Je môj priateľ mamin cecok?

Viem že to je na dlho, ale pomožte mi prosím.

Dobrý deň, ahojte. Prežívam jeden problém, s kt. sa neviem vysporiadať už dosť dlhý čas. Skúsim Vám čo najpodrobnejšie rozpísať všetko čo sa deje okolo nás, lebo ja si už neviem rady ☹
Mám 23 rokov, s priateľom som už takmer 4 roky. On má 28r. Študujem na VŠ, ostávajú mi ešte 3 roky. Od rodičov dostávam cca 200€/mes. na štúdium, jedlo a ostatné výdavky. On zarába ako robotník, poďla mojho názoru veľmi pekne na slovenský štandart... cca 900€/mes. Moj (náš) problém je v tom, že rozmýšlame nad spojením našich životov v budúcnosti- cca o 3 roky po ukončení mojho štúdia. Zatiaľ má bydlisko u svojej mami (2 posch. dom), otec mu pred 5r. zomrel, sestra býva u manžela. Ja mám po rodičoch 3izbový byt (oni sa odsťahovali do útulnej neďalekej dediny), nemám súrodencov. Obaja mame auto.
A teraz prichádza to slávne LENŽE...
Pred nejakým časom som často chodievala ku nim domov, som tam prespávala aj 2 noci (iba v priebehu prázdnin)- viem, znie to hlúpo že prázdniny a študentka a určite si myslíte že som mladá baba čo nevie čo zo sebou. No, bodaj by to tak bolo 😒 . Keď som bola u nich, pomáhala som v domácnosti ako sa len dalo, navarila som, upratala som... proste nemala som problém sa chytiť akejkoľvek roboty, a v podstate bolo to aj takou mojou vnútornou povinnosťou keď som tam už spala, jedla, sprchovala. Moja svokra je skvelá žena, pokým ju nechytí cirkus humberto. Zvrat nastal vtedy, keď som si začínala všímať tie nenápadné prejavy že som tam nazvyš.
Príklad: pri rozhovore, pri ktorom sa spýtala ako bolo na skúške a ja som začala odpovedala vznešene (lebo dopadla perfektne), zrazu zmenila tému jak keby nič. Úplná ignorácia a nezaujem o moju odpoved.
Príklad2: Klasický rozhovor o čomkoľvek- aj doležitých veciach, keď sa myhol jej syn/moj priateľ tak rozhovor bol ukončený, bez akéhokoľvek záveru. Proste ako keby ani nemala záujem ma počúvať, no nech nestojí reč ta sa dačo spýta. Raz-dvakrát keď sa to stalo tak OK. Ale keď ani jediný poriadny rozhovor nemáte lebo toto robí tak je to už na nervy. Začínala som si všímať jej reakcie.
Stalo sa že som sa u nich večer osprchovala- celý deň som robila v záhrade a započula som šuškanie, nariekanie synovi ohľadom toho že “Prečo jej to nepovieš?” bolo mi jasné o čo ide, lebo bežne sme si ani ruky nemohli umyť teplou vodou- špinavé, zamastené ruky umýva ľadovou vodou, to je teda riadna akcia. (u nás moj priateľ ešte aj vedro umýva v teplej vode)
Mala som príležitosť zažiť aj to, že som bola chorá- dosť som prechladla. Na poobedie sa však prechladnutie zmenilo na brutálnu bolesť v krížoch. Bola som u nich, tak ako som sa postavila zo sedačky, som mierila do postele (mali sme 2 valandy v jeho izbe) a áno, tak ako som bola oblečená (tepláky,tričko) som sa hodila do postele, jednoducho som od bolesti odpadla.Po hlavu zababušená paplónom, na nohách 3 ponožky, z bolesťami som povedala priateľovi nech mi zrobí čaj (chlap nevníma chorobu ženy, myslí si že ženy sú z ocele- aspoň ten moj), čaj mi doniesla svokra s tým že tak udivene sa namňa pozrela, že som myslela že som fialová alebo čo. Nakoniec vysvitlo (priateľ ma bral domov lebo šiel na nočnú a že mama odkazuje) že ako som si mohla dovoliť lahnúť v oblečení do postele. Posteľ nič extra, žiadne obliečky zo zlata. Proste žiadny rešpekt toho že mi asiže bolo až tak na pivnicu že som sa nedokázala ani vyzliecť a neskutočná zima mi bola (na 90% som prechladla u nich).
A takto sa to celé kazilo.
Čerešnou na torte bola hádka, ktorá spočívala v tom, že jedno ráno som vztala a nemala som poruke nič svoje teplákové. Tak som na seba natiahla priatelove “ceplé gače”- pánske pančuchy alebo ako by som to nazvala :D, že si iba odskočím umyť zuby a tvár a obliekam sa do normálnych vecí. Čo I len som zišla po schodoch, už boli komentáre od jeho mami “že ako si to predstavujem takto prísť dole, že čo keby tam bola návšteva” a že “keď nemám na tepláky tak ona (svokra) mi ich kúpi”.. nech Vám nemusím napísať čo za myšlienky vtedy vomne prebehli.. hundravo,dudravo som sa chytila a šla som hore to predýchať. Po cca hodine som šla dole, lebo som mala variť obed. A už bol krik, že “ako si to ja predstavujem takto papulovať tu v tomto dome, keď tu je iba ona doma”. No poviem Vám, že som ostala ale po hlave buchnutá- začala som plakať lebo som to nečakala. Vobec som nič necirkusovala, no som si zahundrala niečo v tom zmysle že “niesom ako jej syn že budem v boxerkách pobehovať po dome” on to zvykne robiť keď je návšteva. V tom vošiel priateľ že čo to má byť toto celé (jednoznačne som dúfala že ma ochráni).. no nie, zjapal namňa že prečo cirkusujem a revem. Nech mi svet prepáči, ale aj tá najtvrdšia žena by takú slovnú facku nepredýchala. Pobrala som si veci domov, s placom som sa ospravedlnila svokre, kedze som jej pivnicovanie uz neuniesla. Áno ospravedlnila som sa a chcela som ísť von. Medzitým moj priatel rozbil dvere, rozrezal tým ruku a mne trieska vošla do oka- pochodili sme lekárov a išli sme kumne na byt. V ten deň večer sme boli vonku, opil sa a cestou domou mi ešte raz fajne vynadal že som mu zničila život, že som hlupaňa, že on nevidí našu budúcnosť. (ako keby mi z duše hovoril). Odišla som domov taxíkom. Po niekoľkých dňoch sa prišiel ospravedlniť. Nechcel to riešiť, čo I len som začala rozprávať čo sa tsalo hneď nervy a jeho to nezaujíma. No stale ale stale mi dával najavo že ja som urobila v rodine circus. Nechodila som tam, mala som pocit že tam nemám čo robiť. Sa mi naplnili pocity s tých ignorácií a nenápadných podnetov, že vobec nepatrím do rodiny.
Jedného dňa mi moj priateľ zahlásil že on to už ďalej nevidí keď sa nepojdem udobriť z jeho mamou. Po dlhom uvažovaní som si zahryzla do jazyka a išla som, že “múdrejší ustúpi”. Odvtedy je to na takej nijakej línii. Chodím ku nim už iba ako návšteva, cca 2x za týždeň na hodinu, poprípade ak nieje doma. A mi to aj vyhovuje, vidím že aj ona je spokojnejšia (nič extra, len sa viac usmieva keď ma uvidí). Medzi mnou a ňou je čisto iba vzťah na základe rešpektu- ja som jeho priateľka, ona je jeho mama. Nič viac.
Je Pravda, keď je nejaký sviatok, stale dostanem nejakú pozornosť, ktorú vidím že dáva s radosťou. Ale úprimne, radšej by som nedostala nikdy v živote už nic, len aby som mala taký vzťah ako má moj priateľ z mojími rodičmi (vidí ich síce 2x mesačne, ale vidno že to je o inom). A to si myslím že vie aj on, často hovorí ako ich má rád, chváli sa pred kamarátmi že akú má dobrú svokru…

A teraz nasleduje ten finálny problem. Po svadbe (čo neviem či je najlepšie riešenie lebo som neskutočne zmatená). On za každú cenu chce bývať v dedine, kde je jeho mama, majú dom. Lenže som mu oznámila že nemienim bývať v trojici s jeho mamou- dole klobúk ženy, ktoré tak bývajú. On v žiadnom ale v žiadnom prípade nechce bývať v mojom byte, lebo vraj sa tu necíti doma, nemá tu nič, niekedy mi vykrikuje ze mu tu treba grcať, že mu je s toho zle keď je tu, že to tu nenávidí ze nebude do neho investovat ani cent kedze ideme prec z toho bytu. O nicom inom nevie rozpravat, ziaden kompromis nechce navrhnut alebo celkovo ine riesenie. Kludne by sme mohli bývať v 3izb. byte jak vacsina mladych (oni si ho kupuju na hypoteku) my ho mame zadarmo- no nie. Neviem preco sa ku tomu tak stavia, vobec ale vobec mu nedavam najavo ze to je moj domov, ze tu nema co robit, vobec som ho nevyhodila s tym ze “chod z mojho domu” alebo pod. Myslím si, že mu ide o to, aby bol blizsko pri mame. A za kazdu cenu ma presvieca aby sme sli do tej ich dediny byvat do bytu (dom ani za svet nechcem).

Ale bojim sa….. bojim sa ze tento byt sa preda, nastahujem sa tam a nic s tym nevyhram, lebo cit tu, ci tam by som bola sama.. kedze by utekal domov, lebo si myslim ze jemu slovo domov znamena mamu. Teraz to robi tiez, pol dňa u mna nevie vydržať. Chodí domov lebo “tam ma psa a velky dvor (5x10m)” Nezazlievam mu to, ale dospeje s toho vobec? Oplati sa mi tu robit rozruch s tymi bytmi a potom to neskrachuje pri dalsej hadke? Uz vazne taky krik koli tomu ako on nenavidi u mna byt nezvladnem.. Vykrikuje mi ze vsetko to robi koli mne aby mne bolo dobre… ziadna zmienka o tom ze aby NAM. Pritom som mu nieraz hovorila ze nech vsetko robi taka by bolo jemu dobre. Ale asi to tak zrobim ja, len este neviem ako mi je vlastne dobre a co by bolo dobre 
Mam pocit ze z jednej strany vie ze ja som ta s ktorou chce zit (rozprava o mne ako o matke svojich deti), kupuje mi a investuje domna-znie to asi hlupo ale aj toto dokazuje ze ma len tak nechce odhodit. Ale z druhej strany niekedy take veci povie ze neviem coho sa mam drzat.. Niektori muzi by skakali 3 metre od radosti keby mali taku zenu ako ja (niesom najhorsia vyzorovo, viem varit, starat sa o domacnost, som zabezpecena a myslienkovo dost vyspela na taky vztah ktory si uz zasluzi nieco vazne). Dosť ma tato situacia vycerpava a mam pocit ze viem byt uz iba stastna ked je on. Uplne ovlada moje nalady. Paci sa mi tam, kde jemu- ked je mu zle, unaveny je alebo nieco, prezivam to s nim.

A ak sa pýtate prečo to neriešim z ním, nedá sa. Začne kričať namňa, treskne dverami ze som decko, nic neviem o zivote, nenavidi svoj zivot primne a tým to skončí. je neskutocne prchky a nevie ovladat svoj myslienkovy pochod pri hadke, hned vsetko vykrici a potom ja dopadnem takto..

Ďakujem za pomoc