Je to so mnou naozaj také ťažké?
Dobrý deň slečny, dámy.☺️ S priateľom sme sa minule dostali k zaujímavému rozhovoru, čo sa týka mojej povahy. Skrátka ide o to, že ho občas vytáča moja povaha. Konkretizoval to tak, že si všimol, že keď mi niečo tak nepriamo prikáže, resp ma tlačí k niečomu čo mi nie je po chuti, tak sa viem hrozne staviať na zadné.😂 Nejde o nejaké vážne situácie, aby ste si nemysleli že ma napr núti predať byt a ja sa logicky vzpieram, ale také maličkosti. Napríklad on je vášnivý športovec, ja s tým problém nemám, chodila som pravidelne cvičiť aj bez neho, vyzerám myslím si celkom dobre, len on vo mne vidí potenciál posúvať svoje hranice čo sa týka výkonov. A tu je často kameň úrazu.🙄 Doslova ma vie vytočiť, keď som sama naladená že by som si išla zatrénovať, ale nejakým spôsobom vycítim že ma k tomu nepriamo núti (nie, nestojí nado mnou s palicou a nebije ma) , ale iba tak nadhodi že už by sme mohli ísť, tak pokiaľ mám v sebe iskru dokážem skoro vyskočiť z kože, že prečo ma stále s tým naháňa. Proste keď vycítim, že pomyselne mám na výber niečo neurobiť, niekam neísť a niekto ma posúva k opačnému rozhodnutiu ako mi je po chuti, bránim sa. A niekedy veľmi intenzívne. Keď mám možnosť a môžem sa sama rozhodnúť, som spokojná. Ako keby nedokážem v niektorých veciach prekusnut, že by niekto za mňa rozhodoval. Keď si neviem rady, samozrejme to uvítam. A tu prichádza moja otázka, že či je to skutočne také zlé, že sa dokážem vzpierat do posledných síl keď cítim nepriamy nátlak, alebo to dokážem aj reálne využiť vo svoj prospech, prípadne ako s tým pracovať. Inak som celkom normálna baba by som povedala, svojho satana si so sebou poctivo nosím, aj ho občas poslúchnem len sa bojím, že ma v noci priateľ zaškrtí 😂 inak ho ale celkom môj temperament baví, mňa občas ani nie, lebo mám pocit že horšej osoby odo mňa niet.😀
Toto by mi liezlo totálne na nervy. Po svojom boku chcem partnera a nie trénera.
@pininka1 no,keby som sa raz zatla že nikam nejdem tak ležím kým nevrastiem do gauča 😀 ale pokiaľ ma niekto nechá, tak idem ochotne aj rada. Mňa vytočí ten pocit, že nemôžem ako keby cúvnuť a povedať nie 🙂
@pribinak to by som mu krivdila, je naozaj úžasný partner, verím mu čo sa týka športov, len nie vždy to padne na úrodnú pôdu.😀 Keď ma nechá, že ako keby kašle na mňa, tak sama prídem nech ma postrčí
Nikto nie je dokonalý, ja považujem za najdôležitejšie svoje nedostatky poznať a prijať ich, vedieť s nimi pracovať, tzn. ak je vhodná príležitosť využiť ich a ak by mi mali vážne uškodiť regulovať ich. Iná vec je že ma na partnerovi nejaká vlastnosť vytáča - to môže byť objektívne vzaté nejaká nepodstatná hlúposť, ale ja ju neviem akceptovať - no tak potom to nie je vhodný partner pre mňa.
Akoze toto je podla mna vec povahy, ano mozes na tom popracovat, ak to naozaj nejako vadi aj tebe, ale osobne si myslim, ze to nie je nic strasne, ak sa jedna o uplne banalne veci. Pokial by to uz nejako malo vyostrit do nejakych extremov a naozaj by to ovplyvnovalo vase spoluzitie, tak to by mohlo naozaj ohrozit vas vztah. Ako bolo pisane aj vyssie, nikto nie je dokonaly, partner asi vedel do coho ide ked ste sa dali dokopy a ak sa o tychto veciach viete porozpravat, tak je to v poriadku. Hlavne komunikujte, kompromisy su vo vztahu velmi dolezite.
@barbora0308 áno väčšinou sú to banality, teda myslím si že skoro vždy. Pokiaľ sa jedná o autority v práci, tam samozrejme viem čo si môžem dovoliť a čo nie. Pokiaľ ide o rovnocenného človeka, čo partner určite je, je to iné. Prišiel na to časom a sám, myslím, že keď mi to povedal uvedomila som si to.😀 Našťastie prišiel na to, ako so mnou jednať, aj keď niekedy to nevydá. Nie každý deň je nedeľa predsa.😂
@kittykat22 paradoxom je, že niekedy som aj rada keď ma dotiahne. Niekedy, keď sa to naozaj nehodí, idem vyskočiť z kože 😀
Nie si znamenie Panna? Ja mam takého chlapa. Náznak tlačený a stavia sa na zadné. Vo všetkom.
ked mas chut alebo sa dohodnete - ok. Ale ked nechces, tak ta ma nechat a ist sam. A este sa neurazat a nebyt drzy. On je tvoj partner a nie tvoj otrokar.
Hlavne sa podla mna dohodni s priatelom, ze ked dojde na nejaku takuto situaciu, tak nech ti povie "okej a podme sa o tom teda pobavit". Ja som napr. velmi naladova a manzel ma napr. povahu v zmysle "dnes man na prd den tak mam chut sa hadat". Tak sme dohodnuty, ze namiesto hadok alebo urazok si povieme zlato pod porozpravajme sa o tom a povedzme si o co ide, vacsinou vzdy prideme na kamen urazu a namiesto hadok to mame vykomunikovane 😊. Proste komunikacia je klucom k uspesnemu vztahu, nikto nie je dokonaly a preto taketo situacie netreba zbytocne hrotit, ale snazit sa ich riesit.
Tiez som taka,neznasam ked mi niekto nieco diktuje,ale mam to z detstva,mala som velmi autoritativnych a prisnych rodicov,preto neznesiem ani naznak straty slobodneho rozhodovania . Chcem svoju slobodu,slobodne sa rozhodovat.
Myslím, že väčšina ľudí nechce, aby za nich druhý rozhodovali (aj keď niektorým to vyhovuje) - avšak veta "už by sme mohli ísť" mi nepríde ako žiadne nútenie, ale že by rád s tebou šiel a trávil spolu čas pri jeho obľúbenej aktivite... Podľa toho ako to opisuješ, tak mi to nepríde ako žiadne rozkazovanie a prikazovanie, či nátlak, ale ako návrh, hlavne keď píšeš, že by si aj sama šla, ale keď to navrhne on zrazu sa ti to nepáči... Tak sa možno skús na to pozerať takto... a keď nemáš chuť ísť, myslím že stačí povedať nie a nenechať sa tým vytočiť... Viem, že sa to ľahko povie, ni keď máš takú povahu, tak asi ťažšie aplikuje, ale skús s tým vedome pracovať a keď tak aj jemu povedať aký spôsob komunikácie by ti vyhovoval, aby si sa necítila akože to je príkaz...je super, že ti to povedal a že si to vieš priznať 😊 to je prvý krok k tomu na tom pracovať
Mam to iste a to som baran... Pri akomkolvek naznaku dotlacania do niecoho sa staviam na zadne. Neznasam ten pocit, ked ide niekto do mna tlacit
Neviem, či som to správne pochopila, ak teda ty sama chceš ísť a on ta len "povzbudí" v zmysle ze už poďme, a ty vybuchnes ako raketa, takto nechápem. Veď to chces, tak prečo sa rozčuľovať?
Ale keď to je tak, že ty nemáš chuť, ani náladu a on ta núti že poďme, poďme, lebo ja chcem ísť, tak áno, aj ja by som sa naštvala.
Ty chceš ísť trénovať, on ti povie, že už by ste mohli ísť a toto považuješ za nepriame nútenie? Sorry, ale ty si dobre mimo. Čiže tvoj muž musí ísť na služobku. Dohodnete sa, že ty ho zavezieš na letisko. On ti povie, že už by ste mohli vyraziť a ty z trucu nepôjdeš lebo chudák si dovolil ,,královnej" povedať, že už treba ísť a ty to berieš za nútenie? Je rozdiel, keď sa niekomu niekam nechce ísť. Ale ty chceš ísť, ale zduješ sa preto, že si chlap dovolí povedať ti poďme už. Chudák chlap. Mať chlapa, ako si ty, tak bežím od neho ďaleko. Sme rovnocenni partneri. Tak, ako ja môžem jemu povedať poďme už do toho obchodu. Móže on mne povedať poďme už konečne behať.
Ja som taká istá. A nemyslím si o sebe, že som zla, komplikovaná.... Som tvrdohlavã a neznášam keď mi niekto niečo diktuje, nepriamo tlači do niečoho, nebodaj so mnou skúša manipulovať. Mam rada slobodu, vyslovene vo všetkom. A začiatky môjho manželstva boli ťažké 😂 kým môj muž pochopil že " tudy cesta nevede".Ale inak som aj dosť prispôsobivá, keď chcem. Vies je treba druhého akceptovať a brať ho takého aký je. A nie ho otáčať na svoj obraz. Vyslovene neznášam vzťahy, kde jasné vidím ako jeden je submusivny a nechá so sebou robiť čokoľvek, alebo jeden má tendenciu manipulovať.Myslím za si úplne normálna, a sama vieš čo chceš a čo ti už nie je pohodlné. Je to na dlhé rozoberanie, vzťahové otázky by sa dali riešiť celé dni a noci. Buď sama sebou hlavne.
Svoju povahu si uvedomíš, keď budeš mať dieťa s bude v období vzdoru a zduje a treskne sa ti o zem za každú somarinu. Prepáč, ale si dospelá žena a mala by si vedieť na sebe a svojom správaní pracovať a nesprávat sa ako decko. Chcem ísť s frajerom na večeru, ale nejdem lebo on povie aby sme išli a nie ja. To aj keď sa ťa prvý dotkne v posteli alebo ťa prvý pobozká ho odsotíš lebo to berieš ako nútenie do sexu?
@kittykat22 hej, toto by aj mna vytacalo. Ked mi muz povie, ze no patrilo by sa prestat jest tie hluposti (akoze mysli tym aj seba, lebo sam si uz pripada ako vypasene prasa 😅🤣🙄), tak just sa do toho nepustim. Alebo ze treba upratat balkon a tak...tak just ten den nie, proste ma prejde chut. Neznasam, ked mi niekto ma organizovat, co kedy mam robit a ako. A to sme 19 rokov spolu, akoze fakt...
@autorka zamysli sa nad tymto, co ked budete mat deti a nebude cas na sport a on Ti bude stale ako keby dychat na krk, a chod uz cvicit, lebo...sama budes vediet, ze aj by bolo treba, ale nebudes mat na to napriklad energiu alebo dieta bude velmi narocne. To este len budu hadky. Preco by Ti on mal organizovat zivot a co mas ktory den robit???
Ja mam takeho muza aj syna, ale ja to nepovazujem za negativnu vlastnost. Proste tym daju najavo, ze maju pocit natlaku a nie je im to prijemne. Dohodnut a komunikovat sa s nimi normalne da (teda so synom v ramci moznosti, ma len 2.5r), len to nesmie byt natlakovou formou. Ja osobne tiez nemam rada natlak, len ani nemam v okoli vela ludi, ktori by to na mna skusali.
Podľa mňa si normálna, chces rozhodovať za seba. Čo on chce byť tvoj šéf? Ani u mňa by s tým nepochodil
Ja som nikde v tom príspevku nečítala, že by ťa do niečoho tlačil. Buď si neopísala zrovna tie situácie, alebo ťa ani netlačí, len ty si z nejakého dôvodu na toto hakliva a počuješ to, čo nikto nemyslí 😄
Som taká ako ty. Uvediem svoj príklad z praxe. Mam rada gélové nechty ale nenosila som ich v čase keď som spoznala ex priateľa. On trval na tom ze si ich mam dat že jemu sa to veľmi páči. Vo mne sa aktivoval odpor aj keď ich mam rada len z princípu som nemohla ani vystáť myšlienku ze to urobím lebo to on chce. Keď sme sa rozišli rozhodla som sa dobrovoľne ze chcem a odvtedy nosím. Keď sa pre niečo nerozhodnem sama niečo sa vo mne buri
Poznám. Tiež som ten typ, že nič, čo musím nemusím 🤣🤣🤣 A zvlášť alergická som na učiteľský ton, keď mi niekto cíti potrebu "vysvetliť", čo si myslím a co je pre mňa dobre. Muž si po rokoch zvykol, že mi nema posúvať akože odporúčania, ale povedať svoj názor. Čiže nie povedať, že "ten kilometer ešte das" (lebo sadnem na zem a nedám ani milimeter), ale povie: " ja si ešte kilometer dám, nechce sa ti?". Väčšinou skasiruje kladnú odpoveď.
Jeeemine žena ved si svojpravna tak nech to akceptuje 🙂 ak teda rozumie obsahu slova nie.
mne to pride take detinske. spomen si ci si to aj ty tak mala, ked ti mama prizvukovala ze chod vysavat, utri prach a ty ( aj ja) just nie, ale keby mi to neprikazala spravim to vpohode sama. Kdesi som citala o tomto, ze to je ano brane ako prikaz/ natlak a prirodzene ( hlavne deti) s tym mame problem ale zrenim by to malo odzniet ved predsa ako vravis, su to banality. Takze daj si ulohy najblizsie suhlasit a casom si zvykne aj tvoj mozog

Zijem s takym clovekom a je to na porazenie. Uz dlhsie tvrdim ze on ma v hlave take tlacitko, ktore sa prepne ak nieco poviem a naschval to neurobi, pritom to nie su ziadne veci, do ktorych ho nutim. Napr., pod ideme spolu do lesa sa prejst, no ani za boha a za dve minuty povie ze ide so psom sa prejst, nech idem s nim. A to je zakazdym ked mu poviem hocico, ale nie len ja, aj deti. A pritom ide o prkotiny, nie ze chcem aby si isiel dat amputovat nohu