Hľadáte povzbudenie: Ako zvládnuť ťažké obdobie?

milovat rodicov a starat sa o nich je pekne a uslachtile..ale ... nemala by si zabudat aj na svoj zivot ... nieco ta musi bavit venuj sa tomu .. studuj vzelavaj sa .. chod na neaky kurz.. nemusis travit cele dni vonku,ale vyhradit si cas pre seba je nutnost .. lebo rodicom sa naozaj raz daco stane tak ako kazdemu jednemu z nas a co potom budes sama robit?

to co opisujes moze byt ,zacinajuca depresia byt tebou vyhladam psychologa. vie ta vypisat aj obvodny. aj online vies mat sedenia. spomen si na samu seba spred roka 2018. aka si bola co ta bavilo zabavalo tesilo? a skus sa k tomu vrstit. vela stastia

@ivetik99 sice pomahas rodicom, ale zahrabala si sa zaziva. Starostlivost o rodicov si treba rozdelit na vsetkych surodencov. Na jedneho je to privela

@ivetik99 Skusila by som sa s niekym zoznamit. To predsa neznamena, ze nebudes rodicom nadalej oporou, ale nasla by si niekoho, kto bude oporou tebe. Zoznamka? Konicky?

@ivetik99 Úplne rozumiem, ako sa cítiš💖 Možno by si sa mohla cítiť lepšie vďaka terapiám. Psychológovia, terapeuti sú už aj online, ak sa bojíš odísť od rodičov alebo nemáš čas, musela by si dochádzať, čokoľvek...Existuje napr. hedepy alebo Ipcko ma tak, ako chatovú poradňu, tak aj Kačko, kde sa môžeš konkrétne stretnúť naživo v kluboch a porozprávať sa, nabrať motiváciu. Je krásne, ako im pomáhaš a stojíš pri nich, určite sa nevzdávaj🫶 Na úzkosti môžeš skúsiť bylinkové čaje, Bachovky alebo meditačné, dychové cvičenia...Je dôležité, aby si aj ty oddychovala, čerpala niekde energiu, nech už je to hudba, tvorenie, cvičenie, varenie, behanie, horúca vaňa...Prajem veľa síl, ty to zvládneš💞

@0silvia0 áno, súhlasím s vami, lenže ako by sa to dalo rozdeliť. Naša každodenná rutina je taká, že tatino navarí obed, o maminu sa stará tak, že jej podá lieky. A na mňa zostava ten zvyšok, teda upratovanie, pranie, vysávanie, kúpanie maminy, plienkovanie...takto fungujeme. Mozno to znie zvláštne, ale je toho na mňa naozaj veľa či po fyzickej alebo psychickej stránke.

@lilitela zabudla som pripomenúť v príspevku, že mám priateľa, je študentom. Dá sa povedať, že žije snami pod jednou strechou. On má tiež svoje problémy a vidím na ňom, že je toho na neho veľa. Obaja sme bez motivácie.

@ivetik99 Nebojte sa o tom porozprávať, ísť na terapiu aj spolu. Určite sa to vyrieši a bude to dobré❤️

@ukgirls rada by som študovala. Štúdium mám na rok prerušené kvôli opatrovateľskemu. Aj to je ďalším dôvodom, prečo mám úzkosti. Bojím sa, že to nezvládnem a naozaj sa zrútim.

@ivetik99 prepac,ale mne to pride,ze sa len lutujes..milion dovodov preco nie ... mas bezne starosti ako ktorakolvek matka ..az na to,ze tvoje dieta je tvoja mama..a kolke tu popritom pracuju alebo studuju? Kto chce ide do toho a da to..iny sa uzavru a lutuju a ziadnu radu neprijmu ... mala by si k psychologovi..

@ukgirls áno, rozumiem čo mi tým chcete povedať. Až na ten rozdiel že toto vás nerobí šťastnou. Áno, ľutujem sa, a neviem si dať rady ako sa nakopnúť do života. 😏

Je pekne ze sa o mamu staras ale si primlada a mala by si mat v prvom rade svoj zivot. Najlepsie by bolo keby si neopatrovala ty ale opatrovatelka a pripadne by ste si nejaky cas ked tam op nieje delili starostlivost o mamu medzi surodencami..

@ukgirls dovolím si nesúhlasiť. Je obrovský rozdiel starať sa o takéhoto rodiča a starať sa o dieťa. Už len preto, že dieťa vyrastie a bude samostatné, takýto rodič už pravdepodobne nie. Vermi, toto nie sú bežné starosti. A ak si bola v podobnej situácii a zvládla si ju "ľavou zadnou", tak to neznamená, že je to rovnaká situácia ako tá tvoja. Žiadna situácia nikdy nie je rovnaká.

@ivetik99 určite radím psychoterapiu, mne v podobnej situácii veľmi pomohla. A tiež potrebuješ určite rozhovor so súrodencami a skúsiť nejakú dohodu. Nemôžeš všetko ťahať sama. Chápem, chceš sa postarať o rodiča, ale nezabudni, že aj ty musíš žiť. Nie prežívať, ŽIŤ. Kto to nezažil, bude ťažko radiť a aj ten čo to zažil, nemá tvoje pocity, povahu, myšlienky...... Môžeme ti radiť milión veci, ale najskôr potrebuješ spracovať svoje emócie, pochopiť ich a zorientovať sa v nich. Zistiť, čo skutočne chceš a prísť na to, ako to dosiahnuť. Veľmi ti držím palce, aby si to zvládla. ❤️

@neznamaznama ďakujem veľmi pekne za vaše pochopenie a radu. Je pravda, že kto si moju alebo akúkoľvek inú situáciu nezažil, nevie. Každopádne som sa s väčšinou rozhodla navštíviť v prvom rade psychológa, ďakujem ešte raz. ♥️

Dohodnúť sa s bratmi na ďalšom postupne, hlavne finančnom a nájsť opatrovateľku k rodičom. Inak sa ti raz pominú a ty ostaneš sama a nešťastná. Milovať rodičov a “vrátiť” im opateru môžeš aj popri škole a popri opatrovateľke, nie je to nič sebecké.

@ukgirls a mne sa vôbec nezdá že sa
@ivetik99 ľutuje.
Prišla sa sem vyrozprávať a trochu si uľaviť.

@ivetik99 neboj sa ničoho. To, ako sa cítiš je úplne samozrejmé. Tiež by som ti poradila psychologičku.
Držím palce nech sa mame polepší a ty sa môžeš vrátiť naspäť do školy
Je možnosť , že by ste si cez mesto vybavili opatrovateľku. Chodila by k vám na pár hodín a porobila to, čo robíš ty. Skús nad tým pouvažovať .
Veď určite aj rodičia chcú aby si dokončila školu.
Medzitým chod čo najviac von, na prechádzky prip.rob čo ťa baví ..skús sa sama sebe venovať aspoň 1-2 hodiny. Mama určite vydrží.
Držím palce.🌹❤️

@ivetik99 zažila som niečo podobné...ale rovno ti napíšem,musíš sa premôcť a hľadať si niekoho,niekoho na možno najprv kino,kávu,možno hneď vzťah.. musíš.
Bude to zo začiatku možno ťažké,vela stretiek skončí katastrofálne,ale....hľadaj.
Teraz je oveľa viac možností internetových zoznamiek,aj normálnych.
Lebo čas ti preletí. Hľadať si vlastný životný priestor neznamená,že rodičov nechávas samých,že tým,že si raz nájdeš manžela,budete mať deti,že ich odložis....všetko sa dá skĺbiť,keď sa chce a keď si nájdes toho správneho človeka.
A ešte dopisem, normálne sa porozprávaj so súrodencami, vysvetli situáciu,nech sa trošku zapoja do pomoci.
Držím palce....nevzdávaj sa.

keďže si prerušila školu tak predpokladám, že po roku budeš pokračovať, zatiaľ hľadaj opatrovateľku aby bola k dispozícii hneď ako ukončíš opatrovanie, tak ako Ti radia dohodni sa so súrodencami, s priateľom začnite žiť ako mladí ľudia, nemôžeš niesť takéto bremeno stále, je úžasné že na rok si sa rozhodla opatrovať, ale rozhodne to musíš riešiť, ani mama by nebola rada aby si takto fungovala

@ivetik99 Mas to tazke, v takom veku vhupnut do takych starosti, otec, mama, dokonca aj priatel. Ja som mala zdravu mamu, ale aj tak som bola velakrat oporou ja jej a nie naopak, ako by to malo byt. A napriek tomu citim, ako ma to poznacilo. Ako sa vsetci doma spravaju? Su veseli? Snazia sa zit zivot, akoby bol bez problemov? Alebo ste vsetci zvädnuti?

@lilitela Snažíme sa zvládať situáciu, mamina sa veľakrát pozerá na nás s takým pohľadom, akoby sa pomaly lúčila snami. Pýta sa nás, že či ju raz tie bolesti prejdu, či nedostane opäť porážku a podobné zmýšľanie má. Každý deň plače a mrzí ju veľa vecí. Tatino a ja sa ju snažíme upokojiť, že to bude dobré, že sme tu pre ňu.

Nikdy by som nedovolila ,aby moje dieťa viedlo taky život ako ty.Su aj iné možnosti ako postarať a nie doslova sa obetovať prakticky od 17r pre svojich rodicov.Okamzite by som kontaktovala súrodencov nech prevezmú aj oni xast zodpovednosti , dohodnúť sa spolu ci zozenu opatrovateľku alebo inú pomoc, aby si ty mohla normálne študovať a žiť.

@ivetik99 Bohuzial clovek po porazke uz nikdy nie je ako predtym. Aj moja mama mala, a mala ju velmi lahku, je prakticky bez nasledkov, vidno to len obcas, nepamata si dobre, resp. zabuda rychlejsie a objavili sa tam aj take manipulativne sklony, ktore som vidala u nej v mladosti, potom ustupili, a teraz sa to zase vracia.
Neda sa tvojej mame vycitat, ze sa vas pyta na bolesti a place. No na druhej strane si viem predstavit, ake narocne to musi byt, vidiet to, zit s tym a utesovat druhych, ked sami by sme od rodicov potrebovali tu utechu.

@ivetik99 ach jaj. Tazku situáciu máš. Zažila som podobné v tvojom veku. Zostala som sama na maminu po mozgovej príhode, zostala čiastočne ochrnuta na pravú stranu. Brat mal už vlastnú rodinu takže na všetko sama a bez priateľa ci partnera. Ale mala som už po VŠ a zamestnanie. A moju maminu škrelo, ze vlastne ani nezijem. Podľa veku súdim, že rodicia ešte nie sú 70tnici. Nájdi opatrovateľku a ži svoj život aj keď to vyznieva bezcitne. Bratia nikdy nedocenia co robíš pre rodičov a ty sa obetujes ako Kristus na kríži. A fakt skus psychologa ako ti tu viaceré radia. Uvidíš veci z druhej, nezaujatej strany. Veľa šťastia 🍀

Ahoj, rozumiem ti, viem ako ti je... Moja mamina dostala porážku, keď som mala 17r a chodila som na SŠ... Celý svet sa mi vtedy zrútil a život obrátil hore nohami 🫤 mamine nedávali, veľkú šancu, krvácanie bolo masívne - ochrnula na 1/2 tela, prestala rozprávať + mala cukrovku... Doma hospodárstvo - prasce, kačice, zajace 🙈 otec alkoholik, ktorý si ani po takejto udalosti nedával servítku pred ústa na mamininu adresu... V nemocnici ju ako tak dali dokopy a poslali domov... Našťastie rozchodila aspoň nohu, ale rozprávať nezačala, hoci rozumela všetko. Ja do toho škola +domácnosť... Neviem, ako som zmaturoval, ako som to celé zvládla.. Keď som bola v škole, ADOS jej chodil pichať inzulín, ale opitý otec, blbé reči - odmietli potom chodiť 🤐. Dodnes mám posramotenu psychiku z toho neskutočného strachu o maminu. Hocikde spadla, aj vonku v záhrade a nemal ju kto zdvihnúť... 😟 Chodila som zo školy s krcami, ze kde a ako ju nájdem zase...prezila takto 16r, bohužiaľ, prišla ďalšia porážka s fatalnymi následkami 😢😢 Máš šťastie, ze máš aspoň v ocinovi pomoc a oporu, držím palce, nech je tu mamina ešte veľa rokov 😘