Je on despota alebo ja hysterka?
Chcela by som sa opýtať na váš názor, lebo sa nemám s kým poradiť, nechcem s tým zaťažovať rodinu a ani to vešať na nos známym. Môj manžel je o dosť starší odo mňa. Máme dve malé deti. Bývam ešte u rodičov a manžel chodieva večer po práci. Vtedy od neho očakávam, že pomôže - aspoň večer - že sa mi trochu odľahčí. V poslednom čase však keď má prísť, bolieva ma brucho. Čím ďalej tým viac je pohodlný, príde, sadne si a sedí. Nevšimne si, či niečo netreba urobiť. Deťom sa veľmi nevenuje, len keď starší príde za ním a chce sa nejako hrať. On sám aktivitu žiadnu nevyvíja, radšej si bude čítať prípadne pozerať správy atď. Čiže takmer akoby tu nebol. Keď niečo od neho chcem, horko-ťažko to urobí, v horšom prípade sa urazí, že mu rozkazujem. Keď mu niečo nechcem dovoliť (napr. ísť von so synom, keď je moc zima - býva chorľavý), tak povie, že sa mám teda starať sama a robí urazeného, začne lúštiť sudoku a podobne. Často sa hádame, často vyvoláva konflikty, potom to zvaľuje na mňa, podľa mňa to deti nedobre znášajú. Syn začal mať obdobie vzdoru, je to ťažké, cítim sa, že som na všetko sama (rodičia mi síce pomáhajú, ale to nie je otec), začínam mať veľké depresie, psychicky ma to veľmi deptá, stratila som sebavedomie. Cítim, že ma nikto nepodrží, ani vlastný manžel. Rozmýšľam aj nad samovraždou, lebo nevidím východisko z tohto. Nedá sa to ani s ním ani bez neho. Čakala som niečo iné od manželstva. Myslíte si, že som len precitlivelá alebo tu naozaj niečo "smrdí"? Vďaka za názor/radu.
Stručné zhrnutie
- Veľký vekový rozdiel medzi partnermi a spoločné bývanie u rodičov môže viesť k nerovnomernej angažovanosti otca pri starostlivosti o malé deti; odporúčané riešenia zahŕňajú otvorenú komunikáciu, vymedenie konkrétnych úloh a presun do vlastného bývania.
- Pri psychosomatických symptómoch, depresiách alebo myšlienkach na samovraždu je v diskusii dôrazné odporúčanie okamžitého vyhľadania lekára, psychológa alebo psychiatra a zapojenia rodinnej podpory.
- Praktické taktiky navrhované v diskusii zahŕňali delegovanie jasných povinností partnerovi, chválenie za akúkoľvek pomoc, stanovenie hraníc voči pasivite a zváženie rozvodu, ak sa správanie partnera dlhodobo nezmení.
Q: Ako riešiť, keď partner po práci nespolupracuje na starostlivosti o malé deti?
A: Diskusia odporúča sadnúť si s partnerom v pokoji, pomenovať pocity a požiadavky, delegovať konkrétne úlohy (napr. kočíkovanie, prikrmovanie, upratanie) a aktívne oceňovať každú jeho pomoc, aby sa zvýšila jeho motivácia.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri vyčerpaní, depresii alebo samovražedných myšlienkach?
A: Pri psychosomatických príznakoch alebo myšlienkach na samovraždu diskusia jednoznačne odporúča okamžité vyhľadanie lekára, psychológa alebo psychiatra a neodkladať návštevu odborníka.
Q: Ovplyvní veľký vekový rozdiel (napr. 34 vs 52) angažovanosť otca pri malých deťoch?
A: V diskusii bolo časté tvrdenie, že muži okolo 50 rokov často preferujú pokoj a majú menej energie pre aktivity s 3‑mesačným bábätkom, ale zároveň viaceré príspevky zdôrazňovali, že je to individuálne a niektorí 50‑roční otcovia sú veľmi aktívni.
Q: Ako postupovať pri rozvode, keď mám malé deti a bývam u rodičov?
A: Diskutujúce odporúčali zvážiť rozvod ako alternatívu k neznesiteľnému vzťahu; praktickou výhodou bývania u rodičov môže byť dostupné ubytovanie po odchode a súd podľa diskusie určí výživné.
Q: Kde hľadať praktické rady a podporu pri rodinných krízach?
A: V diskusii boli spomenuté zdroje ako návšteva lekára, psychológa alebo psychiatra, predmanželská/prípravná terapia u pastora a webová stránka uvedená v príspevku: ales-kalina.cz.
Q: Aké každodenné taktiky pomáhajú získať partnerovu angažovanosť v starostlivosti o deti?
A: Konkrétne taktiky z diskusie zahŕňajú prideliť partnerovi úlohy, ktoré zvládne, dávať spätnú väzbu a vďaku, hovoriť miernym hlasom bez príkazov a nechať ho zažiť dôsledky, ak aktivity neurobí sám.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pri myšlienkach na samovraždu či výraznom psychickom zlyhaní je nevyhnutné vyhľadať lekára, psychológa alebo psychiatra.
- Otvorená komunikácia a jasné vymedzenie domácich úloh sú základné odporúčané kroky na zlepšenie spolupráce partnera.
- Ak partnerova pasivita pretrváva a vzťah ubližuje rodine, rozvod je v diskusii uvádzaný ako reálna možnosť riešenia.
Sporné názory
- Niektoré príspevky opisujú staršieho partnera ako lenivého a málo empatického, zatiaľ čo iné poukazujú, že nízka angažovanosť môže byť spôsobená únavou, vekom alebo životnými okolnosťami; obe interpretácie boli v diskusii prezentované ako možné.
- Niektoré hlasy povzbudzovali k prispôsobeniu vlastného správania (menej dirigovania, viac delegovania), zatiaľ čo iné odporúčali rozhodné skončenie vzťahu; diskusia nezarobila jednotný konsenzus, ktorá stratégia je univerzálne správna.
Otvorené otázky
- Ako dlho čakať na zmenu správania partnera pred tým, než sa pristúpi k rozvodu?
- Zlepší sa rodičovská angažovanosť partnera po presťahovaní z bývania u rodičov do vlastného bytu?
- Ktoré konkrétne intervenčné metódy (párová terapia, rodinná terapia, individuálna psychoterapia) budú v danom prípade najefektívnejšie?
Spomenuté značky a firmy
ales-kalina.cz
Spomenuté produkty a metódy
lekár, psychológ, psychiatra, psychoterapia, predmanželská príprava, rozvod, výživné, delegovanie úloh, komunikácia, napravné‑výchovné zariadenie
Miesta a osoby
Aleš Kalina, Richard
Zdôveriť sa rodičom s problémom nie je zaťažovanie, od toho je rodina, rodicia, ze zdieľajú dobre aj zle
@zuziqua1 no ty si precitlivelá (tak žensky precitlivelá, ako to len my vieme 😉 ) a on naopak málo citlivý. Riešenie? Porozprávam sa s ním, povedať mu na rovinu čo cítiš, ako sa cítiš, ako ti je ťažko, nad čím uvažuješ a pod., ale všetko v pokoji, v kľude, rozvážne, bez scén a prílišných emócií.
Ak je to len lenivší typ muža, ktorému nedopína, že by sa mal aj domácnosti činiť a tebe pomáhať (takých chlapov je spústa), po vyjasnení situácie sa aspoň pokúsi o zmenu - dlhodobú (super!) alebo krátkodobú (no tak čo, budeš mu to musieť pripomínať častejšie :-P ). Ak s tým nič nespraví a ani to ním nepohne, je to, prepáč, hajzlík, lebo ak mi raz partner povie, že začína mať psychické problémy, tak asi nejako zareagujem a budem sa mu snažiť pomôcť.
A ak teba budú podobné myšlienky - samovražda a pod. - napadať aj zajtra, pozajtra, o týždeň.... nie je to sranda, zbehni za dr. To nie je hanba, to je dnes už tak normálne a frekventované ako hlásiť sa k bio-strave alebo trpieť cukrovkou 😉
Mimochodom, to, že ti rodičia pomáhajú a máš ich na blízku si váž (nemyslím to ako výčitku), toto von koncom nie je samozrejmosť. A neviem, aký máš s nimi vzťah, ale ja by som raz chcela (ty nie??), keby moja dcéra mala takéto trápenie, aby mi to povedala. Oveľa viac ich bude "zaťažovať", ak budeš duševne chradnúť a budú ťa vidieť smutnú a bez života.
Mysli hlavne na deti,tes sa,ze mas zdrave deti a nerozmyslaj nad sprostostami,prosim Ta,on Ti zato nestoji
@zuziqua1 Za mna si uvedom kde je tvoje myslenie a co je pre teba prioritne, ty co ze ta stve nejaky chlap a dajme tomu to neunrsies alebo su pre tebe podstatne fakt deti....ja nepochopim nikdy zeny, ktore maju rodiny a zmyslaje nad samovrazdou a podobnymi blbostami.....ked este niekedy pomyslis na taku blbost, tak aj mysli na to, ze ked sa chlap nestara teraz, nebude sa starat aj keby neviem co bolo.. za mna..roboty mas dost, tak nemyslis na blbosti...ak chces chlapa vyvinut k aktivite, nic nerob, staraj sa len o deti, nech si spravi jedlo aj vsetko, nech sa stara a vie co to je, inak ho k aktivite nikdy neprebudis...
@zuziqua1 tak sa potom ukonci vas vztah...ono je na teba ako chces riesit proble, ci ti vadi len to, ze je lenivy a bez zaujmu a ty robis vsetko alebo tam uz nie su city a vztah, ze nie je co zachranovat...vela problemov prameni z toho, ze jeden rovi vsetko druhy nic..pises ze nieco sa zmenilo, ze je taky urcitu dobu, od kedy, nejaka zmena zamestnania, nieco...byvate u rodicov, to tiez nie je vzdy slast, myslim v tom, ze to nie je take sukromie ako vo vlastnom atd...tam moze byt x veci, z ktorych sucasna situacia prameni..
tak mu poriadne dohovor,ze to takto dalej nebudes znasat,ale nenechaj deti bez matky,to nikdy dobrovolne neurob,prosim Ta
@dotka04 Už som sa s ním o tom veľakrát rozprávala, on si ale neprizná, že robí zle, zvaľuje to na mňa, vraj mu rozkazujem (keď od urodzeného niečo chcem), že som hysterická a podobne. Ja som však podľa väčšiny ľudí nekonfliktný človek, zatiaľ čo on je pre mnohých čudák. Som presvedčená, že som urobila obrovskú chybu, že som si ho vzala. Teraz neviem, kam z konopy.
Inak na tom co pises, ako sa on sprava nie je nic despotického, proste si nerozumiete, kazdy ste inde, mate iny svet a ine priority
Druha vec, ze ak je o dost starsi, deti ho asi nebavia a je z nich unavený a nevládze tolko ako mladší chlap
Nezastávam si ho, ale zatial si nepodpísala nic despotickeb
Keby som nemala deti, odišla by som od neho, ale nechcem ich pripraviť o otca a tiež finančne si to neviem predstaviť. No proste nočná mora.
@pribinak To by som musela detailne opisovať naše konflikty. To by si bolo dobré vypočuť alebo pozrieť. Je to skryté. On proste niekedy mi robí napriek, len aby som si "užila" to, že som mu niečo nedovolila. Podľa mňa je sebecký, neempatický, nehľadí na deti, ako sa ony cítia. Ide mu len o to, aby on z každého konfliktu vyšiel ako víťaz. Takto sa správajú bežne manželia? Podľa mňa nie.
byvate u rodicov. Mozno nema pocit, ze je to jeho domacnost, ze sa ma snazit nieco spravit, vylepsit, proste budovat si domov pre svoju rodinu. Pre neho je to cudzi dom, kde byva.
A to, ze sa nehra s detmi? Niektori chlapi su taki. Cakaju az deti vyrastu, ze bud s nimi hrat futbal. Skladat penove puzle s batolatom ich nebavi.
Rozhodne nie je despota. Skor mi pride malo aktivny a pohodlny, mozno unaveny. Starsi chlap sa tazko prevychovava, obzvalst ak bol nauceny na svoje pohodlicko a zrazu musi fungovat v cudzom dome.
@zuziqua1 ale ak to funguje tak ako si pisala tak otca ani velmi nemaju...co si budu pametat z detstva? otca sediaceho pred telkou..lustiaceho sudoku..mnoho chlapov ked su rozvedeni a maju zaujem o deti a stretavaju sa s nimi tak si tie deti uziju omnoho viac pocas vytyceneho casu. a peniaze? ak zaraba sud mu urci vyzivne...mozno si povies a obetujem sa pre deti nech maju otca...ale deti raz odrastu odidu a ty zostanes sama.bez partnera.takto ked si este mlada..mas ovela vecsie sance na zacatie noveho zivota.
Ak to chapem spravne, mas jedno takmer dvojrocne dieta a k tomu trojmesacne babatko. Bola som v podobnej situacii, mame deticky dva roky po sebe, takze o trosku vasci vekovy rozdiel ako u tvojich deti, ale prvy polrok po narodeni mladsej dcerky to bola naozaj drina. Spavala som v noci dokopy tri-styri hodiny, z unavy mi cez den prepinalo. Chvalabohu pomahala mi moja mamka aj manzel, takze sme to nejako prezili. Na tvojom mieste by som teraz situaciu nehrotila, skus to vydrzat, nez mladsie dietatko trosku odrastie, uvidis, utrasie sa to, nebudes tak strasne vyčerpana ako teraz, mozno sa aj tvoj vztah s muzom trosku polepsi. Muzovi davaj jasne pokyny, co chces, aby ti pomohol a pokus sa mu to hovorit miernym hlasom, nech nema zadrapku sa s tebou vadit. Drzim palce, nech to tazke obdobie rychlo prejde.
@zuziqua1 Neblazni mas dve male deti, ktore ta potrebuju! Na to mysli stale! Porozpravaj sa s nim, nejaku extra zmenu necakaj, ale aspon ciastocna by sa mohla udiat. Bud rada, ze mas pomoc rodicov, vela zien nema ani to. Snaz sa upriamit na deti, a ked zase bude vyvolavat konflikty poriadne mu vynadaj, mozno sa ti ulavi😉

@zuziqua1 citala som tvoj prispevok,ale ked som dosla k tomu,ze rozmyslas nad samovrazdou,ma dost.asi mas nejake vacsie problemy,lebo s tym sa len tak nesranduje.rozmyslala si ,s kym by ostali tcoje deti,keby si to spravila? Prosim ta,mysli na nich a neurob ziadnu hlupost.
S manzelom ti velmi neporadim, nevedela si predtym,aky je? Ked ti nepomaha on,tak sa ani ty nestaraj o neho,nech si navari a uprace sam