Je to strašenie dieťaťa, ak poviem, že keď vbehne do cesty, zrazí ho auto?
Chcem sa opýtať. Jedna osoba z môjho okolia hovorí môjmu 3ročnému synovi, aby nevbehol na cestu, lebo ho môže zraziť auto, druhá osoba zase, že tým autom a zrazením ho nemám strašiť. Tak kto mjá pravdu?
@anjika44 Nemusíš suhlasit so vsetkym..co robí Tvoja svokra..Odpoved na Tvoju otazku je..Upozornenie Tvojej svokry na nebezpecenstvo na ceste je adekvatne. Strasenim by bolo..keby povedala..ze po vstupe na cestu ho ukradne strasiak.
@anabella111 málokedy s tebou súhlasím, ale ty si to vystihla uplne super a presne 👍
@anabella111 ako strašiak vyzerám ja už v mojom veku, takže to by ani nebolo strašenie,je na strašidlá zvyknutý...ide o to, ako povedať tie dva dôvody svokre tak, aby sa neurazila
a možno si to už ani nepamätá, takže keby mi protirečila, že sa to nestalo, tak sa nemožem čudovať
@beky1813 už dva roky čakám od teba odpoved, že čo by sa stalo, keby zjedol nejakú tabletku na spanie, alebo keby sa mu pri točení vyklbili ramienka - podľa tvojich reakcii máš IQ nad 150, tak prosím niečo rozumné - nie takú odpoved, že najhoršom by si bola s ním dva dni v nemocnici na pozorovaní - lebo to mi tiež niekto napísal
@anjika44 a co chces vlastne pocut?
Mne pride, ze ina odpoved ako lutovanie tvojej osoby, aby si mohla povedat, ze sice trpis, ale napriek vsetkemu to vies hrdinsky znasat, ta neuspokoji.
Co ti ale vezmu z ust, ked ti povedia, ze zbytocne rozmazavas dva roky staru zalezitost a teba hneva, ze si prisla o tu satisfakciu.
Vyzera to, ze sa chces zaradit k ludom, o ktorych sa bude hovorit: cely zivot sa citila iba nestastna, ze zomrela, bolo pre nu vlastne najlepsie.
Je to naozaj to, co chces po sebe zanechat ako spomienku?
Mne je divné to, že svokra je v BA napríklad týždeň a len raz na niekolko minút príde pozrieť malého - ja nebudem každý den manželovi hovoriť, aby ju zavolal - myslím, že kedže jej syn, tak on by mal pozývat, nie ja - ona je lenivá prejsť pár krokov a my sa máme teperiť cez sto km...
no vás dve ani nepozývam ... to by mi nestačilo ani jedno balenie liekov, keby som vás videla
Je to hlavne blbost. Aka je realna pravdepodobnost? Takze vlastne svoje dieta klames. Co sa stane ak vbehne a auto ho nezrazi? Povie si ze mama klame a mozes mat daleko vacsi problem (lebo deti obvykle chapu, ze cesta je nebezpecna a s malymi vynimkami sa jej vyhnu). Uz neuveri, ze treba jest pestro, lebo to telo potrebuje, ze treba spinkat, lebo si telopotrebuje oddychnut, alebo ze je cas si umyt zubku, ktore po celom dni potrebuju byt poriadne ocistene...
Faktom je, ze ak dieta vbehne na cestu, MOHLO BY SA STAT, ze ho zrazi auto. Rovnako ako je faktom, ze ho pravdepodobne nezrazi, ale MOHLO BY SA STAT, ze auto sa v snahe vyhnut dietatu rozmlati na najblizsom stlpe ci naprotivnom aute a vodic si MOZE ublizit, pripadne crepiny z auta MOZU ohrozit okoloiducich, auto BY MOHLO skoncit vo vyklade obchodu a vazne ohrozit mnozstvo ludi atd. Vselico by sa MOHLO stat. Obvykle sa stane akurat to, ze dieta tym vystresuje mamu 🙂
Takze treba zvazit formulaciu. Deti nas totiz beru doslovne. A potom koncime ako klamari, plne vlastnou vinou.
Kto skace do kaluze RISKUJE ze sa namoci.
Kto necha polovicu obeda na stole bude PRAVDEPODOBNE skoro hladny.
Kto bude chodit spat bez umytia zubkov MOZE ma v puse cochvila kazy.
Prajem vela uspesnych objavov.
...alebo teda svokra, ci ina osoba, formulacia je nevhodna, strasenie je vsak nieco ine (odpustila som si citanie duchaplnej diskusie a pozeram, ze skoda 🙂 )
Inak občas aj ja urobím chybu v komunikácii - napríklad v sobotu prišla svokra a akurát som išla dieťa sprchovať a povedala som jej, že idem malého sprchovať a či ho nechce ona - malý sa rozplakal, že mama bude...ona sa urazila a odišla - ok, bola to moja chyba, mohla som jej povedať, že celá procedúra potrvá max 5 minút a nech počká, bolo to odo m%na dosť zbrklé a nepremyslené jednanie - len zase svokra je taká, že sa urazí na hocičo - trebárs malý mal cez dva roky a povedal jej, ked bola u nás,že choď preč, tak svokra sa zobrala a odišla - to isté povedal aj manželovmu bratovi a on sa zasmia a spýtal sa, že prečo by mal ísť preč- každopádne potom, ako bol malý zo sprchy von, som aj s ním išla to svokre vysvetliť, že sprchovannie u nás býva krátko, no stále sa tvárila urazene - to isté bolo, ked pred rokom o deviatej večer malého nábádala, aby behal, čo tiež som jej povedala, že takto neskoro večer už nemá čo behať, tak tiež urazená odišla a keď som za ňou potom išla, že mohla s ním napríklad si kresliť, alebo mu niečo čítať, tak urazene odvetila - nič mi nehovor...tak ako s takým človekom mám jednať? Naozaj sa nemám s ňou rozprávať, aby som ju náhodou neurazila? Lebo mám so všetkým súhlasiť, nech robí hocičo?
@anjika44 V predchadzajucich diskusiach (a ze ich tu nebolo od teba malo) sme ti uz velakrat radili aby si to riesila s odbornikmi.
Mysleli sme to v dobrom, vela ludi ti dohovaralo pekne, dalsie na to potom isli ironicky, sarkasticky, aj skaredo - aby si sa uz nejako spamatala a uvedomila si, ze potrebujes odbornu pomoc.
Bohuzial, asi zatial nezabralo nic... :(
Ja mám skor problemy v komunikácii - diplomat by zo mna veru nebol - ten pošle človeka aj do prdele tak, že človek sa odtiaľ vráti opálený a s magnetkami - ja najprv poviek a potom premyšľam, takže na moju svokru, aby som s nou mohla sa normálne rozprávať, by mi nepomohlo ani tisic psychologov, skor nejaký dobrý kurz komunikácie
@anjika44 Velmi sa mylis, v prvom rade potrebujes psychologa, psychiatra, alebo nejakeho terapeuta - odbornici ta uz nasmeruju.
Lenze ty pytas rady, ale nenechaj si poradit, len si stale omielas svoje a nic ine nepripustis, nevyskusas. Nezamyslas sa nad odpovedami, len stale dookola si ides svoje.
tak ked chceš vedieť, psychologičke som povedala aj o tých liekoch, aj o tom točení a ona krútila hlavou (hlavne nad tými likemi), že ako môže byť niekto taký neopatrný a už neotravuj, zmizni
Ja si zase myslím, že žena, ktorá vychovala dve deti, by mala vedieť, že lieky nie sú na hranie a treba ich pred deťmi skrývať - dajme tomu, že chlapi sú všeobecne neopatrní okrem pár výnimiek, ale každá žena, ktorá je alebo bola matkou, by to mala vedieť - veď ja chodievam s dieťaťom von, aj do školky chodí už, len svokre akosi nedôverujem - proste tie lieky a to krútenie za ruky považujem za veľmi hlúpe - možno svojich synov tak točila, ale ja si to neprajem