Je to vyhorenie?

Ahojte, neviem ako to nazvať. Veľmi v skratke : mám pomerne blbé obdobie, vzťah nič moc, asi to dokopy už nedáme, práca neviem...Jedna bola ok ale zamestnávateľ covid neustál. Hneď som nastúpila do ďalšej, pracovný čas ušiel s prižmúrenými očami, ale zamestnávateľ žgrloš, malý kolektív, pri chorobách/dovolenkách všetko ťahal len jeden zamestnanec. Po roku som skončila. Bola som na 3och pohovoroch, všade ma vzali. Jednu prácu som odmietla, reagovala som skôr preto, že ak by nič nevyšlo, nech niesom nezamestnaná. Druhú som prijala, ale pracovný čas hrozný aj keď mzda prijateľná. Tretia práca tam zatiaľ čakám. Prijali ma, čakajú či vezmem, ja čakám aké dajú podmienky,lebo neboli upresnené.Práca v ktorej som teraz je časovo náročná, ani sa do nej neteším. Čakajú ma 3 dni a ja by som najradšej nikam nešla. Začiatky sú ťažké, viem, preto sa snažím nechať tomu čas zatiaľ aj nasilu. Som v skúšobnej dobe. Sama neviem čo diskusiou chcem docieliť. Akosi stagnujem, neviem aký kurz by ma bavil, čo by som mala robiť. Cítim sa akási stratená a nespokojná. Najradšej by som šla na úrad práce a mala chvíľu pokoj, ale to by bol až núdzový stav. Možno by som využila nejaký kurz napr administratívu. Ale sama neviem čo mám robiť. Mať pár mesiacov mizerný príjem, tiež nieje bohviečo.