Je to psychické týranie alebo len ťažká povaha?
neviem, ci som v tejto teme spravne alebo nie, niekedy uz neviem posudit, ci len veci dramatizujem alebo ma manzel skutocne psychicky tyra. Sme spolu uz dlho a urcite problemy boli uz pred svadbou. Napriklad mu casto vadilo, ked som isla von s kamaratmi. Vzdy, ked som sa vratila, bol oduty a nahnevany. Hoci on ist nechcel, na kazdom si nieco nasiel a sam kamaratov nema. Ale ja spolocnost potrebujem a mam vela znamych, takze mi dobre padlo obcas s partiou niekam vybehnut na vinko alebo opekacku. Ked som ho zobrala so sebou, tak mi vzdy po ceste domov zacal vycitat, ze ho zhadzujem alebo nepustim k slovu, pritom si nemyslim, ze by som ho nejako zhadzovala. Je pravda, ze viac rozpravam, on je skor tichy. Ale nechovam sa k nemu zle. Hoci on vzdy tvrdi, ze sa inak spravam pred kamaratmi, inak sa spravam pred rodicmi, skratka vzdy nieco. Mne zo bolo vzdy luto, lebo som vedela, ze stretnutie s priatelmi ma bude stat potom vycitky. Tak som chodila skutocne len zriedka, aby som ich nestratila a mala s nimi nejaky kontakt. Co vsak bol dalsi problem, ze som robila dlhsie ako on. Robim v brandzi, kde sa o 18:00 este pracuje, ludia vhodia neskor do prace a potom neskor organizuju stretnutia. On ma super job, o 16:30 je casto doma, niekedy odide aj po obede. U nas sa to vsak sledovalo a bolo vela prace, tak som chodila neskor ako on. Casto sa za to hneval, ale nejako si zvykol. Len sa ma hned po prichode domov spytal, co budeme jest. Takze som behala okolo neho a domacnosti este do vecera. Najhorsie vsak vsetko zacalo byt, ked sa nam narodilo dieta. Vadilo mu, ze place, ze sa v noci casto budi... Ma ho rad a sprava sa k nemu celkom dobre, hoci nejako extra sa nehrnie sa s nim pohrat po prichode prace alebo nieco. Taktiez s nim nechodi von, chodime iba spolu alebo iba ja. Kedze maly ma vsak uz takmer 2,5 roka, ja pracujem na skrateny uvazok, pricom do prace chodim len 2-3 dni v tyzdni hlavne kvoli dietatu. Ak vsak pridem neskor ako on, pretoze som musela ist este na nejake stretnutie, tak to tazko znasa. Hoci som doobeda bola s malym a poobede ho strazila mama, tak uz ked s nim ma byt dve hodiny sam a cakat na mna, zacne mi nadavat, ze so mnou vsetci zametaju a ze obetujem rodinu. Pritom chodim do prace fakt minimalne a zarobim takmer to, co on. Od zaciatku, ked som si privyrabala po nociach popri malom (teda vobec nemusel strazit, lebo som robila doma na pocitaci, ked maly spal), tak mi rozpraval, ze ma vsetci len vyuzivaju, ze za smiesne peniaze makam a preco nespim pri malom. Pritom pd narodenia maleho vsetko kupujeme na polovicu, takze to ma pre neho aj benefity. Nepytam od neho peniaze, vela veci nalemu som praveze pokupila ja, platim mu kruzky... Ak si vsak myslite, ze ma pocit, ze som ho obrala o muznost a robim vsetko sama, tak sa mylite. Ked mu dam nieco vybavit, povie, ze to nevie. Ze mam ja. Takze ja zariadujem vsetko. Najviac ma vsak prave trapi, ked mi vycita aj obycajnu pracu, ze pridem neskor alebo v noci nieco robim (aby som sa cez den mohla venovat malemu). Vzdy som nestastna, ked sa pohada, ze som zla matka a obetujem vlastnu rodinu. Pritom to povie aj ked mi zazvoni suseda, ze potrebuje s niecim pomoct a on chvilu strazi maleho. Niekedy mam pocit, ze to je psychicke tyranie, nikam nechodim, iba do prace a ak s kamoskami, tak cez den spolocne s detmi. Ale inak sa venujem rodine, domacnosti, vsetko u nas funguje. Myslite, ze je to v poriadku a skutocne som ja ten, co robi nieco zle, alebo ide o psychicke tyranie? Da sa to riesit? Zmena u neho asi nehrozi, je to uz vela rokov, velakrat sme sa aj strasne pohadali a nic sa nezmenilo.
@aduuus A ako dlho ti to trvalo? Ci ty si sa vobec netrapila? Lebo ja sa s tym urcite musim vysporiadat, medzi nami nie je taky vztah, ze by som ho nenavidela alebo co. Len skratka to nefunguje ako ma, kazdy mame ine predstavy. Myslim, ze sa s tym budem dlho vysporiadavat. Ale co uz.
@linj ja musim povedat, ze som bola v pohode...nervy prisli az jak zacal cirkus kolo malej a natahovacky...ja som ho mala rada, ale nelubila...medzi nami to bolo vacsinu casu na hovno... a teraz som ale zas s nim, ale len z "praktickych" dovodov...a ratam dni kedy odidem nadobro :/ lebo sa vobec nezmenil, je este horsi...
@aduuus To je mozno ten rozdiel, ze ty si ho nelubila. U nas je to naopak. Bolo to o velkej laske, potrebovat ho nepotrebujem, postaram sa o seba aj o syna. Byt je nas a zarabam, takze nie je o com. Skor ten vztah ma mrzi... Ale viem, ze toto ma ubija, stale len vyvolavat nejake problemy. Prejde jedna hadka a za par dni je dalsia. Ja sa potom trapim a neda sa to dokola. Je z toho nervozny aj maly aj ja.
Tak kazdy ma nejaky dovod. Aj ty hovoris, ze si s nim z praktickych dovodov. To by som zasa ja nedokazala. 🙂
@linj noooo, myslím, že sú to roku zvyku, možno áno, aj tvojich chýb. Prídeš mi ako dominantnejšia, manžel sa cíti menejcenný. Neviem či to je od začiatku, či postupne, možno už od detstva. Pýta si tvoju pozornosť a tým ťa nenechá dýchať. Vidí, že si schopnejsia, a asi aj si. Proste ako ďalšie dieťa. Tak to cítim z tvojich riadkov, viem, že je na to už neskoro, možno sa ti už nechce, ale by som ho tak povzbudila, neviem, musíš ináč naňho. Ak je itrovert ty opak, tak je jasné, že problém. Nie ste na rovnakej vlnovej dĺžke. Nie netyra ťa, je taký. Proste veľa pozornosti. Musíš ísť naňho psychologicky, viem, po rokoch únavné ale ak ho ľúbiš musíš. A dať si hranice, nejaké regeln a dohoda a milé slovo.
@klara226 Asi mas pravdu, ale ja neviem, ako na neho? Mne by nevadilo, keby povedal, ze sa mu nieco nepaci. Ale ked mi vyrobi stres napriklad ked som dlhsie v praci, nepovie napriklad, ze s amu to nepaci, ale zacne hned skandal, ze aka som nenormalna a ako obetovavam rodinu, nech sa spamatam, skratka utoky a psychicke deptanie, clovek sa normalne boji ist domov. Pritom je normalne, ze ked chodim len dva dni v tyzdni, tak obcas musim zostat dlhsie. Je taky problem byt sam so svojim dietatom? To sa mam prisposobit a venovat sa cely zivot malemu iba ja? Von ho vobec mebrava, iba ide s nami, ale sami nechodia. Co ak by boli dalsie deti? Ved to sa neda, aby bolo vsetko na mne. Niekedy to vyzera, ze ja chcem vsetko robit a nepustim ho k tomu, ale naopak, on vsetko na mna necha. Dieta, domacnost, vybavovanie, financovanie pol na pol a dokonca este aj stavbu domu, ktoru riesime. Niekey by som praveze privitala, aby aj on robil nieco. Nepotrebujem byt ta hlava rodiny, kludne sa trochu aj podriadim. Ale vsetko je na mne. A este si vysluzim nadavky, pochvala ziadna. Ako to mam riesit?
Hlavne tu je problem aj s konstruktivnou diskusiou. Ak sa aj nieco stane, chybu si nikdy neprizna. Povie, ze ja sa len snazim spravit z neho idiota, ze ho zhadzujem a otacam vsetko proti nemu, ze to su moje chyby a ja nemam na vztah ci rodinu. Dokonca uz mi odporucil aj psychologa. Ako sa da s takym clovekom nieco riesit?
@linj úplne ťa chápem, niečo podobné mám doma, takže totálne viem o čom píšeš. Akurát môj je v niečom schopné jí, ale tiež je všetko na mne, u nás to svokra robí svokrovi, čiže, mm sa celý život učil manierom a všetko robila za nich, no nič k tebe. Ľúbiš ho hej? Aj on teba? Hovoríte si to? Kde začať. .. Prečo nechce ist s malým von on? Prečo ho noc nebaví? Niekde musí byť dôvod! Musíš ho nájsť, a odtiaľ sa odrazime. Čo idete na príklad robiť cez víkend? Prečo ste sa pohádali naposledy? Prečo máte financovanie pol na pol? To je k čomu dobre? Mám tiež doma telepata, čo si musím domyslat a potom zrazu počujem, že on to tak nechcel bla, bla no, odpoveď mi na toto všetko a vidíme ďalej. Ináč mi príde dosť reálne manželská poradňa Čo ty na to? A koľko máte rokov aká sa smiem opytat? Ináč ak takto nechceš, môžeme aj cez správy.
@linj úplne ťa chápem, niečo podobné mám doma, takže totálne viem o čom píšeš. Akurát môj je v niečom schopnejší, ale tiež je všetko na mne, u nás to svokra robí svokrovi, čiže, mm sa celý život učil manierom a všetko robila za nich, no nič k tebe. Ľúbiš ho hej? Aj on teba? Hovoríte si to? Kde začať. .. Prečo nechce ist s malým von on? Prečo ho nič nebaví? Niekde musí byť dôvod! Musíš ho nájsť, a odtiaľ sa odrazime. Čo idete na príklad robiť cez víkend? Prečo ste sa pohádali naposledy? Prečo máte financovanie pol na pol? To je k čomu dobre? Mám tiež doma telepata, čo si musím domyslat a potom zrazu počujem, že on to tak nechcel bla, bla no, odpoveď mi na toto všetko a vidíme ďalej. Ináč mi príde dosť reálne manželská poradňa Čo ty na to? A koľko máte rokov aká sa smiem opytat? Ináč ak takto nechceš, môžeme aj cez správy.
@linj keď už nechceš od takéhoto zakomplexované chlapa zdupkať, skúsila by som na tvojom mieste kľudné reakcie na jeho útoky. Nenechať sa vytočiť a zdeptať. Ukázať svoju vnútornú silu. Pomenovať mu veci pravými menami. Povedať mu kľudným hlasom, že jednoducho pracovať musíš, nakoľko potrebuješ svoje peniaze, nakoľko máte financie na polovicu atď. Poprípade sa blahosklonne pousmiať nad jeho výčinami a nenechať sa vytočiť, ty musíš zistiť, čo na neho platí... Si schopná, šikovná žena, toto nie si povinná znášať, iný chlap by ťa na rukách nosil a vážil si, čo robíš pre rodinu 🙂
Ja som pred dvomi rokmi odisla stakeho manzelstva svomi detmy a byvam u rodicou jeho neodnaucis od toho bud si zvyknes alebo dupnes a porozpravas sa snim ze potrebujes aj vypnut aj zarobit peniaze pre vas troch a ak ta lubi pochopi to ak nie ja by som odisla na nejaku dobu k rodicom a uvidis ako sa zachova,
zrejme mate nepomer, nema na teba po inteligencnej ani emocnej stranke, nevie sa vyrovnat s tym, ze vies byt samostatna a mas zrejme aj zaujimavejsiu pracu a vidi, ze ta bavi zivot
ten ta len taha dole
Pozdravujem vsetky nestastne mamicky...Pracujem v zariadeni,kde poskytujeme docasne ubytovanie hlavne pre tyrane matky s detmi.V pripade potreby,zaujmu ma kontaktujte.
@linj urcite to zvlanete, a mozes mi jednu vec verit...ten pocit ked odides naozaj stoji za to !!!