Je to pravda?

Ešte raz…. Prečítaj si po sebe príspevok …
Vždy boli strata dieťaťa … či ma deň, rok, 20 alebo 50

prázdniny začali

Skúsim odpovedať na to, čo sa priamo nepýtaš, ale Tvoju nezodpovedajú otázku tam vidím medzi riadkami.
Odchod človeka bolí. Viac bolí, keď na ten odchod nie je pripravený. Keď stále čaká, že ešte si majú čo povedať. A že si majú čo povedať aj po Tom odchode, je na inú debatu

Ja na to ani neviem odpovedať, možno len takto...buď matkou a uvidíš ako to budeš vnímať každým rokom. 🤷

@viestta Nie prečo? Ja velmi ani nejaku rodinu nemám,pýtam sa to čisto hypoteticky

@viestta Ak myslíš slovo odchod v mojom vyššom komentári, tak ním mám na mysli odchod zo zivota., Smrť mi príde slovo veľmi trpké.

Nie je to pravdou.

Toto je ta najhlupejsia otazka, aku som tu za poslednu dobu citala...ty urcite nie si mama...lebo keby si bola, vedela by si, ze smrt dietata je ta najhorsia bolest na svete a je uplne jedno ci ma rok, 5 alebo 30. Horsie uz je snad len ak je dieta smrtelne chore, trpi a neda sa mu uz pomoct.

Nech už otvoria všetky školy bez prázdnin hoc aj na deväť hodín v kuse a nech ich tam aj s trstenicou mlátia jak kedysi 😆😆😆

Mojej starkej zomrel na konci vojny najstarší syn, mal 19 (vtedy mala cca 37). Mala 7 detí. Dožila u tety, maminej sestry. Bývali sme vedľa, viem, že vždy mala jeho fotku nad posteľou. A vždy spomínala - môj dobrý syn Jožko... Zomrela, keď mala 74 rokov. Nikdy nezabudla.
A myslím, že je rozdiel, či dieťa len odíde, hoci aj na druhý koniec sveta (vždy máme možnosť komunikovať cez siete), alebo je preč definitívne.
Ono, ešte v 18. st. vraj boli ľudia dosť rezervovaní voči malým deťom. Aj kvôli pomerne vysokej detskej úmrtnosti. Filozof Montesquieu si vraj do denníka zapísal: "zomrelo nám niekoľko detí"... nevieme vek, pohlavie..., ktovie, čo si o tom myslela jeho polovička. Za čias panej Bovary bolo tiež bežné, že stredostavovské rodiny dávali deti dojkám na vidiek a brali si ich späť cca v jednom roku. A tiež tam bola dosť vysoká detská úmrtnosť. Koľko detí umrelo Márii Terézii? Alebo Sládkovičovi?
Dnes to vnímame úplne inak (viď. reakcie vyššie). A myslím si, že to netreba porovnávať. Bolesť srdca nie je merateľná ( môj názor).

V škole aj za jej bránami sa pýtaj a pýtaj a pýtaj. Viac sa dozvieš a rýchlejšie zostarneš.

Áno myslím si že je to tak ako píšeš. Našťastie som smrť malého dieťaťa v svojom okolí ani v rodine nezažila.

Nemysim si to. Poznám rodičov, čo prisli o bábätká este v lone matky, o bábätká hneď po narodení, o bábätká vo veku par mesiacov,rokov a pozanam rodicov, ktorým zomreli deti už dospelé s vlastnými rodinami... bolesť, žiaľ rovnaký, raz to je moje dieťa. A tie zeny co stratili bábätká, ktoré by mali tersz 15,30 rokov, prežívajú to ake by to bolo s nimi,ako by vyzerali, a milujú ich, stále a to ich nepoznali, toto ani čisto hypoteticky nevies pochopiť. A neprajem nikomu ani prežiť.

Možno pokiaľ ide o pár hodinového novorodenca je to trosku ľahšie prekonatelne ale ináč je to blud

🤦‍♀️