Je to psychické týranie alebo len ťažká povaha?
neviem, ci som v tejto teme spravne alebo nie, niekedy uz neviem posudit, ci len veci dramatizujem alebo ma manzel skutocne psychicky tyra. Sme spolu uz dlho a urcite problemy boli uz pred svadbou. Napriklad mu casto vadilo, ked som isla von s kamaratmi. Vzdy, ked som sa vratila, bol oduty a nahnevany. Hoci on ist nechcel, na kazdom si nieco nasiel a sam kamaratov nema. Ale ja spolocnost potrebujem a mam vela znamych, takze mi dobre padlo obcas s partiou niekam vybehnut na vinko alebo opekacku. Ked som ho zobrala so sebou, tak mi vzdy po ceste domov zacal vycitat, ze ho zhadzujem alebo nepustim k slovu, pritom si nemyslim, ze by som ho nejako zhadzovala. Je pravda, ze viac rozpravam, on je skor tichy. Ale nechovam sa k nemu zle. Hoci on vzdy tvrdi, ze sa inak spravam pred kamaratmi, inak sa spravam pred rodicmi, skratka vzdy nieco. Mne zo bolo vzdy luto, lebo som vedela, ze stretnutie s priatelmi ma bude stat potom vycitky. Tak som chodila skutocne len zriedka, aby som ich nestratila a mala s nimi nejaky kontakt. Co vsak bol dalsi problem, ze som robila dlhsie ako on. Robim v brandzi, kde sa o 18:00 este pracuje, ludia vhodia neskor do prace a potom neskor organizuju stretnutia. On ma super job, o 16:30 je casto doma, niekedy odide aj po obede. U nas sa to vsak sledovalo a bolo vela prace, tak som chodila neskor ako on. Casto sa za to hneval, ale nejako si zvykol. Len sa ma hned po prichode domov spytal, co budeme jest. Takze som behala okolo neho a domacnosti este do vecera. Najhorsie vsak vsetko zacalo byt, ked sa nam narodilo dieta. Vadilo mu, ze place, ze sa v noci casto budi... Ma ho rad a sprava sa k nemu celkom dobre, hoci nejako extra sa nehrnie sa s nim pohrat po prichode prace alebo nieco. Taktiez s nim nechodi von, chodime iba spolu alebo iba ja. Kedze maly ma vsak uz takmer 2,5 roka, ja pracujem na skrateny uvazok, pricom do prace chodim len 2-3 dni v tyzdni hlavne kvoli dietatu. Ak vsak pridem neskor ako on, pretoze som musela ist este na nejake stretnutie, tak to tazko znasa. Hoci som doobeda bola s malym a poobede ho strazila mama, tak uz ked s nim ma byt dve hodiny sam a cakat na mna, zacne mi nadavat, ze so mnou vsetci zametaju a ze obetujem rodinu. Pritom chodim do prace fakt minimalne a zarobim takmer to, co on. Od zaciatku, ked som si privyrabala po nociach popri malom (teda vobec nemusel strazit, lebo som robila doma na pocitaci, ked maly spal), tak mi rozpraval, ze ma vsetci len vyuzivaju, ze za smiesne peniaze makam a preco nespim pri malom. Pritom pd narodenia maleho vsetko kupujeme na polovicu, takze to ma pre neho aj benefity. Nepytam od neho peniaze, vela veci nalemu som praveze pokupila ja, platim mu kruzky... Ak si vsak myslite, ze ma pocit, ze som ho obrala o muznost a robim vsetko sama, tak sa mylite. Ked mu dam nieco vybavit, povie, ze to nevie. Ze mam ja. Takze ja zariadujem vsetko. Najviac ma vsak prave trapi, ked mi vycita aj obycajnu pracu, ze pridem neskor alebo v noci nieco robim (aby som sa cez den mohla venovat malemu). Vzdy som nestastna, ked sa pohada, ze som zla matka a obetujem vlastnu rodinu. Pritom to povie aj ked mi zazvoni suseda, ze potrebuje s niecim pomoct a on chvilu strazi maleho. Niekedy mam pocit, ze to je psychicke tyranie, nikam nechodim, iba do prace a ak s kamoskami, tak cez den spolocne s detmi. Ale inak sa venujem rodine, domacnosti, vsetko u nas funguje. Myslite, ze je to v poriadku a skutocne som ja ten, co robi nieco zle, alebo ide o psychicke tyranie? Da sa to riesit? Zmena u neho asi nehrozi, je to uz vela rokov, velakrat sme sa aj strasne pohadali a nic sa nezmenilo.
Ďalšia žena, čo sa príliš snaží... a chlap, čo za tú snahu nestojí.
Nerobila by som si ilúzie.
Nerieš, či to spĺňa nejakú učebnicovú definíciu psychického týrania. Zamysli sa nad tým, či si šťastná, či robí ten človek, s ktorým bývaš (za spolužitie považujem ja niečo iné) niečo preto, aby si bola šťastná, aby si sa cítila dobre, či je dobrý mužský vzor, či mu dáva dobrý vzor partnerský... Naozaj si myslíš, že je pre dieťa najdôležitejšie mať oboch rodičov za každú cenu?
Toho muža nezmeníš. Môžeš zmeniť svoj prístup a postoj samej k sebe. Môžeš sa rozhodnúť, či chceš takto fungovať dovtedy, kým vás nerozdelí smrť (alebo jeho rozhodnutie o rozchode, optimálne tak o 15 rokov, keď tvoje šance na ďalšie partnerstvo budú pomaly zhasínať), alebo uveriť, že ťa čaká niečo lepšie ako toto.
@zeleny_cajik ma pravdu...mala by si zvážiť, či si šťastná, či ho miluješ a či s ním vieš predstaviť zvyšok života....lebo on sa nezmení, možno to bude len horšie, ale ty všetko toleruješ, lebo ho miluješ...držím palce, nech sa rozhodneš akokoľvek 🙂
Toto je daň za nenastavené hranice a to už na začiatku vzťahu. Teraz len pracne ich nastaviť a obrniť sa proti výčitkám a manipulácii.
@linj tlačí na teba , vyčíta , manipuluje a vidím že sa mu darí ..vzbudzuje pocit viny, pocit že nerobíš dostatočne dobre ak mu budeš naďalej ustupovať a sypať si popol na hlave nedopadneš dobre .
Jediná tvoja cesta je rázne povedať NIE! , rázne zakončiť akýkoľvek jeho atak voči tebe slovom PRESTAŇ.. bude vyskakovať to mi ver a bude riadne nervózny pretože bude strácať kontrolu nad situáciou ale zvykne si . Bude musieť.
och čítam tvoj príspevok a ako keby som videla seba pred 5timi rokmi .... všetko čo som robila ja - bolo zlé, moja rodina - bola zlá, moji priatelia - boli zlí .. Taktiež nemal žiadnych kamarátov, pretože vraj on ich nepotrebuje, a ja naopak - stále som potrebovala mať spoločnosť, ludí okolo seba ... dospelo to do štádia, že som stratila priatelov, obmedzila som rodinu a bol iba on ... u nas boli navyše aj nadávky typu: ty svina odporná nevieš nič urobiť, sprostá atd atd atd ... Dospelo to do štádia, že som mu uverila ze som fakt svina odporná a nemala som nikoho len našu spoločnú dcéru a sebavedomia tak podkopané že ešte aj dnes ked už spolu 5 rokov niesme a ked mi môj momentálny priatel povie napr. "aká si dnes pekná" tak sa schovám do ulity, mám pocit ze sa mi vysmieva a neviem normálne reagovať .... Mame spolu dcéeru, ktorá má momentálne 8 rokov, v čase ked som od neho odišla mala 3 - a tiež som strašne bojovala s tým, aby naša dcéra mala kompletnú rodinu, že ona je prvoradá a pre nu sa oplatí obetovať sa a žiť spolu ! Lenže potom si hovorím, že tento život čo s ním žijem nieje životom a žijem len raz ! Malá to zvládla lepšie ako som si vôbec dokázala predstaviť a teraz mám manžela, ktorý je moja spriaznená duša a ten život pred tým sa nedá porovnať ! Teraz žijem a som šťastná 🙂 Tak porozmyslaj či to ozaj stojí zato ostávam v takom vzťahu, neboj malý to zvládne a ty máš ešte celý život pred sebou !
@curly1983 och, to poznám, tiež mi strašne dlho trvalo, kým som sa naučila od muža prijať kompliment a uveriť mu...
Baby, dakujem vam za podporu. Je to tazke, este stale k nemu nieco citim, ale zaroven neznasam tie jeho negativne postoje a neustale vyvolavanie konfliktov. Ubija ma to, mam pocit, ze nemam energiu a nedokazem si potom uzivat zivot ani s malym. Pritom je nam uzasne. Mozem byt s malym vela casu, zarobim, mame co chceme. Ja preto nechapem, preco stale hladat niekde problemy a za vsetko vyvolavat konflikty. Ja si zivot uzivam a tvrdi , ze ak nie sme chori a aj nase dieta je v poriadku, budme za to radi. Videla som skutocne problemy v rodine aj u kamaratov, preto si viac vazim a toto nikdy nepochopim. Len sa obavam, ze on sa nezmeni.
Mam nieco podobne,kus horsie doma...a tesim sa na den ked od neho odidem aj s malou..
co sa tyka toho tyrania....je to tyranie...je to ekonomicke tyranie
mam doma nieco podobne, davnejsie som aj ku psychologicke chodila, aby som sa vyrozpravala a aby mi povedala, ze to fakt nie ja som ta divna...ja som od neho uz dokonca aj odisla so 4mesacnom dcerou...no po pol roku som sa na jeho prosby vratila, vraj sa zmenil....prd...je to este horsie...dennodenne hadky, krik, ale taky nenormalny, ze aj suseda uz bola u nas ci som v poriadku, ked po mne vrieskal, vzdy je zle popratane, zle sa staram o malu, alebo hocico ine...po veceroch pracujem, ked uz mala spi ale aj to len od pondelka do stvrtka... a toto su nekonecne hadky, pretoze vecer sa mam venovat jemu! ja nemam narok na nic, cez den sa mam starat o domacnost a malu a vecer onho ! ja nemozem mat svoje zaujmy, pracu, kamaratky takmer nemam, lebo kazda je pi... aj tie co mam, tak ich neznasa...proste horor,
ja sa uz len tesim na to ked sa mi podari zarabat tak aby, som nas s malou uzivila kedze teraz ma len 1,5 roka, a odist od neho...lebo do jasiel ju dat nechcem, tak mi neostava ine len vydrzat :/
Manzel ma jednoznacne nizke sebavedomie. Podla mna neriesit to hned rozvodom, ale snazit sa vytvorit si spolocny cas, nieco, co vyhovuje Vam obom..alebo sa prisposobit jeden druhemu a striedat to..Zo zaciatku to bude mozno take "naordinovane", ale potom sa budete tesit. 🙂 Si sikovna zena, nechaj vyniknut aj muza v niecom. Bude to ale trvat nejaky cas. Drzim palce rodinka 😉
@aduuus presne presne presne ... všetko zle upratané, večer pokial nebol vyglancovaný byt do poslednej omrvinky tak nohy si vyložiť bolo možné len s následnou hádkou, nic som nevedela poriadne urobiť, ešte mi kontroloval či som varechu s ktorou som nieco miešala náhodou nepoložila na linku a nie na tanierik nato určený (podla jeho predstáv) a podobné "prkotiny" na ktorých nestojí svet ale ten jeho stál !!! Nikdy nič pre neho nebolo dobré .... tiež som čakala kedy malá bude mať tri roky, aby som si našla dobrú robotu a utiahla to nejak sama ... treba len odvahu a vieru, že sa to dá zvládnuť. Ked sme potom s malou od neho odisli, bolo to finančne horšie ale ten pocit SLOBODY, že večer som si sadla do kresla a v kuchyni plné umyvadlo riadov a nikto mi už nestál za chrbtom bol neskutočný ... získala som postupne spat stratených kamarátov, ktorí mu neboli dobrí atd atd atd ... stojí to zato, žijeme len raz tak nech to stojí zato !!!
@timea7
@curly1983 rodicia isto nie...matku som nevidela 10 rokov, a pisem "matku" lebo to nie je mama...doma som mala to iste co mam s tymto tu teraz... a otca vlastne ani nepoznam..
ine nez vydrzat mi neostava a snazit sa zarobit co najviac uz teraz :/ len tie hadky a nadavky kvoli tomu, boze ako by som bola nesvojpravna, ja proste nemam pravo si vecer konecne uzit cas pre seba...
@aduuus máš právo mať čas aj sama pre seba a skús to bez hádky, nedaj sa do nej strhnúť, Jednoducho si večer rob to, čo uznáš za vhodné, keby mal pripomienky, tak mu povieš, že keď ti pomôže s....tak budeš mať viac času na neho. Na jeho odpoveď akokolvek priblbnutú nereaguj. Ak sa mu nepáči, ako si upratala, povedz mu, že kedykolvek môže upratať on lepšie. Bodka, Zase nereaguj na jeho pindy. Snaž sa rozprávať pomaly, pokojne, nezvyšovať hlas, je to ťažké, ale dá sa to naučiť. Usmievaj sa na neho, buď milá,prívetivá, ale trvaj na svojom. Minimálne zneistie,lebo zbadá zmenu v tvojom správaní - si pokojná, nehádaš sa. Keď mu budeš ustupovať a akokolvek sa snažiť, vždy si niečo nájde, veď to poznáš. Je to manipulátor ako vyšitý, s ním sa vyjsť nedá, vydrž ešte chvíľu a chystaj sa na odchod. Veľmi, veľmi ti držím palce.
@timea7 to je uplne jedno ako reagujem, ak nereagujem tak je to este horsie...vrieska, nadava, ...no des :D
ze ked mi pomoze? ale ved on chodi do roboty, snad si nemyslim ze bude este doma pratat !!!
proste ako pises...s nim sa neda nijak...je to vecne nespokojny clovek , ktory v kuse vyvolava konflikty a ja uz ratam dni kedy budem moct odist
nevazi si Ta☹
@aduuus ja by som to asi nevydržala, alebo by som mu otrieskala panvicu o hlavu, keby na mňa vrieskal, alebo by som odišla, možno máš nejakú tetu, známu, babku, ktorá by ťa na čas prichýlila, keď nie, aj by som skúsila aj ten azylový dom. Nejaký čas vydržíš a potom sa zamestnáš na osem hodín a bude ti ľahšie. Malá už nieje bábútko, dala by som ju do jasiel, toto prostredie je ubližuje oveľa viac ako pobyt v kolektíve.
@linj tak, tvoj partner sa skor chova ako male decko, nez ako dospely a vyspely chlap. Bohuzial, akeho si si vybrala, takeho mas. Tak ho trochu uzemni, ak to potrebuje. Ale este predtym porozmyslaj, ci je nieco z toho, co mu vadi, opodstatnene. Napr. to zhadzovanie pred kamaratmi a tak.
On je introvert a ty si extrovert. Ty si aktivna a on je pasivny. Kona, ktory netaha, darmo budes bicovat, preto sa bicuju tie, Co tahaju. Ste velmi rozdielni. Plus si mu odobrala rolu "zivitela rodiny", tym sa stavas nezavisla a pri tom zlyhava. No Ale Co s nim, ked on "to" nevie, niekto to urobit a zariadit musi. Mala som taky vztah, dakujem, poradim si aj sama 😀
@linj Nič sa nezmenilo a ni sa nezmení.....máš to ťažké ☹ Je to presne ten typ človeka. ktorý je "vždy" a so "všetkým" nespokojný....Môžem ťa ubezpečiť, že aj keby si urobila "nemožné", nájde si nejakú zámienku, aby ťa mohol verbálne napadnúť....Neviem, ako dlho ste spolu, ale čím bude starší...tým bude horší.....Aby si si potom neskôr nevyčítala, že si premárnila najlepšie roky s nejakým egoistickým hňupom (prepáč, ako sa ťa dotkla, nič osobné)
@petra7777 Sme spolu strasne dlho, uz asi 14 rokov, preto je to take tazke, je to clovek, ktory tvori velku cast mojho zivota. Boli aj pekne chvile, najhorsie sa vsak zmenilo odkedy sa narodilo dieta. Je to narocne a on to asi nezvlada. Otravuje ho opatrovat ho alebo sa s nim hrat. Vadi mu to, ze si nemozme robit co chceme. Kedysi chcel viac deti, teraz ma dost aj z jedneho. Najradsej by bol, aby som sedela doma, ale to si asi zle vybral. Ja som akcn typ, vystudovala som, spravila si doktorat, mam super pracu a dalsie zaujmy, stale musim nieco robit. Stiham sa pritom venovat aj rodine, domacnost funguje, dieta je spokojne, peniaze mame. Len jemu stale nieco vadi. Ze idem do prace alebo nebodaj ak by som chcela ist von, to ani neskusam. Jedine cez den, ak postrazi mama. Skratka sa obavam, ze takto sa nedokazem zmenit. Nebude zo mna zienka v domacnosti, ktora sedi manzelovi po ruke. A on si najde vzdy nieco. Moja rodina mu nie je dost dobra, hoci nam pomahaju. Jeho rodina vobec. Kamarati nie su dobri, vadia mu aj ludia v praci ci susedia. Je to tazke, lebo ten jeho negativizmus ma unavuje, mam pocit, ze sa na mna zruti svet. Ked ma osocuje a nieco mu poviem, tak tvrdi, ze sa snazim vsetko obratit proti nemu alebo ze z neho robim nejakeho vadneho psychopata. Na neho nesmiem povedat nic, pricom on si o mna obtiera hubu s prepacenim stale. Vsetko mu vadi. Vacsinou aa preto zoberiem a idem s malym von, pripadne k niekomu. Aj to potom vypisuje a zase utoci, aka som, ze neviem, co je to rodina a nemala som ju mat. Po hadke sa teochu vzdy ukludni, ale o par dni je to tu znova. Uz neverim, ze sa to zmeni. Do manzelskej poradne odmieta ist, ja by som sla. Neviem, je tam este nejaka sanca alebo iba odist?
@linj Ako som už spomínala...nezmení sa... nikdy mu nebude nič dobré a teba to bude ničiť...najradšej by ťa zrejme priviazal ku radiátoru....je to sebec a riadne zakomplexovaný....a tie stupídne sračky, čo si na tebe vybíja, tak tým zakrýva svoju neschopnosť...a takýto **** chcel viac detí? Ani s jedným nevie byť, tak čo je to otca? Nechcem byť za zlú, ale mala by si zvážiť aj rozchod...Je mi ľúto, čím musíš prechádzať, ale ničí to aj vaše dieťatko... myslíš, že to nevníma? A ty budeš stále viac a viac nervózna a chúďa to malé ☹ Všetká tá negatívna energia sa bude lepiť na dieťa....A určite nechceš, aby z neho vyrástol druhý taký istý despota, ako tvoj manžel ☹
@linj podla toho,čo čítam si samostatná a veľmi schopná žena......a určite nie som sa, ktorá si myslí, že bez neho by ti bolo lepšie, a určite by to bolo lepšie aj pre deti...hovorim z vlastnej skúsenosti, moj ex bol presne ten typ ako tvoj...po čase som zistila, že on je moja guľa na nohe....dlho som sa rozhodovala,že sa požiadam o rozvod, syn mal vtedy len tri roky...rozviedli nás hned a čuduj sa svete, moj ex so mnou este rok a pol býval v spoločnej domácnosti, neprispieval na domácnost a za rok a pol nezaplatil ani raz výživné...po roku som si našla priatela ale moj ex žil stale v mojom byte...všetci vrátane právnikov mi radili vymenit zámky na byte /byt ma v OV/ ale ja som to nedokázala....to že sme aj po rozvode žili spolu bolo najhoršie obdobie v mojom živote...nadával mi aj pred synom, ožieral sa a pod....po roku a pol som nabrala odvahu a išla som na políciu...oni isli k nam a musel sa hned vystahovat...týmto ti len chcem povedať, že až ked sa odstahoval som si uvedomila, pod akým psych.tlakom som žila, kým som bola s ním.....len treba urobiť ten prvý kok....držím ti strašne palce
Ste zlate, uzasne sa to cita, ja som na seba nepocula nic pozitivne uz davno, prave naopak. ☹
Viem, ze asi ine riesenie nebude. Ale je to fakt tazke rozhodnutie, prezili sme spolu kusisko zivota a maly uz nikdy nebude vyrastat s biologickym otcom. Aj keby som mala nejakeho partnera, bude to len cudzi clovek. To ma mrzi najviac. Mam pocit, ze uz nikdy nebude nic take ako predtym. Ale snad to zvladneme...
@linj nepovažujem tvojho manžela za tyrana, toto nie je psychické týranie, považujem ho skôr za sebeckého a mierne žiarlivého. Každý z vás má inú predstavu o vzájomnom spolužití. On by ťa rád videl 24/7 doma - s dieťaťom, pri sporáku, aby si ho obskakovala a jediného koníčka mala priblbnuté seriály v TV a popri nich ešte žehlila 😝 😝 😝 😝 😝 Ty dokážeš skĺbiť zamestnanie so starostlivosťou o dieťa a domácnosť, čo by mal oceniť a nie očakávať po tvojom príchode z práce, že nabehneš k sporáku na druhú smenu....ja by som mu na otázku - čo budeme jesť odpovedala protiotázkou - čo si navaril? Si už dve a pol hodiny doma. Zrejme ste sa nikdy nerozprávali o tom, ako si vaše spolužitie predstavuje, myslím skôr, ako ste spolu začali žiť....Hádky nič neriešia, skús úprimný rozhovor, možno sa trochu kroť, ak ste niekde spolu, naozaj on môže mať nepríjemný pocit, ak je tichší a ty stále rozprávaš. Pripadá si, že je tam do počtu, nie že je tvojím partnerom. Ale kontakty by som neprerušovala ani náhodou, mohol by byť odutý aj týždeň v kuse, to mu aj povedz, že s priateľmi sa stretávať budeš a že nemáš pocit, že by si ho nejakým spôsobom na tých stretnutiach zhadzovala, ale budeš sa snažiť byť trošku nenápadnejšia. On má v sebe zrejme zakorenené - muž je hlavou rodiny, chodí do práce, nosí domov prachy, žena má byť s dieťaťom doma, točiť sa okolo domácnosti a starať sa o jeho pohodlný život. O voľnočasových aktivitách rozhoduje samozrejme on 😝 , myslím, že by vám veľmi pomohla manželská poradňa. Ak ho tam nedokopeš, skús sama.