabella27 súhlasim s @fokuska tvoja situácia a situácia zakladateľky témy je úplne iná - oni sú už manželia a dostali vyplatené z rodičovského domu...... ty si s partnerom de fakto kupila dom/časť domu... neboli ste manželia keby ste manželia sa môžeš súdiť kedže maš nárok na polovicu zo všetkého čo ste nadobudli ako manželia.... keby som v situácii ako ty bud žiadam spísať že toľko a toľko som do domu investovala ja alebo žiadam byť uvedená na liste vlastíctva minimálne ako štvrtinový vlastník... myslím že toto nie o tom že pomôžem svokrovcom a skončím bez peňazí a bez strechy nad hlavou ale skôr o tom že partner je "charakter" a obohatil sa neprávom na tvoj úkor
@megavega
@mirro
Nemá to nič s ťahaním ľudí po súdoch a rovnako sa postupuje aj vtedy, ak by dedič odmietol dedičstvo, ktoré by nebolo zaťažené dlhmi. Ak nededí dieťa po poručiteľovi, tak jeho podiel prechádza na jeho dieťa (vnuka poručiteľa) atď. Niekto nechce mať komplikácie, tak neprevezme dlh, aj keď zdedený majetok by bol vyšší, iný dedič postupuje inak. Dedičské právo nemožno nikomu uprieť, preto je potrebné zistiť ďalších dedičov, ak pôvodný dedič odmietne dedičstvo.
Ak poručiteľ nevlastnil majetok, možno konanie už na začiatku zastaviť a vyhnúť sa tejto procedúre.
@sussah
Exekúcii podlieha iba podiel dlžníka (ak nebola založená celá nehnuteľnosť vo veci, v ktorej je vedená exekúcia).
@marseillefan preboha neklam:
§ 470
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Nemusia im vydrazit dom.stací sa ozvat do skupiny na fb. Kazda jedna drazba je protizákonna. Centrum slravnej pomoci tak isto na fb.
@draik DOBROBOLNÁ DRAŽBA JE ABSOLÚTNE NEPLATNÝ PRÁVNY ÚKON!!!!!
POPROSÍM ZDIELAJTE VŠETCI..
(nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet)
Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám.
Sp.zn.2 M Cdo 20/2011
18. 12. 2012
(zdroj)
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
Súd bol toho názoru, že dohoda o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej má omeškanie dlžníka s jednotlivými splátkami privodiť ten následok, že veriteľ sa bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku, nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet). v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči účelu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorým je dočasnou stratou prevedeného práva pôsobiť na dlžníka, aby si splnil svoju povinnosť. V skutočnosti takáto dohoda sledovala účel – nadobudnúť nehnuteľnosť a nie domôcť sa zabezpečenej pohľadávky.
Úmyslom dražobníkov je získať nehnuteľnosti v nepomerne vyššej hodnote, ako bola výška jej pohľadávky voči dlžníkovi, resp. zisk z jej predaja. Zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva je neurčitá, svojím účelom odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi. Je predsa nemysliteľné a spoločensky nežiaduce, aby takýmto právnym úkonom došlo platne k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tento právny úkon je teda absolútne neplatný v zmysle § 37 ods. 1 i § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zásadu platnú pri prevodoch nehnuteľností, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám, v prípade, ak je neplatný prevod nehnuteľností, je neplatný aj nasledujúci prevod, a to bez ohľadu na dobromyseľnosť osoby na strane nadobúdateľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a uvedenú zásadu, sa súd v predmetnom konaní nezaoberal platnosťou dobrovoľnej dražby ako takej, keď mal za to, že vyššie uvedená zásada sa vzťahuje i na tento spôsob nadobudnutia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p., keď dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení.
Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvého stupňa o existencii zásady platnej pri prevodoch vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet). Uvedená zásada je však v niektorých prípadoch v záujme právnej istoty prelomená. Takto je tomu i v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva v rámci dobrovoľnej dražby.
Ochranu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam nepripúšťa objektívne právo. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. V danom prípade je predmetom konania ochrana vlastníctva žalobcu, ktorého vlastnícke právo bolo narušené absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Zásada „nemo plus iuris“ svedčí v prospech žalobcu a nemôže byť spochybnená ani dražbou. Argumentom k tomuto tvrdeniu je samotný titul nadobudnutia vlastníctva dražbou, ktorým je len iný typ súkromnoprávnej zmluvy, v ktorej zásada „nemo plus iuris“ jednoducho platí a jej prelomenie by zákonodarca musel výslovne ustanoviť. Bez ohľadu na to, či dobrovoľná dražba je len osobitným zmluvným typom alebo inou skutočnosťou podľa § 132 Občianskeho zákonníka, ustanovenie, ktoré by zásadu „nemo plus iuris“ výslovne prelamovalo zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje. Keďže takéto ustanovenie neexistuje, musí platiť aj v prípade dobrovoľnej dražby všeobecná zásada súkromného práva, ktorou je zásada „nemo plus iuris...“.
Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, vady v zmysle § 237 O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) pokiaľ ide o otázku prelomenia zásady „nemo plus iuris“ v prípade dobrovoľnej dražby.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Dovolací súd uvádza, že názory o originárnej povahe nadobúdania vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe zrejme nachádzajú svoju oporu aj v paralele § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. s ustanovením § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Pritom príklep v dražbe v rámci exekučného konania bol už judikatúrou (porovnaj napr. II. ÚS 289/08) označený za spôsob originárneho nadobúdania vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom. Takáto paralela však neobstojí. Okrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci (§ 2 Exekučného poriadku) pod dozorom exekučného súdu (§ 148 Exekučného poriadku), je podstatný rozdiel v zákonnej úprave. Podľa § 140 ods. 2 písm. l/ Exekučného poriadku totiž musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby sa uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, preukázalo pred začatím dražby, s upozornením, že inak by také práva nemohli byť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia (najmä v spojení s extenzívnou interpretáciou § 61 Exekučného poriadku, ktorú dlhodobo presadzuje judikatúra) je tak zrejmé, že zákonodarca vyslovene počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže (a má) dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Zákon č. 527/2002 Z.z. však neobsahuje žiadne podobné ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe (dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v čiom mene
Navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). Z uvedeného je zrejmé, že zo znenia samotného zákona č. 527/2002 Z.z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 sp. zn. III. ÚS 448/2010.
Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak .
Niet preto dôvodu, prečo by sa zásada „nemo plus iuris“ nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy a to dobrovoľnú dražbu. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Opačnému výkladu by okrem toho, že mu chýba zákonný podklad, bránil čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou.
Príklep v dobrovoľnej dražbe udeľuje licitátor, ktorým je podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.z. zamestnanec dražobníka, ktorý je oprávnený robiť na dražbe úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 tohto zákona podnikateľom, ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedených dvoch ustanovení je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru (obaja nevykonávajú verejnú moc). Súkromnoprávnu povahu činnosti dražobníka a licitátora ďalej dosvedčuje aj § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou. Zo zákona č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) ťažko možno súdiť, že by notár bol oprávnený osvedčovať priebeh verejnoprávnych skutočností, teda priebeh úradných výkonov; naopak, ním osvedčované skutočnosti sú súkromnoprávneho charakteru.
Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky toto ustanovenie nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom.
Rýdzo ekonomický pohľad jednostranne zohľadňujúci len investíciu vydražiteľa je nezlučiteľný s vyššie uvedenou ústavnou ochranou existujúceho vlastníckeho práva skutočného vlastníka predmetu dražby. Vlastník má právo užívať svoj majetok „pokojne“, a nemôže byť teda nútený pravidelne si zisťovať, či jeho majetku náhodou nehrozí zo strany tretích osôb zásah.
Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnym subjektom vykonávajúcim svoju činnosť ako podnikanie, teda za účelom dosiahnutia zisku. Podľa názoru odvolacieho súdu je nezlučiteľné s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov v právach (čl. 12 ods. 2 Ústavy SR), aby mohlo konanie (právne úkony) určitých subjektov zasahovať do právneho postavenia tretej osoby, bez jej súhlasu. Dovolací súd len pre úplnosť uvádza, že nie je možné porovnávať dobrovoľnú dražbu s dražbou konanou v rámci exekúcie, ktorú vykonáva exekútor ako štátom splnomocnená osoba (§ 2 Exekučného poriadku) a to pod kontrolou súdu (§ 148 Exekučného poriadku).
Dovolací súd záverom ešte uvádza, že otázkou platnosti dobrovoľnej dražby sa dovolací súd nezaoberal, nakoľko toto nie je možné riešiť v tomto konaní (žalobca v zákonom určenej lehote platnosť dražby na súde nenapadol, otázkou platnosti dražby sa už nemožno zaoberať ako otázkou predbežnou v inom konaní), no zároveň treba uviesť, že riešenie danej otázky nie je pre toto konanie v konečnom dôsledku ani potrebné.
Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p. Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p), nie je preto rozhodujúce, či bol tento dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní uplatnený alebo nie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. decembra 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu
@dada7701 to je jedno kto je na rade, dedictvo sa dedi do vysky dlhov