Je rodičovstvo správna voľba pre zmysel života?
Ahojte. Asi mi veľa z vás povie, že som nevdačná a mám sa prebrať (veď aj by som sa chcela), ale možno niekto ma pochopí, poradí.
Mám 34 rokov, moj muž 37, sme spolu 10 rokov. (Je to pozorny a milujuci chlap) Keď sme sa dali dokopy, povedal mi, že nechce deti a že nech nečakám, že sa to niekedy zmení, že jeho bývalá čakala a nakoniec sa kvôli tomu rozišli, tak že aby sme nestracali čas. Ja som tiež vtedy deti nechcela a bola som presvedčená, že nikdy tiež nebudem chcieť (áno, bola som mladá, viem). No a teraz, ja neviem čo chcem. Strašne ma to zožiera, deň čo deň nad tým premýšľam. Analyzujem, hodnotím, premyslam, aké by to bolo mať rodinu, viem, že to nikdy nepochopím a nedá sa to nijako predstaviť, ani to dobré ani to zlé, dá sa to len zažiť. Môj muž medzitým zmenil názor a tvrdí, že si so mnou vie predstaviť rodinu, že by som bola dobrá mama a dokonca že si myslí, že to bude škoda, ak sa o to nepokusime aspoň. Na druhej strane ale, že je to na mne, to rozhodnutie, že on je šťastný a spokojný, že už sme zvyknutí na nejaký komfort. Proste že ak poviem, že chcem deti, tak sa môžme o ne pokúsiť, ale nechce aby sme riešili IVF alebo niečo umelé, proste že ak to nepôjde prirodzene, tak to nepôjde, ale ak chcem, dajme tomu voľný priebeh. Ja som to stále odmietala, bojím sa, tehotenstva, pôrodu, materstva, všetkého, mám strach z toho čo bude, tak so svetom celkovo... Problém je v tom, že sama seba nespoznavam v poslednej dobe a je to stále horšie. Na jednej strane si neviem predstaviť byť matkou (ale na druhej som veľmi starostlivý človek, naozaj sa rada starám o iných a robím im radosť). Upadla som do nejakej apatie, alebo čo to je. Nič ma nebaví, nič sa mi nechce. Mám dobrú prácu, rozprávkový plat, dobrý kolektív, nemám sa na čo sťažovať, čo sa kariéry týka, ale nemôžem povedať, že by ma tá robota bavila. Ibaže ak mám povedať, že čo by som robila aj zadarmo, tak ja neviem. Nemám záľuby, nič, teraz som mala medzi sviatkami 5 dni voľna vkuse. Myslela som si, ako si oddýchnem, aké to bude super, nakoľko v praci som dosť vyťažená, tešila som sa na to, že vypnem. A vo finále to bolo hrozné, nevedela som, čo so sebou. Nikdy si takto nebravam dovolenku na to, aby som bola doma a oddychovala, vždy len na cestovanie alebo nejaké aktivity a zhodnotila som, že už to ani neurobím. Denne chodím cvičiť a na jogu a na prechádzky, čítam knihy. Ale nie je to ono, nenapĺňa ma to. Robím to, aby som nezhnila, nie pre to, že ma to baví. Mám pocit, že som už skúsila všetko možné za posledné roky, čo ma kedy zaujímalo, chodila som na tanečnú, skúsila som dva hudobné nástroje, jazykové kurzy, rôzne iné kurzy (IT, investovanie, fotografovanie, keramika..), starať sa o zvieratá v útulku, nič z toho ma nebavilo tak, že by som pri tom zostala, alebo nejak pokračovala, rozvíjala to, robila pravidelne. nič nebolo také, že wow, mám teraz čas, môžem ísť robiť toto... Prešla som kus sveta aj sama aj s manželom, kedysi som to milovala, objavovať iné kúty sveta, kultúry, kuchyne... na posledných dvoch cestovačkách som bola otravena, že proste ani to ma už nebavilo. Skúsila som 3 rôznych terapeutov, spätne to vidím ako vyhodené (nemalé) peniaze. Proste nič. Nič ma nenadchne, nezaujíma, neteším sa, nemám radosť. Brala som aj antidepresíva ale rozhodla som sa, že umelo šťastná byť a pchať do seba bordel nechcem. Niečo mi v živote chýba, ale neviem čo. Myslite, že by dieťa mohlo byť naozaj to, čo by ma hnalo vpred? Ja fakt neviem. Mám pocit, že s mužom sme sa odcudzili kvôli tomu, aká som sklesnuta stále a ja sa akože nečudujem, koho by bavilo žiť s kopou nešťastia. Naposledy mi povedal, že nechápe čo riešim, že máme sa dobre, sme zdraví, ľúbime sa, že on je úplne šťastný a že nevie už, ako ma rozveseliť. A ak mne ku šťastiu chýbajú deti, tak môžme to skúsiť, ale že veď ja sa tomu branim, že prídeme o pohodu, materiálne to už nebude to čo teraz, ale že veď dáme to, jeho rodiča bývajú cez cestu a tiež by (radi) pomohli, postrazili, keby bolo treba. Ja neviem, mne nejde o pohodu, ani peniaze, ja proste neviem, či je rodičovstvo pre mňa a pre nás teda, citim sa už aj stará na prebdene noci (viem, že niektorým to znie absurdne, ale ja to tak citim), môže to trvať (ak sa to podarí) proste neviem si predstaviť, že budem mať 50 a budem s dieťaťom robiť úlohy. Ale na čo si to predstavovať? Keď to bude, budem to riešiť. Neviem čo chcem ani tu, asi proste ma zaujíma, či bol niekto taký zúfalý a dieťa mu dalo zmysel života. Alebo naopak, ak zostal niekto bez detí, ako si vypĺňa život a cíti, že to má zmysel. Stále sa prikláňam k tomu, že žena má byť šťastná a vyrovnaná presvedčená o tom, že dieťa chce, ale poznám aj ženy s neplanovanymi deťmi a prídu mi šťastné. Ale ťažko povedať, nežijem s nimi a nevidím im do hlavy. Ja proste žijem medzi dvoma strachmi - že či by som bola dobrá a šťastná mama, alebo či nebudem ľutovať, ak tomu nedám ani šancu. A či by som nemala zmysel života už dávno mať bezohladu na materstvo.
Kto sa dočítal až sem, velmi pekne ďakujem...
@eliah1331 moja rodina tiez nefungovala
Mala som tazke detstvo ale moja dcera a partner su premna najviac na svete
Aj ked je tazky den vecer sme vsetci spolu a je to uzasne
Podla mna by si dieta mat mala
A dat mu vsetku lasku a cas ktory mas ❤️
Pri toľkých zazitkoch z cestovania mu budeš mat co odovzdat
Tiez nechapem tieto rady, ze sup do spalne robit dieta. Autorka ma podla mna celkom ocividne vysoko funkcnu depresiu a nie tikajuce biologicke hodiny. Ano, pri dietati by si mozno nemala cas rozmyslat nad takymito vecami, ale to preboha nie je navod na stastny a naplneny zivot. A tie kecy, ze v starobe budes lutovat, ak nebudes mat dieta? A co ak budes o 5 rokov lutovat, ze si si to dieta urobila? To bude asi vacsi pruser, ci? Takych ludi je velmi, velmi vela.
Tym nehovorim ze mas mat/nemas mat deti, ale pouzivat ich ako nejaku naplast na zlu psychiku je podla mna navod na katastrofu. Muz podla mna tiez nevie, co by ho realne cakalo, ked cely zivot tvrdil, ze dieta nechce. Skor to znie tak, ze uz nevie cim ti ma urobit radost, tak pristupil aj na toto, ale zavana to riadnym pruserom v buducnosti aj vo vztahu.
@eliah1331. Mame diametralne odlisne zivoty........napisem iba svoj nazor......zivot ako taky je o pocitoch....a ma svoje fazy.........všetkého sa raz prejeme, jedlá, cestovania, peňazí....atd...prace.....kariéry, ... na detoch vidíme ako starneme.... určite by som sa na vašom mieste pokúsila o dieťatko aj za cenu straty " komfortu"......netreba sa nechať ovplyvnit, ale robiť to po čom túžite obaja......
autorka mas depresiu, ziadne biologicke hodiny
@hederamonstera ja mam ten istý názor aj keď svoje dieťa milujem.
Autorka, prve 3 roky majú to čaro ale potom chodíš do prace a po pracovnej dobe už nemáš čas na seba - to úplne skončí, makáš aj poobede. Mať dieťa je skvelé na sebarozvoj, učí ta to tej láske aj keď už si s nervami v koncoch a musíš na sebe pracovať neustále. Ďalej ti to pridá množstvo povinností. Áno je tam aj to krásne ale preceňuje sa to. A malo ludi sa zamýšľa že rozhodnutie mat dieťa môže byť aj trnista cesta, môžeš potratiť, môže sa ti narodiť choré dieťa, môže to priniesť aj veľmi veľa bolesti alebo stravis život na NUDCH. Alebo v centre pre autisticke deti. To je realita aj takto to môže dopadnúť. Je to 50 na 50 či ti dieťa pomôže. Ale ak si nespokojná teraz, je vysoká šanca ze budeš aj potom. Ja nie som momentálne príliš krestansky založená ale pamätám si vetu:,, Nespokojné bude moje srdce, kým nespocinie v Tebe Bože. " Či nehľadáš skôr zmysel života a nechýba ti nejaký cieľ. Je nesprávne dať si dieťa na piedestál a takmer ho uctievať a okrem toho raz odíde a budeš riešiť to isté čo teraz.
Podla mna by ste mali mat deti. Mate na to zazemie a mozte im dat toho vela. Ci uz zazitky,vzdelanie.... Ked nadtym budes donekonecna premyslat aj tak na nic neprides. Dieta ti vyplni tu prazdnotu,co teraz zazivas. O svet sa nemusis bat. Aj v case vojny sa rodili deti. Nemat deti,lebo mas obavy z udalosti vo svete? Neblazni
@eliah1331 ja som ti tu veľmi ani nechcela radiť, reagovala som na odpovede iných užívateliek čo ťa ženú do spálne spraviť si dieťa. Ale z toho čo si mi teraz napísala, sa mi javí že máš nejakú formu depresie a sama píšeš, že si skúsila všetko až na tie antidepresíva.. Asi by som sa im na tvojom mieste nevyhýbala.. Prosím, porieš si psychiku a potom sa rozprávajte o dieťati. Môže sa stať že dieťaťom si zničíte manželstvo alebo z tejto depky prejdeš do nejakej poporodnej depresie a to bude pruser.. Neexistuje aby jedného človeka nič nebavilo.. Stratila si chuť žiť, prežívaš a dieťa to nespraví.. Musíš ty sama... Ale dieťatko vám samozrejme prajem, pre mňa je to to najkrajšie čo mám.. Ale som vyrovnaná osoba, baví ma robiť kopec vecí a som šťastná.. Neviem si predstaviť starať sa o malého s tvojimi myšlienkami 😏
@azzflo môj muž nechcel deti, lebo sám ako dieťa prišiel o súrodenca a celý život tým trpel, proste sa bál, že by mal zazit opäť takú (a este väčšiu) bolesť, keby mal deti a niečo by sa im stalo. Ale teraz je podľa mňa šťastný a vie si predstaviť mať rodinu, nemyslím si ani, že je čudné, že človek (tobôž chlap) zmení nazor po 30tke. Tam problém nevidím, ale áno, jasné, že nevie, čo by ho čakalo. Ale to hádam nikto pred tým, ako sa stane rodičom, či? ..som zvyškom ale súhlasím, a v podstate si ma utvrdila v tom, ze kým ja nebudem šťastná a rozhodnutá pre to, lebo to tak cítim, tak je to hlúposť.. ďakujem za názor.
@llull to som sem ani uz nechcela písať, lebo ako vidíš "overthinkujem " a analyzujem až príliš a toto uz je len taky klinec do pomyselnej rakvy - ale presne aj to mi beží hlavou často, že čo ak to dieťa nebude zdravé, čo ak hento, čo ak toto.. ale keby všetci tak uvažovali, nebolo by nič a nikto.
Neverím ani v Boha ani Krista ani žiadne konkrétne náboženstvo. Ale verím, že nejaká vyššia moc je a chce nás niekam nasmerovať a nie je nič ani dobre ani zlé, proste nie je len jedno správne riešenie, alebo cesta.. ale neviem sa s tou mocou zladiť, prirodzene len ísť za niečím, za čím mi srdce píští, lebo nič také nie je
Teba nehovoril nemať deti, lenže on ich veselo môže mať aj neskôr s inou, no ty už nie. Aby si neskončila ako kopec takých, kde muž roky vôbec nechcel deti a keď žene odbili hodiny, opustil ju a založil si rodinu.
Prázdnotu človek prežíva, keď nenašiel podstatu života. Hľadaj Boha, čítaj bibliu...a uvidíš tú zmenu.
Keby všetky ženy premýšľali o tom, či zvládnu materstvo polovica by to vzdala.
@marca12 s detmi vies vyhoriet este rychlejsie a horsie, lebo nemas moznost oddychu
Hm, tak po prečítaní ďalších názorov a odpovedi to bude asi niečo ine, to overthinking - čo je v podstate strach zo všetkého - čo keď to, čo keď to.
Keď sa ti stala nejaká udalosť, keď si skončila v nemocnici v rozvojovej krajine a očividne odtiaľ dobre vyšla, nespôsobilo to nejakú takú vďačnosť za život a že to stačí? Že to je hlavne a ostatné detaily sa doladia?
Strach dosť ovplyvňuje nás život negatívne. Každý ma strachy, ale ide o to, ako sa k nim človek postaví. Moja teória je, že presne to, z čoho máme najväčší strach musíme spraviť 😀 a potom zistíme, že to aj išlo.
Ja som mala kamarátku, ktorá zomrela v 22 rokoch. Bola to taká situácia, že som to mohla byt ja. Preto každý rok odvtedy je darom. Treba ich prežiť na plno.
Potom ma pochytil niekedy ešte strach z chorôb. Na to mi zatiaľ pomáha skočiť do vody a to ma nejak reštartuje do správneho módu 😅
Život je aj o hľadaní tých stratégii, ako prekonať samu seba a ist dalej a žiť život najlepšie ako vieme
Ja som za to, že je dobré mať aspoň jedno dieťa, som totiž presvedčená, že ľudia ľutujú to, čo neskúsili. Ale zaroven si to neidealizuj. Ako platí, že ani partner ťa neurobí šťastnou, tak ani dieťa ťa neurobí. To je tvoja úloha. V prípade dieťaťa považujem za mimoriadne problematické čakať, že ťa jeho existencia naplní a urobí šťastnou - to je hrozná podvedomá záťaž na toho malého človeka.
Čiže moja rada je riešiť depresiu a pokúsiť sa aj o dieťa, ale rátaj s tým, že dieťa ti v tomto smere nepomôže a na najbližších pár rokov ti môže psychiku a manzelstvo dokonca aj zhoršiť. No z dlhodobého hľadiska to stojí za to, je to veľká životná skúsenosť a je tam veľa krásneho. Mať dieťa ale nie je stav (že mám ho a som zrazu spokojna), je to proces, spoločná dlhodobá cesta viacerých zainteresovaných.
@eliah1331 ty dieťa chceš. Len o tom ešte nevieš ☺️☺️
Ja si nemyslim ze dieta je zaplata na pocit prazdnoty. Zodpovedny clovek by mal riesit ci chce mat deti vtedy ked ma prenho vsetko fyzicke aj psychicke co to dieta potrebuje . Clovek co nema kde zit by si nemal robit dieta tak isto clovek co nema v sebe pocit stastia aby vedel to stastie davat aj svojmu dietatu . Nemozes ocakavat ze dieta alebo hocikto zaplni nejaku tvoju prazdnotu vylieci depressiu ci nejak zmeni tvoj zivot k lepsiemu . Ved to je total kalkul ze antidepressant nechces ale Dumas ci dieta by nebolo taky organicky antidepressant. To by davalo obrovsky tlak na toho maleho cloviecika ze ho mas a malo by ta to robit stastnu a naplnenu .. lenze sama vies ze to je vo hviezdach ci by si materstvom bola zrazu stastna. Najprv vyries svoje psychicke problemy a potom uvazuj ci mat ci nemat dieta . Prve som mala v 33 a druhe pred 38 a uplne v pohode tak ak si plodna nehori ti cas . Prve roky je sanca ze budes ogrcana 3x denne ocikana ze bude vela placu pre nic ale osobne nepoznam jednu zlu vec na materstve. Lebo ked je to dieta tvoje tak nic z toho nie prave prijemneho az tak nevadi a toho pozitivneho je ovela viac . To ze tvoj muz nechcel deti a zrazu je ok a nechava to rozhodnutie na teba citis extra stres lebo to nie je o tom ze nevies ci budes dobra mama ty vies ze by si bola . No nevies ci sa vam nepokazi vztah ked on bude vlaźny otec a zrazu ho uvidis novymi ocami a vztah sa vam moze pokazit . A cele to bude tvoja “ vina.” Lebo ty si ta co ma rozhodnut. Ty si plna strachu žit ze to je až smutne. Roky si bola zmierena stym ze on deti nechce a zrazu ok bude ako chces a ty ani nevies co chces . Tak sa do toho nehrn ked zena chce dieta tak to vie a je jej jedno ze co ked a ake by to mohlo byt ide do toho . S vedomim ze college bude vyrovna sa stym za pochodu, najprv sa daj psychicky dokopi potom sa rozhodni mas este kopec casu.
@jarnajar ďakujem za názor. Myslím, že si to vôbec neidealizujem, ba naopak, mám z toho paniku.. ja si vôbec nemyslím, že dieťa ma spraví šťastnou (keby som si to myslela, nepíšem tu a nerozmýšľam nad tým, ale snažím sa otehotniet) ja to skôr myslím tak, že dieťa by bol ďalší rozmer v živote, o ktorý sa pripravím, ak to neskúsim. Proste ďalší príbeh z tých mnoho, za ktorým sa obzriem na smrteľnej posteli, možno ten najsilnejší.. ale mám strach, že aj najnáročnejší a bez dieťaťa síce neviem, o čo prichádzam, ale viem o čo by som prišla.. plus som si vedomá, že by to prinieslo miliardu starostí, ktoré si teraz neviem ani len predstaviť. Každopádne stále verím, že keby som dieťa mala, milovala by som ho a chcela by som ho dobre vychovať, robiť mu program, možno by som opäť videla svet detskými očami, možno by som znovu objavila niečo, čo už si nepamätám a práve to by bolo to, čo by ma bavilo.. neviem. Fakt som asi veľmi zmätená a opustila som sa..
Každopádne vdaka.
@pauli222 ďakujem za názor, ale veľmi rýchlo súdiš na základe pár vecí, ktoré si si tu prečítala. Môj muž je pracovitý človek, v práci aj doma. Prešiel si peklom v detstve a nemáš právo súdiť (ani jeho, ani nikoho), nikdy si ho ani len nevidela. Nie som na nič sama ani teraz a pochybujem, že by som bola, keby sme mali dieťa. Stará sa o mňa, o dom, ktorý sám postavil, pomáha mi v domácnosti. Tak ako ja mám vlažný postoj, má aj on a má na to, dovolím si tvrdiť, vážnejšie dôvody ako ja. Neviem si pre seba predstaviť iného, lepšieho chlapa a meniť sa ho nechystám. Tu ide o mňa a môj strach, nejde o môjho muža. Akože keby ma tlačil do rodiny, myslíš, že by to bolo lepšie?
@eliah1331 prepac Mne znies Akoby si dieta brala ako dalsi kruzok ako daku skusenost o ktoru nevies ci by bolo dobre prist . Ako Keby to bol nejaky zazitok co mà obohatit tvoj zivot ( Jasne ze obohacuje) nieco ako zoskok padakom len sa bojis vysok tak nevies ci by si to dala hoci v tandem s profikom. Strach z toho ze raz budes lutovat nieco co si neurobila neskusila nezazila pripravila sa o skusenost. Nemam z toho pocit ze je to nieco co chces naozaj a hlboko . Ja som milovala Moj zivot pred detmi a s detmi este viac . Tebe sa moze stat ze ten pocit prazdnoty nezazenies dietatom Lebo toto je psychicky problem a naopak sa budes citit este prazdnejsia Lebo mama dava potreby dietata na prve miesto minimalne to babatkovske obdobie a tych 18r a budes sa citit ako drziak na dieta a mat pocit ze uz ani neexistujes ako osobnost clovek . Zistis ze pieskoviska hojdacky ta total nebavia. Non stop pocit zodpovednosti za niekoho ineho zivot ta unavuje a ta prazdnota moze byt este viac citelna. Ked budes po 4h spanku drzat cely den placuce babo s kolikami a tvoj muz bude pindat ze si cely den doma a nemas upratane, Materstvo nie je pre kazdeho a je to uplne v poriadku no idealne je vediet o sebe poznat sa a rozhodnut sa spravne .
@miadi no už sa tu unáša iným smerom.. este raz podotýkam, že ja nečakám, že mi dieťa čokoľvek záplata, alebo ma spraví šťastnou, alebo vylieči z depresie. Ja riešim to, ze ak to teraz odložím (s tým, že mám kopec času nesuhlasim), či nebudem ľutovať, lebo potom už bude neskoro, pripravim sa o to. Mám v okolí viac párov, ktoré sa snažili roky, kým sa podarilo, ako tých, čo si povedali, že idú do toho a bum, vyšlo to... proste doteraz som nad tym ani neuvažovala a zrazu prišla táto otázka a ja nepoznám úprimnú odpoveď. Vďaka každopádne.
@eliah1331 Dieta je praca na plny uvazok bez skusobnej doby. Stale si kladies otazku co ak. Nie je najhorsie deti nemat. Najhorsie je mat dieta a prist na to, ze to nebola spravna volba. Vies kto si to odse*ie? Nie ty. Ty to nejak doklepes. Najviac utrpi to dieta. Bude vediet, bude to citit, ze si s nim pokazila zivot. Moja rada je, ze nie si tak stara aby si to musela rozhodnut tento rok. Uplne v pohode maj aj dieta v 35. Nie je to ziaden geriatricky vek pre dieta. Neplas sa v svojom rozhodovani.
@eliah1331 otazka by mala byt ci si nejake dieta zasluzi vlaźneho otca ktory ho vlastne ani nikdy nechcel a mamu co mà psychicke problemy pocit prazdnoty a nenaplnia . Ja si Myslim ze ziadne dieta si toto nezaslużi. Tema vobec nebola o plodnosti teraz si alibista. Prepac ak su moje nazory neprijemne nemam v najmensom umysle ti ublizit . Chcem ti pomoct . Pozriet sa na vec z ineho uhla. Ty si tak plna strachu uzkosti je mi luto ze si v takomto stave . Dieta je taky katalizator ked je mama pred tym spokojna stastna kludaska materstvo zvlada fajn . Ked je mama pred tym nervozna kopka strachu uzkosti dieta to Len znasobi. Ved mozete uz zajtra sa niekde objednat na testy plodnosti obaja a budes vediet viac . No nemala by si sa rozhodovat pod tlakom a z pocitu ze co ked o nieco prides ale naopak ze to naozaj chces , Daj si vysetrit vsetko fyzicke ci nieco nesposobuje tieto pocity prazdnoty letargie Mozno ti len chybaju minerali alebo nejaky hormonalny problem .. a btw prvy x som pomahala s domacou ulohou pred vianocami uz stvrtacke.robi si ich sama este v skole vo volnom case .. takze nikdy nevies niektore tie tvoje obavy su uplne zbytocne a o inych veciach ani netusis . Ved skus nejakym pribuznym na par hodin postrazit male dieta ze ake z toho budes mat pocity .
@miadi nebola téma o plodnosti, ale súvisí to s tým, keby som som bola o 10 rokov mladšia, tak ešte s tým nepanikarim. Neublizujes mi, v pohode, beriem všetko, rešpektujem. Prišla som sem pre iné názory, pohľady na vec, nie pre rady
Ja viem, že reálne nikto mi neporadí, nerozhodne za mňa, ani nevyrieši moje stavy. Len mi to príde strašne zdemonizovane, že za to, že doteraz sme deti nechceli tak moj muž by automaticky musel byť vlažný otec a ja ako keby som chcela byť hrozná úzkostlivá matka. Poznám kopec ľudí, ktorí deti nechceli a vekom sa to zmenilo a majú ich a pripadá im to úžasné. Neverím, že by sme nerobili všetko najlepšie, ako by sme vedeli a neľúbili ich bezpodmienečne, keby sme deti mali. Ale ano, mám pochybnosti o tom, ako by sme to zvládli. Cudzie deti mi nič nehovoria, nijak ma nefascinujú, nepripadajú mi nijak úžasné. Ale to tiež nemusí znamenať, že o svoje vlastné by som nejavila záujem.
Jop, objednám nás na testy nech vieme aspoň zhruba na čom sme.
Vďaka za snahu pomôcť aj tvoj názor, ja si to úprimne vážim. Súhlasím, že žiadne dieťa si nezaslúži úzkostlivú matku, ani nič iné, ako úprimnú lásku, záujem a starostlivosť. Pokúsim sa dať dokopy.
@tim23 ano.. asi nie úplne "doteraz", trvá to už nejaký rok, potichu možno dva. To je ten problém, že neviem nájsť, čo ma baví. Doteraz ma ale aspoň bavilo skúšať, hľadať... už ma to neláka stále hľadať nový koníček a nič neobjavit. Ale celkovo som upadla, prestala som sa úplne stretávať s ľuďmi, keď stretnem niekoho známeho, nemám vôbec chuť sa s ním baviť, nezaujímajú ma ľudia ani spoločenský život.. predtým som sa rada pekne obliekla, niekam išla, teraz idem len tam kam musím a do fitka... a kam sa dá idem v teplákoch, nestaram sa ani o seba tak ako predtým. Ale neviem čo konkrétne sa stalo, ani kedy... proste sa mi to nejak potichu vplížilo do života