Ako skutočne žiť a nie len prežívať?

@misiak7777 nepochopila si tu nadsadzku a ironiu, ale to nevadi

Sustred sa na vztahy a nie materiu. ;) Bude ti lahsie. Zivot sa da prespat,prepracovat i presnivat.. ale aj zit,rozvijat vztahy,s nimi aj seba,mat odvahu skusat nove veci..

@madeincssr nie, nemame pracu snov, nas zivot nie je prechadzka ruzovou zahradou, ale sme nastavene inac. Pretoze niekto vidi pohar poloprazdny, niekto poloplny. Niekto pracuje a berie to ako nutne zlo, pretoze praca mu zabezpeci to co od zivota chce a dokaze si to co za svoju pracu dostava uzivat ako najlepsie moze. Dalsi berie pracu ako obmedzenie a aj ked mu ta praca zabezpeci to co potrebuje a chce, nevie si to co ma uzivat. Taky clovek by si nevedel to co ma uzit ani keby nemusel pracovat, pretoze ta jeho nespokojnost a trudomyselnost je v jeho hlave, nie v tom, ze 10 hodin z pracovneho dna minie na pracu a cestu do a z nej.

@tersanas je to mozne, v podstate mam stale len negativne myslienky a depresie, uvedomujem si veci a beriem ich tažko, proste nevidim zmysel v takom zivote ktory si myslim ze budem mat, ja viem zivot budem mat aky si ho spravim, no tie myslienky a predstavy proste a strach z buducna

Navstiv memocnice domov dochodcov a uvidis kto ma na hovno zivot

autorka,

z čoho plynie tento tovj momentálny postoj? Stav?
Nie je to nahodou z pozerania sociálnych sietí, traver blogerov?

Za mna:
- pracovať je prirodzené a preto je dolezité si v zivote zvoliť prácu, ktorá ta bude aspon čiastočne baviť a kde dostaneš slusnejší peniaz
- je velkým omylom zit "pre volné dni" alebo pre "raz budem na dochodku". Treba zit teraz a tu a zit kazdy jeden den
- nepíšeš nič o svojom súkromní, zivote, ale po práci mozes mat kopec aktivít, cez víkendy turistiky, celých 25 dní dovolenky pocestovať po svete
- som toho nazoru, ze spokojnost v zivote sa odvíja od maličkostí, od toho, ze si upecies svoj oblúbený koláč alebo pôjdes s kamarátkou do kina na film, ktorý chces vidieť...

Vzdy je moznost aj cestovat, ako ti tu písu dievčatá - niekde na výletnej lodi pár mesiacov a zvysok nizko nakladovo mozes cestovat...

@anonymanonym nieco vlastne by som si aj skusila, no aj na to treba cas a financie, bala by som sa ist do niecoho sama takto, ale ten zivot slobody “kocovnici” v podstate nepotrebuejm bohatstvo, chcem len volno slobodu proste žiť, mimo systemu, ale opustit rodinu a priatelov tiez nechcem… je to tazke ked sa bojim vykrocit zo systemu alebo proste neviem co dalej a bojim sa co ked urobim chybu a podobne, kde hldat kam ist co robit, stale premyslam nad tym ako mat dobry zivot, no neviem

Autorka,

ak vnímas problém vo svojej hlave, nemaj strach vyhladat psychologicku

@zmrzlinka2021 nejde ani tak len o cestovanie, len mi pride ked si pozriem zivot dopredu ze ho travime v praci, nevidim tie dni volna vyletov a podobne, proste mam asi obdobie kedy musim rozmyslat nad takymito vecami ktore ma trapia ale ktore su bežne

@viky173 dakujem

vieš, mám pocit, že zo " systému" chceš len výhody, ktoré si doteraz poberala...napr. u nás takmer bezplatné školstvo, zdravotníctvo.
keď si chorá ideš k dr( systém!), vzdelanie( systém!), skús to bez systému a uvidíš.

nieco vlastne by som si aj skusila, no aj na to treba cas a financie, bala by som sa ist do niecoho sama takto - kto sa bojí, nič nezíska. Mnohí sme začali podnikať tak, že sme proste v práci dali výpoveď a išli sme do toho. A nie vždy potrebuje človek peniaze. Ale ty máš problém v hlave. Píšeš teraz, že tieto veci sú bežné. Nie sú. Ľudia bežne pracujú celý týždeň a napriek tomu stíhajú aktivity a život každý deň po práci, cez víkendy. Píšeš o systéme, ale to je iba výhovorka. Každý žije v takom systéme, aký si sám urobí. Ak sa ti tvoj systém nepáči, jediným zodpovedným si ty sama. Tvoj život za teba nikto nezmení.

@mondolina podla mna system nie je taky uzasny ako sa zda, ano mame tu zadarmo vzdelanie a zdravotnictvo, ale sami vidime kolko ludi je chorych, umieraju, nemaju peniaze, skolstvo je take ake je tiez, proste mi prie ze sme zasadeny do systemu - narodis sa , školka, detstvo (uzasne obdobie pre vacsinu ludi) potom skola, praca, dochodok , v podstate to je takto ako na bežiacom pase u 90% ludi

@melanta mne je to jasne. kazdy si je strojcom svojho stastia, no vystupit z “komfortu”

@autorka koľko máš rokov? Ja som si túto otázku položila už v 19 a odpoveď ma vydesila natoľko, že som svoj život prevrátila hore nohami😉 Vďaka tomu dnes žijem život, o ktorom ty snívaš. Všetko ide, keď sa chce a keď sa pre to urobí aj nemožné👍 Hlavne nečakať zázraky na počkanie

a zo systemu , nie je take lahke a mozno aj je, no na to treba odvahu aj ktoru nemam

Ja ti aj rozumiem,ale ak chces jest,potrebujes pracovat.Ako a kolko,to uz viac zavisi na tebe.Ale predstava,ze kazdy ma pravo si zivot uzivat je asi rovnako nelogicka ako myslienka,ze kazdy ma pravo byt vysoky alebo mat hnede kucerave vlasy.Ja nie som velmi zastancom tohto pracovneho systemu,ale zaroven ani "uzivania" zivota,lebo to trosku smrdi egocentrizmom. Myslim,ze spokojny a plnohodnotny,zmysluplny zivot sa da prezit prave vtedy,ak sa clovek o chlp viac alebo menej orientuje na stastie svojho blizneho,ako na svoje.

@tiezjedna ako ale prevratit cely zivot? co spravit alo zacat? ako sa popasovat so strachom z neuspechu, alebo ako proste vystupit z toho smutku depresii strachu a neistoty? Jednoducho neviem co by ma urobilo stastnou, ako zmenit svoj zivot, cim zacat, ako prevratit ten zivot

nikde nehovorím že je úžasný a že pasuje na každého a vždy.
ale v spoločnosti ľudí je potrebný.
hovorím ešte raz skús to bez systému. a uvidíš. skús si všetky tie systémové veci riešiť po svojej línii.

Tak vieš, že to máš vo svojich rukách, vieš, že musíš vystúpiť z komfortu. Tak prečo to neurobíš? Že nemáš odvahu? Tak potom nariekaj celý život. Alebo vyhľadaj psychológa, aby si začala myslieť pozitívne. Ak to neurobíš, tak z môjho pohľadu iba preto, že to nechceš. Ty sa chceš cítiť ako martýr a nariekať.

Mala by si vyhľadať psychológa, tento tvoj posledný názor nie je úplne v poriadku a nie v poriadku, aby si z tohto mala depresie. Niekoľko desaťročí dozadu ľudia pracovali sedem dní v týždni, 12 hodín denne bývali v hlinenej chatrči, nemali čo do úst a oblecene handry, obuté mali onuce z handier a boli radi, že si zarobia za deň na suchú kôrku. Ty máš blahobyt a ešte sa sťažuješ na systém. Ten zlý systém ti platil doteraz zdravotnú starostlivosť, školstvo a iné veci. Teraz, keď by bolo načase vrátiť niečo doňho, tak máš zrazu depresie. Vymysli niečo lepšie, alebo sa odsťahuj na lazy, môžeš pestovať plodiny a chovať dobytok, odhlas sa zo sociálnej poisťovne aj zo zdravotnej a môžeš žiť tak, ako sa ti páči-podľa prírody a nikto ti nebude nič diktovať.

@stanulienkat
presne.

@autorka prídeš mi fakt rozhodená, možno by to chcelo porozprávať sa s pchylógom pre začiatok. Ja som založila ako veľmi mladá firmu, pretože som sa odmietala zmieriť s tým, že by som mala celý život hákovať len preto, aby sa mal dobre niekto iný😀 A prvé roky boli naozaj peklo. Ak so svojim životom chceš niečo urobiť, začni tým, že sa zbavíš týchto myšlienok. Potom možno príde aj tá iskra, ktorú hľadáš.

Autorka,

zijes v krajine, ktorá patrí do 20 % krajín s najvyssou zivotnou úrovnou sveta. Máš izbu, teplú postel, pitnú vodu, neobmedzenú možnosť sa najest, moznost pracovať a postarat sa o seba - o tomto vacsina ludí tejto planety sníva.

Podla mna tvoj problém je v tom, ze hladís na zivot v negatívnom kontexte. Prácu beres ako niečo negatívne a to je zle. Ani mne sa vzdy nechce ísť do práce, ale v konecnom dosledku sa aj teším, ked idem. Kazdy víkend od piatka poobede do nedele vecera mozes si plánovať dobrodruzstvá.

Skus toho psychologa ako ti radia tu ludia.

A viete, co je na tom najzaujimavejsie? Ze ti, ktori najviac nariekaju, co je to za zivot, ked musia stale pracovat, by absolutne nevedeli, co so zivotom, keby aj dostali moznost nepracovat a len si uzivat ;)

Ja vas chapem, mate pravdu, ja len si nebiem pomoct , proste ma desi zivot aky je, bojim sa, nevidim žiadny ciel, proste ma to depta aky zivot mam, aky by som mohla mat, proste zmeny ma desia, neviem co robit v zivote aby som bola štastna, praca je dolezita ano, ale pride mi akokeby mam len pracu a zivot nie, proste akokeby nezijem, nevladzem, rada by som niekde sla nieco robila no nemam ani len s kym, neviem proste taketo myslienky stale

@vanilkovazmrzka uzivanie zivota beriem ako spoznavanie sveta, cestovanie, čas s priatelmi a rodinou, vidiet pocut citit, zazit vsetko co sa da, prezit zivot vonku, a proste mi pride ze to za zivot nestihnem popri tej praci

Áno, ono niekedy ani nie je dôležité kam ísť, ale s kým.

Autorka,preto ti odporucam zamerat sa na nieco, kde sa budes citit uzitocna.Mozno trochu charity? Rucna praca?Minule som sekerou zrubala stary strom a mala som z toho lepsi pocit ako z mesiaca prace v grafickom dizajne.A mozno si skus predstavit,ci by si vedela zit v malom tiny house niekde na kraji lesa,mozno blizko dediny,mat malu zahradku,par sliepok a podobne.Ci ta ta predstava desi alebo laka.