Je to až taká strašná tragédia?
Ahojte, som tu nova a potrebujem sa surne niekde vyplakat lebo uz neviem ako dalej. Som vydata 3 roky, s manzelom zijeme u mojich rodicov v dvojgeneracnom dome, manzel pochadza z ineho mesta vzidaleneho cca 200 km, pristahoval sa sem koli mne, povodne sme mali v plane ze si v dome jedno poschodie prerobime a budeme tu zit s nasimi, lenze casom sme zistili, ze potrebujeme byt sami, dom v ktorom zijeme patri mojej mame a ona je tu pán, ktory tu rozhoduje o vsetkom, my tu nemame narok na nic, a neustale nam to dava najavo, vsetko sa tu musi robit ako ona povie, dokonca nam nechcela dovolit ani prerobit si poschodie podla nasich predstav len podla jej, tak sme sa rozhodli ze s nasimi teda byvat neostaneme, svokra tam ponukla v meste kde manzel vyrastal krasny 4.izbovy byt, ktory mala povodne dostat svagrina ale ta sa ho vzdala. tak sme sa teda po dlhsom zvazeni rozhodli ze pojdeme byvat tam, nasim sme to oznamili cca pol roka dopredu lenze teraz ked sa blizi datum nasho stahovania mama to zacina velmi tazko znasat, neustale mi vycita ze ten dom drzala cele roky koli mne aby som tam s nimi byvala a ja sa teraz sebecky rozhodnem odstahovat sa, zacina mi uz aj hrat na city s tym ze aj otec moj odchod tazko znasa ze si kazdy den dava tabletky na ukludnenie a pod. Mama mi zacina vytykat ze som sebecka, ze ako sa chcem o nich raz postarat ked sa stahujem tolke km preč, a ze koli mne budu teraz musiet predat dom na ktory su zvyknuty, lebo ho sami dvaja nebudu vladat platit ked raz pojdu do dochodku (teraz maju obaja 51 r. a pracuju), sestra sa stahuje do domu co zdedil jej manzel po starych rodicoch cca 20 km od nasho sucasneho bydliska, ale to problem nie je- ze ona sa ma odstahovat. Som akurat v tretom mesiaci tehotenstva a som na rizikovom lebo uz som o jedno dieta davnejsie prisla, a nezvladam toto deptanie s ich strany, vraj som nevdacna, a mam si ist pekne za manzelom a svokrou ked si myslim ze mi tam bude lepsie. Je to naozaj tak nieco strasne ked sa chcem odstahovat od rodicov to trochu viac vzdialenejsieho mesta?
@simona1910 ahojky. Ja som to mala podobne. Tisnu sa mi az slzy do oci, ked to citam, lebo viem, co prezivas. Aj nasi mali dvojgeneracny dom. No mama bola diktator a zacala sa nam miesat do vztahu. Vysluchy typu kde mam manzela a podobne. Manzel bol u jeho rodicov a pomahal im. Ja som zostala doma. Ten okamih nikdy nezabudnem. Nasi sli so kostola po hadke a ja behom pol hodiny zbalena k muzovym rodicom. Behom par dni sme vybavili podnajom a pol roka hypoteku. Sice byvam od mamy 5 km. Citim, ze to neni dobre stale...ale lepsie ako bolo. Momentalne s manzelom uvazujeme o istych zmenach: pracovnych/studijnych. Tak mozno byt dame do prenajmu a odstahujeme sa uplne niekam prec. Hlavne si nepripustaj osobu, ktora je sebecka a svojim sposobom len prilieva kvapku do ohna. Vela stastia 🙂
Žiaľ, tvoja mama nie je zrelou matkou. Nevie (a v budúcnosti to zrejme nebude inak, a možno aj horšie) sa odpútať od teba a nechať ťa žiť svoj vlastný život.
Pamätaj si dobre : ak tam ostanete, nielen že to bude ubližovať tebe, ale aj tvojmu manželovi, tvojmu manželstvu, vašim deťom.
Ak máš možnosť ísť preč, urob to.
A ešte jedna vec: neboj sa odpútať od svojej matky, od svojich rodičov. Bude to bolieť (zvlášť, keď na teba tlačia, keď ťa dirigujú, keď si myslia, že majú právo ti riadiť život) .
Nemajú na to právo. Teraz si predovšetkým manželka, a aj matka a musíš brať ohľad najprv na svoju najbližšiu rodinu.
Musíš "rozkázať" svojim zdeformovaným citom , že ty nie si zodpovedná za život tvojich rodičov, ty nie si povinná bývať v tom dome. Si už dosť ovplyvnená deptaním svojej mamy. A môže sa stať, že napokon uveríš jej rečiam, že za všetko zlé, čo sa im prihodí, môžeš ty, lebo nie si dosť vďačná, lebo si sebecká a odišla si preč.
Je to na dlho, ale začni už dnes premýšľať o sebe pozitívne, a vytesňuj narážky tvojej mamy preč z tvojej mysle. Ak sa odsťahujete, kľudne obmedz kontakt s mamou. Najprv to bude šok, potom si snáď zvyknú. A keď nie, asi nebude inej cesty, len skrátka udržiavať minimálny kontakt. Nebude ti to predsa stáť za to, aby ti mama donekonečna riadila život...
Si skvelá žena, máš krásny život pred sebou, po boku milujúceho muža, nenechaj sa vydierať nezmyslami.
@naja94 no netesi lebo vraj si vnucatko bude uzivat hlavne svokra, kedze budem byvat blizko pri nej, a vysvetlovat jej ze vsak budeme sem casto chodit, a taktiez oni mozu kedykolvek prist to je uz zbytocne, lebo to jej ide jednym uchom dnu druhym von
@owecka ved toto je ono, stale to staranie, muz ide na jedno pivo, hned zacne na mna kricat co ma co chodit po krcmach a podobne, raz sa im nepride pozdravit uz vycitky ze je nevychovany, ale kolko sa im napomahal za ten cas co tam byvame, to sa neda ani spocitat, moj muz je poctivy, pracuje nepije nefajci, ale ona si vzdy na nom najde nejaku vadu, a toto mi lezie strasne na nervy,
žienky ti tu dobre napísali, naozaj sa nedaj vydierať, ani tých 200 km nie je svetakraj. poznám tri ženy, ktoré majú deti v Austrálii a nezrútili sa.
len ti poradím - dobre si ošetrite ten ponúkaný byt - aby sa vám nestalo niečo podobné.
ak je byt svokrovcov, je to ich majetok, s ktorým si môžu robiť čo chcú, vy budete investovať do cudzieho a skončíte ako s mamou.
dobre si to vyoiskutujte, najlepšie dajte na papier. a okrem toho - otec užíva tabletky na ukľudnenie pre jeho svokru a teraz pre jeho manželku, lebo vie že má doma svokrinu kópiu a zostane s ňou sám.
ona preto že jeho veličenstvo generál stratilo armádu, ktorú mohla manipulovať. a tiež jej povedz že teraz riešite čo riešiť potrebujete, ked bude treba budete riešiť aj ich. bud aj ty trochu generál, ak nie aspoň plukovník a tou austráliou sa jej povyhrážaj. alebo nech jej vypapuľuje niekto z rodiny, že takto si dcéru s mužom a vnukom iba odpudí a neprídete na návštevu viac ako 1-2x za rok
@simona1910 aj môj to vydržal heroicky teda a ešte sa aj o nich s láskou staral do poslednej chvíle.... keby nie jeho , tak som 1. už na psychiatrii a 2. rozvedená do pol roka
dnes slávime práve výročie sobáša...
Vieš moji rodičia nás ako deti vychovávali slušne a v láske , boli problémy samozrejme, ako v každej rodine, to hej. U nás mama bola úplne bez problémov v smere spolunažívania , môj muž ju doslova miloval a aj ona jeho . Mali vzťah ako mama a syn.. Otec bol iný kaliber... ten nás potrápil riadne ... presne vedel , čo komu povedať , aby sa trafil do živého.....
Ja som ostala v rodičovskom nakoniec , je to veľký dvojgeneračný dom, ale ja som rozhodnutá, že akonáhle tam príde dáke naše dieťa bývať, okamžite urobíme stavebné úpravy na samostané vchody, dokonca si to tak urobíme , aby aj posedenie na záhrade bolo samostané pre obe rodiny . Ak sa budeme chcieť vidieť , vedia kde máme dvere, máme telefón , dokonca sme schopní si postaviť maličký domček na záhrade . všetko sa dá vyriešiť , je na ho.........vno , keď je človek príliš upätý na hmotný majetok.... Dá sa to vymyslieť tak , aby mal každý svoje súkromie a byť aj zabezpečený tak, aby nebol ohrozený druhým, lebo aj to sa môže stať , nič nevylučujem. A ak nastane situácia , že tam nik neostane, sme dohodnutí s mužom , že sa potom v dobe , keď už nebudeme mať síl starať o veľký dom , presťahujeme niekam bližšie niekotorému dieťaťu / po predošlej dohode / do niečoho maličkého ..... dúfam, že budem dobrá svokra a že nevesty a zaťovia budú dobrí ľudia,alebo aspoň znesiteľní spoločensky 🙏
No keď toto čítam tak ti radím rýchlo si zbaliť. Nebuď hlúpa neostavajte tam bude to len horšie. Ja som mala niečo podobné byvali sme v Čechách (chlap je Čech) a naši namna tlačili aby sme išli na slovensko tak isto majú veľký poschodový dom. Tak isto že si prerobíme rozdelíme poschodia a bla bla realita bola iná. Skoro všetko sme nechali v Čechách (nábytok, spotrebiče) neoplatilo sa to sťahovať 750km ďaleko nakoniec sme si prerobili tak že som nemohla vybrať blbu plávajúcu podlahu do malého izby ktorú som dokonca platila. nevydržali sme to ani rok a išli do podnájmu ale prišli sme o dosť chlap napr o robutu v Čechách atď museli sme začať pomaly od nuly. To večne dohadovanie s rodičmi nám kazilo vzťah keďže sme sa začali dohadovať aj medzi sebou. Viem o čom píšeš a radím ti choďte po svojom rodičov to prejde časom aj mojich prešlo. Žite si svoj život nenechajte si diktovať keď sa narodí dieťa bude to ešte horšie keďže ti bude diktovať ako ho máš vychovať. Toto je taká povaha ľudí a tú nezmenis aj moja mama je taká istá. Skúša to na city ja som jedináčik o to to mám horšie. Večne počúvam ako oni ten dom pre mňa stavali ako málo vidia vnúčatá ako tu dlho nebudú atď. Chvála Bohu za otca ten je úplne iný a ešte si gratulujem že som po ňom viac😂
@garzonka dakujem, preto som sa presne prihlasila aj sem lebo uz neviem komu sa zverit, chcela som sa len uistit ze ja nie som ta sebecka ako sa ma ona o tom snazi presvedcit, stale mi opakuje ze tam budem na vsetko sama ze mi nik nepomoze, budem v cudzom meste, lenze premna to uz nie je cudzie mesto, a mam tam svokru s kotoru dobre vychadzam taktiez svagrinu, manzelovu sesternicu, ktore su uzasne baby, takze necitim ze by som tam mala byt sama a opustena
@garzonka velmi dobre napisane...co viac dodat...po odputani pride realita a az potom clovek zisti kto vlastne je, kam smeruje. Ze castokrat je to na pokyn jeho rodicov cez nejake sibnute ocakavania. Ak sa muz a zena rozhodnu mat dieta - mali by mu ho dat preto, lebo chcu ho spravit stastnym ale zaroven respektuju jeho zivotnu cestu...🙂 a to je na tom to krasne
@womankc my sme si povodne chceli prerobit poschodie a urobit druhy vchod, ked mama pocula o tom druhom vchode hned vykrikla ze jej nebudeme rozdrbavat dom a ziadny druhy vchod tam nebude, ked som jej povedala ze hore budeme potrebovat sukromie aj dvere zvoncek a tak, ako to maju vsade inde hned povedala ze to by vyzeralo aby ona ked chce ist do nejakej casti JEJ domu musela niekde zvonit, ale klopat.
@simona1910 je to z jej strany citove vydieranie.. ak tam ostanes, s najvacsou pravdepodobnostou Vám bude riadit zivot aj nadalej. moja mama je podobna, len byvaju v byte, ale asi by to bolo rovnake, keby mali nasi dvojgeneracny dom. uz viackrat som jej povedala, ze jej spravanie beriem ako citove vydieranie a nie je fer. a ze predsa nemusim stale len ja chodit za nimi, mozu aj oni za mnou a ze dvere maju vzdy u nas otvorene a potesime sa ich navsteve. treba to povedat aj viackrat..sem tam to znova a znova opakujem. aj to ze ich mam rada, ale jednoducho dirigovanie neznesiem. nie je to lahke, ale treba mysliet na to, ze odputanie sa od rodicov je zdrave a uplne normalne
@simona1910
Tvoja mama je, bohužiaľ, ťažká povaha... Ani z voza, ani na voz, pokiaľ to nie je úplne podľa jej predstáv... Ju nezmeníš, ale môžeš zmeniť svoje bydlisko... Urob to, si mládá, schopná a plne kompetentná žena... Myslí na seba, na muža, na dieťa.... to sú najdôležitejšie osoby...
akože... rodičia sú rodičia, ale neviem si predstaviť žiť celý život s nimi ...
@naja94 mama je panovacna a vybusna, ked nie je podla nej je bud nastvana alebo urazena, a to tazko s takym clovekom, napriklad moja svokra jej jej presny opak, kludná, nekonfliktna vecne vysmiata
@simona1910 ja na Vasom mieste by som nacas isla do podnajmu a potom kupila byt/dom na hypo. Ale treba to riesit cim skor. Matka na mna tlaci aj ohladne deti a tak...no akonahle tam clovek nebyva ma nadhlad. No aj tak mam z nej strach. Naposledy mi volala kde som a ci som bola v praci ...ako cele zle...potom ma boli zaludok a som cela na nwrvy
@simona1910 Ak tam budeš mať aspoň niekoho, tak určite nebudeš sama.
Ja som už 13 rokov preč od rodičov, žijeme v inom štáte. Moja mama mala na začiatku tie najstrašnejšie scenáre, ako to bude zle, lebo na všetko budem sama.
Pred polrokom mi zistili rakovinu, musela som podstúpiť liečbu a aby moja rodina ako tak fungovala, pravidelne sa tu u nás striedala moja mama a moja svokra. žiaľ ale časom začala moja mama zasahovať do nášho života (myslela to dobre, ale spôsob akým to robila nepovažujem za šťastný a prinášalo to len nepokoj medzi mnou a manželom), tak keď som sa z toho ako tak dostala, navrhla som mame, že teraz k nám nepríde. Áno, budem to mať ťažké, musím sa šetriť, ale nedá sa nič robiť. Mám 3 školopovinné deti + domácnosť.
Ale všetko ide, aj keď sa v niečom budete musieť obmedziť, odoprieť si určitý komfort. Ale pre psychické zdravie to bude dôležité!
pevné nervy a všetko dobré 👍
@owecka my uz mame byt, ved sa don stahujeme, byt nam daruje svokra, prepise ho aj na manzela aj na mna ako spolumajitelky
@simona1910 rozmaznala si si ju a naprava bude tazka,ale urcite prec od nich
@simona1910 tak to mate dobre. Tak sa neboj stahovania a nepripustaj si re i od tvojej mamy. Aspon to treba skusit
@siska012 a to je podla mojej mamy obrovsky problem dnesnej mladeze, 🙂 kedysi vraj nemali problem byvat s rodicmi a svokrovcami ale dnesni modernii mladi ludia chcu byt len sami, a to ona nevie pochopit
@eludka ano to je jedina vec co mi vytika aj manzel, ze stale okolo nej skacem ako psicek, ona si na to zvykla a teraz ma o to prist
@simona1910 no tu nie je o čom.... to by ti chodila robiť kontroly / asi aj robila ?/ a keby sa narodilo dieťatko , tak konečná...
To nemá význam
To takéto eskapády robil aj môj otec sem tam.. napríklad keď sme prerobili okná na dome a zúžili o jedno krídlo, ktoré podotýkam bolo celý rok zatiahnuté, lebo boli nešťastne umiestnené , tak na mesiac sa vo svojej časti držal v tme , pozaťahoval rolety závesy a v tej tme tam pol dňa usedavo plakal ..... že sme to zúžili, aby sa on cítil ako v kobke , v hrobe ..... po mesiaci prišiel jeho verný kamarát na návštevu náhodne a strašne mu vynadal, že či mu šibe, že namiesto toho , aby bol rád, že sme ho nedrbli do nejakého domova sme zateplili , vymenili okná , jeho časť kde býval sme kompletne zrekoštruovali prvú , aby tam mal pekne , čisto ....., že sa staráme .... tak potom sa na chvíľu trošku spamätal, Ja to chápem, že videl, že prerábame to čo on krvopotne celý život pracoval, ale ......
@simona1910
je super, že si uvedomuješ jej povahové defekty... už sa len obrniť a naozaj urobiť rázny krok - odísť... Veľmi Ti fandím... Podľa mňa sa pri nej nedá slobodne žiť... Uvidíš, ako Ti prospeje bývať mimo jej dosahu ;)
@womankc ked sme spomenuli ako by sme prerobili kupelnu, povedala v ziadnom pripade, ked sme povedali, ze by sme vymenili okna vraj v ziadnom pripade, ked sme si planovali ake podlahi dame do izieb vraj ci nam sibe,..tak ja uz neviem
@womankc ona by nam dovolila si poprerabat ale len podla jej predstav a tak ako sa bude jej pacit nie nam, lebo je to JEJ dom 🙂
@simona1910 áno , keď je jej tak nech si ho užíva plnými dúškami ...
to nemá naozaj význam, ona je silno fixovaná na materiálno asi a tak tam by bol problém aj vymeniť vypínač
no tvoj ocino bude potrebovať veľa tabletiek asi
@womankc ani len staru lampu v kuchyni sme nemohli vymenit za novu, 🙂
Správanie tvojej mamy mi pripomína miju dvojročnú dceru,všetko rob ako ja chcem a ked nie,budem plakaaat. Prec odtiaľ,na 100%,ja mam podobnú mamu,všetko som musela robiť podľa nej a ked som v 18 odišla na výšku,cítila tu slobodu a volnost,bol to úžasný pocit. Ale ten pocit komandovania zostal doteraz,vždy jed prídem k nasim,tak jeden dva dni ok a potom uz začína dirigovať,vtedy si poviem vďaka bohu ze som odišla. A aj tie reči casom poľavia,aj u nas boli,ale zvykla si na to ze som preč. A na zaver,rodičov si treba vážiť to áno,ale my im nemame byt za co vďační a co im vracať. Bola to ich slobodna vola pocat diéta a teda aj zabezpečiť starostlivosť,ktorá je treba,oni sa rozhodli, nie ty. A vôbec to nie je nespravodlivé,pretože aj my raz budeme mat deti a tiez nebudeme noci spat,riesit choroby ,učiť sa s nimi,venovať im vsetko co mozme a oni raz rovnako odidu,možno kusok dalej,možno kus,no budu chcieť vlastný život a tam sa nam to vráti....
@simona1910 Všetko už bolo povedané. Ešte jedna vec:
Nie je tvojou povinnosťou urobiť matku šťastnou.

@lucinka511 ved toto, strasne ma mrzi ze mama vobec neberie ohlad na to v akom som stave a robi mi vycitky aj tak