Je to "spackaný" život?
Ahojte, novy nick samozrejme, naozaj sa nenudim 🙂 mam co na robote...chcem sa vyzalovat, vypisat, hladat odpoved? sama neviem. som v skoro 20rocnom vztahu, jedno dospievajuce dieta, jedno 2,5rocne...to druhe malo byt na "ozivenie" vztahu. no nevyslo to, nemilujem ho uz. a neviem ci mi je smutno za tym, ze som prezila "najlepsie" roky s debilom :( alebo za tym vztahom. bilancujem, no nejako neviem co dalej. stale si predstavujem ake by to bolo, keby som odisla ako by sme zili s detmi a ako by som sa znovu nadychla, rozhodovala o veciach ja a bola by som spokojna. mala cas na svoje konicky, na seba a ak nie, vedela by som, ze mi do toho nikto nefrfle....no to su sny. realita je ina. sem tam ma moj partner zachvev tej starej povahy, do ktorej som sa zalubila. ale stale menej a menej. stal sa z neho iny clovek a asi aj zo mna. boli sme nedozreti na to, aby sme mali dieta, no stalo sa. nelutujem to, len nahlas rozmyslam. ide o to, ze on je - ako to povedat - neschopny realneho zivota, je nesamostatny, bezo mna (bez nejakeho prehanania) je strateny. neviem si predstavit ako by zil sam. je to moje tretie dieta...jednoducho to nevie...no snad s nim nemam byt len pre to, ze som mu doteraz robila fullservis? ja viem, ze nie, znovu len nahlas rozmyslam...ako z toho von? od jeho rodiny moc nemoze cakat podporu, rodicia ho maju stale v zuboch...poradte, zazili ste aj vy niektora takeho chlapa? :/
@zrka uplne ako keby si za mna hovorila. Ja mam tiez tie iste problemy:( Mam chorobu ktoru nikto nevidi lebo vyzeram normalne a dobre ale pri tom ja sa vo vnutri citim ako keby ma mali kazdu chvilku pochovat. Je to takto tazke, takze viem uplne o com hovoris
@kendova_anna Inak to je najhoršie čo môže byť, že vyzeráš ok. Všetci si myslia, že Ti nič nie je. Aj keď na druhej strane zase lepšie vyzerať ok, ako furt na zomretie, nie?
@natalym vsak ano to mas pravdu ze je to super ze vyzeram ok. Len potom presviedcat niekoho ze sa necitim dobre je dost narocne. Ale ano, mas v tomto pravdu, vzdy lepsie ako vyzerat ako nejako inak
@kendova_anna a tebe sa dá nejako pomôcť? Lieky alebo niečo? U mňa len drístajú, že to je kombinácia chorôb a tak to proste je. Mne dali také lieky, ktoré som prestala užívať, lebo si vravím také sračky ja do seba pchať nebudem. Minulý týždeň mi mamina kúpila geriavit pharmaton či ako sa to volá 😀 no zlatá maminka. Vidí že je pre mňa náročné žiť. Ale veľa robí psychika, aj keď takéto problémy = nevládať som mala aj keď som bola v psychickej pohode. Tak to beriem ako svoj osud. Ale je to na ho...Proste furt sa len premáhať!
Ja mám napr. taký chorý kukuč na tvári. Mám kruhy pod očami a tak. Neznášam, keď sa ma každý pýta: ,, Ste chorá?,,
Tak som sa naučila odpovedať, že nie, ja len tak vyzerám, alebo čo je úplne fajn, nasilu nahadzujem úsmev č. 1
😀
@kendova_anna no ja keď niekomu poviem že som na čiastočnom ID, tak mi neveria 😀 Si normálne myslia že som pokrytec a okrádam štát 😀 . Pritom sa cítim ako zbitý pes, ale pred druhými to nedávam najavo, lebo šak im chcem pomôcť a nie ich priviesť k depresii 😀 . Ale chorým ľuďom pomáha, ak počúvajú o problémoch druhých, lebo sa v tom necítia sami. Ale čo robiť keď ja vyzerám dobre a oni mi fakt neveria ...
@zrka veru asi sa neda, presne tak ako si ty napisala. Doktori stale len predpisuju lieky ale keby som ich mala vsetky uzivat tak nic ine nerobim a mala by som ich asi aj namiesto ranajok, obedu a veceri🙂 Ja som uz rezignovala a neriesim to. Zijem si a moj najlepsi kamarat je ruzovy ibalgin :D :D
@kendova_anna Si zničíš obličky, vieš o tom?
@zrka mozme mat uplne rovnake problemy?? Ja normalne neverim vlastnym ociam. Ty uplne pises ako keby som to ja. Tiez som na ciastocnom ID. A najhorsie je mi nechcu verit a musim to vselijako dokazovat papiermi u doktora aj na posudkovych komisiach. Tam tiez pozru na mna, ze co chcem, vsak vyzeram zdravo
@natalym viem, ale co spravim ked ja bez toho sa z postele pomaly nepostavim? :(
A zvedavá som? Ak nechcete nemusíte baby, ale čo máte? Až som poučená.
@7721luci ...aj ja mám teraz takéto obdobie, nič ma nebaví, nemám motiváciu, taká možno aj depka...potom ale zasa príde čosi, čo ma nakopne a idem ďalej...máš nejaké koníčky? Niečo čo Ťa baví? Mňa napríklad záhradka, kvetinky si pestujem, presádzam, sadím nové...píšem po večeroch poviedky a posielam kamarátkam, ktorým sa páčia a tešia sa na nové, to ma veľmi napĺňa, čítam veľa kníh....proste teším sa z drobností a maličkostí všedného dňa...napr.že sa večer trošku schladí a trošku lepšie sa vyspím( tie horká neznášam ), že si pozriem pekný film, že si dám ako idem domov z práce dobrú zmrzku,....teraz nám v práci vymenili upratovaciu službu a tá priniesla so sebou lepší a kvalitnejší toaleťák...vieš ako nás to tu potešilo? Obyčajný " hajzlák "....tak asi tak ...treba vidieť veci v tom lepšom svetle a hneď je život krajší....raz sme proste dolu, raz zasa hore, ale nič nie je len dobré alebo zlé, a všetko sa vždy zmení...život nie je ani spravodlivý, no stále je dobrý....a ešte čosi - láska je zvyk. Ja tiež občas cítim, že môjho muža neľúbim, ale akonáhle si uvedomím, že by zrazu nebol, zovrie mi tak srdce a vtedy cítim, ako ho strašne ľúbim a som na neho aj zvyknutá, neviem si predstaviť vedľa seba iného. Skús sa na seba pozrieť jeho očami a opačne...neverím, že po toľkých rokoch niečo medzi vami nezostalo...ako to vníma on? Myslím - vie on o Tvojich pocitoch k nemu?
@kendova_anna Ja mám takúto skúsenosť. Mám kamarátku, ktorá má síce iné choroby, ale podstata je tá istá. Nevládze vstať, robiť, žiť, unavená...Ona je na plnom ID už dlhé roky, ja som si to vydupala nedávno, lebo som už ako fakt začala bojovať. Ja som neni na tom až tak zle, ako kamarátka, ale iba z jediného dôvodu. Bojujem. Kvôli deťom, kvôli tým, ktorých milujem. Príklad. Nebola som schopná vstať, ale keď mi plakalo dieťa, ja som bola prinútená vstať, skrátka som musela, aj keď so slzami v očiach, bolo to moje dieťa a ja som musela k nemu vstať, nakŕmiť ho...Kamarátka deti nemala, bývala s rodičmi, nemusela. Nebola prinútená. Všetko je to o tom, že človek je schopný aj nemožných vecí ak má pre koho...Ale je to rovnako ťažké, stále je to ťažké, len o tom sa premáhať. Možno keby som nebola taká hrdinka tak som na plnom ID 😀 Musíš proste aj ty bojovať kvôli niečomu, niekomu.. Pchať ibalginy to je fakt nie dobré..
@natalym ...k tým znameniam - ľudia sa nedajú poznať podľa toho, kto je aké znamenie, to sú len také " barličky ". Ľudí predsa formuje prostredie v akom vyrastá, s kým vyrastá, rodina , okolitý svet, práca, vzdelanie...nedá sa určiť - on je lev, tak je taký a taký...vždy je tam aj čosi navyše alebo iné alebo menej čohosi, takže aj tak to nie je lev.....
@7721luci ale predstav si, ze by si mala takého debila, kde je to naopak ,ze vsade zase rozhoduje len on, teda v mojom pripade.Ci v dobrom ,alebo zlom ale on musi mat pravdu. S nicim sa so mnou neradi,takmer vo vsetkom rozhoduje len on,No ja by som takého akého mas ty debila brala vsetkymi desiatimi.Mne by sa praveze ttoto lubilo.ze mas moznost aj samostatného rozhodovania,Moj sa ma nepyta, ci to mozeme kupit,ci to treba,a tym padom vela utraca,castokrat nam netreba co kupi.A to nie je len o kupe,.Vlastne on o nasom zivote zozhoduje, málokedy sa so mnou poradi. lebo mamicka mu ofukovala miesto,tak ho vychovala vsetko len on .Niekedy ma ide z neho slaktrafit. Pokial sA k tebe pekne sprava, nerozmyslaj nad rozchodom,budes banovat.
@zrka
Mne váš vzťah čo opisuješ veľmi pripomína vzťah môjho otca a mami....
Môj ocko je teraz na invalidnom, mama sa snaží ako vie... pracovala, teraz je už našťastie na dôchodku a tiež sa snaží, aby aj doma bolo všetko v poriadku, varí, dopraje ocovi aj to pivko...
Lenže... moja mama proste stále musí všetko riešiť, stresovať, úplne z nej cítim napätie keď prídem k nim. Ona sa proste nikdy nevedela uvoľniť, pracovala ako učiteľka, čo považovala za najdôležitejšie poslanie na svete a zanechalo to na nej stopy, takže aj keď som stála pod oknami nášho paneláka, počula som ju z okna tak nahlas akoby stála vedľa mňa.
Aj teraz keď je na dôchodku, vôbec jej to nepomohlo, správa sa tak, že by sa z nej posral celý výcvikový oddiel NATO. (aj keď si to možno ani neuvedomuje)
No a otec? On žil iba pre svoju prácu, doma sa najedol a trávil čas pred telkou. Inak je to výborný človek, no mama ho tým ako všetko "riešila", vlastne vôbec nenabádala, aby niečo riešil sám. My dvaja sme sa napríklad mali o čom rozprávať aj celé hodiny, ale s mamou bolo akýsi mĺkvi. Proste sa stiahol do seba.
A doteraz to tak s nimi je a z mamy cítim vzrastajúce napätie a stres, lebo jej chýba cítiť lásku zo strany otca. A kedže pribudli aj nejaké problémy s mojou sestrou, mama to samozrejme rieši po svojom bez ohladu na názor otca a čo spôsobuje, že otec sa sťahuje do seba ešte viac. Vie, že je to celé zle. Obidvaja to vedia, ale navonok sa tvária, že iné to už byť nemôže a je to vlastne v poriadku.
No a čo tým chcem vlastne povedať? Vlastne ani poriadne neviem 🙂 skrátka si myslím, že ti veľmi ubližuje aj tvoja práca. To napätie z práce sa rozhodne prenáša aj domov a tvoj muž to cíti a odpudzuje ho to.
Potrebuješ energiu na rodinu a skade ju máš mať, keď si vyčerpaná už len z práce??? (a to samozrejme nie si jediná, dnes tak žije mnoho žien. Teda momentálne asi okrem mňa, lebo ja som si to uvedomila a naschvál som si našla kludnu prácu. Nemám síce žiadnu zavratnu karieru, ale na to sa môžem vykašlať, keď vidím moje kamarátky "karieristky", aké su napäté a čo oni samozrejme nechápu, že prečo ja nejdem v ich šľapajach. A prečo by som mala??? Ja som doma ako-tak oddýchnutá a mám energiu na rodinu. To je len dnešné vymývanie mozgov, že žena musí robiť kariéru, inak je divná. Jasne, že pokial skutočne chce robiť karieru, je to v poriadku, ale nie, ked je z práce iba nešťastnejšia a nešťastnejšia. Teda ty možno že nerobíš karieru, ale proste pracuješ na mieste kde si v strese a to je zle!)
A to, že chlap nechce riešiť veci ktoré od neho potrebuješ, je len výsledkom toho, že ich riešiš sama a veríš viac tomu ako to robíš ty, než akoby to robil on.
V knihe mars a venuša bolo tiež niečo také napísané, že ked ma žena pocit, že dáva viac ako muž, musí jednoducho prestať dávať. Viem, že si povieš, že to sa nedá, že kto to potom spraví ak nie ty, ale dá sa to a to mám aj z vlastnej skúsenosti, tiež som mala silnú tendenciu riešiť veci aj za muža, čo som si neskôr uvedomila, že je chybou a nerobí ma to šťastnou (a dokonca ani jeho!) Len to nejde hneď, ale postupne sa to dá.
Nejaké problémy vždy boli aj budú vznikať, samozrejme. Ale niekedy stačí len úmyselne zmeniť postoj, príp. sa úprimne zo srdca porozprávať a tie problémy hned prestanú byť také strašné! Proste nebáť sa naplno sa otvoriť partnerovi, nie tváriť sa, že problém neexistuje, alebo to dusiť v sebe.
Ešte ma napadol taký výrok - Bojuj so svetom a svet bude bojovať s tebou.
Ja už ani neviem o čo vlastne išlo? 😀

@natalym ale to je už zle keď robíš lebo musíš. To je práve zlé, ten postoj, taká nejaká apatia, letargia alebo čo. Vždy som robila lebo som chcela, vždy som robila a pomáhala lebo som chcela, lebo som mala určité presvedčenie a podľa toho som konala. A teraz...proste prežívam, tiež preto že musím . Ale to je zle. A to si plne uvedomujem. Takže idem zažrať žiaľ a vyzrnkujem kukuricu, ktorú milujem 😀 😎