Ako skutočne žiť a nie len prežívať?

Kazdy si zariadi tak ako ma. System nie je zly, len nic nie je zadarmo a vsetko mas na ukor niecoho. V zivote nemozeme mat vsetko.

Ale to ze nezijes nie je realita, to je tvoja psychika a preto by si mala vyhladat odbornu pomoc.
Zvladnes to, len treba to riesit

A praca ta bavi? Mas deti, partnera, kamaratov, rodicov, psa.. niekoho, s kym travis cas? Alebo len prides do prazdneho bytu a cakas na dalsi den do prace a tak stale dokola?

john strelecky - kaviaren na konci sveta - odporucam precitat 😉

@tululu to s tým tiny hous-om (a podobné huncútstva) nie je v praxi také jednoduché. Sú páry, ktoré to dokáxali, ale veľká časť týchto internetových storiek sú zárobková činnosť a nie sú dlhodobé. A sama žena...

@tululu skor ma toto laka, proste zivot, relax, spoznavanie seba a zivota, ziadny chaos a povinnosti, proste žiť a nie preživať, jednoducho byť šťastna, aj keby v skromnych pomeroch, no vidiet svet sa podla mna bez penazi neda, tak isto jedlo bez pemazi clovek nema, celkovo su peniaze dolezite si myslim

Ahoj, rozumiem tvojmu pohľadu, mozno by ti pomohlo dobrovoľníctvo🙂to je podľa mňa cesta ako nájsť samu seba, nájsť rovnako naladených ľudí, ktorí síce chodia do práce ale potom sa venujú druhým a nemyslia len na svoj podľa nich e nastavený život. Možno ist niekam do zahraničia, na par mesiacov pomáhať cez rôzne organizácie, za malo peňazí spoznáš veľa ľudí, novú krajinu možno nájdeš samu seba, že čo by si vlastne iné chcela a možno zistíš, že ti je vlastne dobre🙂držím palce aby si našla co hľadáš, viem, ze v určitom bode sa človek zamýšľa nad tým kam smeruje a niekedy to vôbec nie je ľahké rozhodnutie

@trema v podstate ta 2. moznost… pridem do bytu, ludia tam su, no kazdy si ide svoje iadna komunikacia nic, proste akokeby do cudzieho, priatelia maju vlastne zivoty nevídame sa moc, preto mi pride ze len pridem z prace a idem do prace

@sonia1712 dakujem, ano pomahanie by mi tiez pomohlo mozno, spoznanie krajiny ludi, bidiet zazit, pomoct, mat nejaky ciel mat nejaky zmysel v zivote

Tak sa odsťahuj tam , kde nebudeš musieť nič robiť a budeš môcť cestovať. Taká Nová Guinea, Rwanda alebo myslíš, že USA, či Švajčiarko? Daj vedieť, keď takú krajinu nájdeš.

Podľa mňa by si sa mala najskôr vyliečiť zo svojich depresii a negatívnych myšlienok a potom sa rozhodnúť ktorou cestou sa vyberieš.
Doma sedieť a "nariekať" ti ozaj nepomôže.
Ako dlho máš depresie?
A koľko máš rokov?

Ja náhodou chodím veľmi rada do prace a voľný čas si užívam, predtým s kamarátmi, teraz s rodinou a deťmi.

@vilma7 nepovedala by som ze mam depresie, skor mavam depresivne obdobia , kedy nie som stastna mam zle myslienky a celkovo na svet zly pohlad a premyslam az moc , niekedy zase som v poriadku s tym ze ano praca povinnosti a tak, len proste to cloveka niekedy dostane, ze naco vlastne je tu, naco zije aky ma zmysel

Aj taký psík (napr. útulkáč) vie človeku psychicky veľmi pomôcť, ale nie je to pre každého, je to vážny záväzok na roky. A najmä, je to ďalší faktor, ktorý Ti sťažuje cestovanie a/alebo veľké životné zmeny. Ozaj, také dobrovoľníctvo že pomáhanie v útulku (resp. len venčenie) by Ťa nelákalo?

@madeincssr niekedy chodievam , nie moc často ale bola som utulku aspon raz mesacne, no aj z toho je mi smutno ako psici ziju, tiez uvezneny bez slobody a lasky, rada by som si vsetkych zobrala no nemozem,

V prvom rade si prestav myslenie. Lebo podla toho ako pises, tak mas velmi negativny pohlad na vsetko. Potom to pojde lahsie.

Hej, to je tá druhá stránka mince návštevy útulku. Aj ten pes je len človek a čo im tí ľudia všeličo vyvedú resp. neurobia pre nich...

Všetko to, čo píšeš: užívanie si, zábava, spoznávanie samej seba, zazitky, cestovanie to všetko vieš robiť ľavou zadnou popri práci. Ak nie, potom nie je chyba v systéme, ale v tebe. Teraz tiež vidím, že máš kopu času a nemáš ho s kým tráviť, nemáš s kým zdieľať tie zážitky, nemáš s kým ísť von, takže času máš habadej, len nemáš s kym. Možno za tým môže zase len to tvoje mentálne nastavenie a teraz keď sem vypisuješ a ľutuješ sa, mas plno času na sebaspoznávanie.

Ja ťa úplne chápem. Je to presne tak, Aby si prežila, musíš mať príjem, je tu zodpovednosť za rodinu, keď máš detí a väčšina aj hypotéku alebo pôžičku. Som zvedavá, kde tu na SK si človek zoženie prácu, v ktorej ti dovolia pár mesiacov robiť a pár mesiacov ti dajú voľno, aby si mohla cestovať.

“Včela robí med, kdekoľvek príde.”

Zoznamim ta s mojim. Tiez je vecne nespokojny..

@stanulienkat Aj ja si myslím, že popri práci sa dá nájsť čas na všetko ostatné, ešte si pamätám časy, keď rodičia chodili do práce aj v sobotu a na všetko mali čas.
Len ten čas treba správne využívať keď je čas študovať tak študovať a potom sa dá aj lepšie uplatniť v zamestnaní. Ja som chodila aj na dlhšie dovolenky, ale zistila som, že tak po troch dňoch mám už všetko popozerané a teraz radšej chodím radšej na kratšie.

@hiro toto nie je az tak celkom pravda, ano, pracovalo sa na poliach, lukach - na jar, cez leto, na jesen, no zima bola podstatne volnejsia, vtedy sa starali akurat tak o dobytok, drevo, kurenie, a kedze sa skoro stmievalo a "svietenie", bolo drahe, chodili podstatne skor spavat - viem z rozpravania starej mamy.

Ked som vysla zo strednej, bola som rovnako vydesená z prac.systému. Zrazu som videla len to, ze musim ist na rannu, poobednu, nocnú a stale dokola. Ze nemozem len tak neprist lebo budu nasledky... ze nemozem len tak zaspat, ist si hocikedy hocikam... dokonca som musela obcas aj z vikendu obetovat sobotu.... proste katastrofa. Nesustredila som sa vobec na to, ze namiesto toho mozem velmi kvalitne a naplno vyuzit volnu nedelu alebo dni dovolenky, naplanovat si zajazd dakam lebo na to vdaka praci mám. Vsetko bolo na h@vno. S takymto nastavenim sa nic pozitivne ani neda vidiet. Zmenu musis zacat v hlave.

@katkati Kde? Robís sama na seba. Máš vlastný biznis. Dovolenku si dávas, ako ti to vyhovuje, prípadne robís aj zo zahraničia.

podla mna si uplne zacyklena, uz velmi tazko zistit, co je v tvojom pripade pricina a co dosledok depresie. chcelo by to sikovneho terapeuta. v skutocnosti to, co si popisala v uvode vobec nie je tvoj najpalcivejsi problem... ty len hladas nieco zastupne a problem je inde. vidno aj na tom, ze vlastne nic menit nechces.

... ale nejak som prebehla odpovede a nechapem, preco je vlastne taky problem praca a nikto to ani nevyvracia. ved clovek hadam studuje aj na to, aby pracoval v tom, co ho bavi. ja mam nahodou svoju pracu rada.
okrem toho, (zatial) je kazdy slobodny a kludne si mozes robit, co chces a aj s dierou vo vacku. ved kolko ludi zije tulackym zivotom, nikdy nikde nepracovali, staci sa raz za cas niekde osprchovat, zit v teplej krajine a zohnat nieco na jedenie. co tiez nie je az taky problem. ved kolko potravin sa vsade vyhadzuje...

vies, zivote je taky, aky si ho urobime... ver mi, ze keby si sa opytala niektorych ludi z inych oblasti, kde je vojna, chudoba a podobne, tak by mali pocit, ze Ty si zijes v nesmiernom luxuse, lebo mas pracu, bezpecie, co jest a podobne.... teraz nehovorim, ze nemozes byt nestastna, len preto, ze niekto iny je na tom horsie. Vies, ja ked citam, ze rodicia si vydychli, ked zistili, ze ich deti su mrtve, pretoze to znamena ze nebudu trpiet a nikto ich nemuci, tak ma oblieva hroza a uvedomujem si, ze mam stastie, ze ja sa kazdy vecer vraciam ku svojim detom a sme spolu. Nie tolko, kolko by som chcela, nemozeme si dovolit, to co som si vysnivala... ale mozes stravit zivot lutovanim toho co nemas, alebo si uvedomit a vazit to co mas, respektive zvazit realne a realizovatelne sny a sustredit sa na ne. Najst si to, co Ti pomaha, malicke kroky. A mozno casom dojde aj k tym vacsim...

@madeincssr viem,ale maly pozemok a na nom hoci aj celorocne obyvatelny mobilny dom je financne najmenej narocny sposob,ako byt aspon trochu samostatny.povedzme si rovno,cim vyssie su mesacne vydavky,tym vyssie su potrebne prijmy a to znamena bud mnozstvo prace, zodpovednosti alebo stastia 🙂 a v konecnom dosledku clovek zisti,ze aj takyto sposob zivota vyzaduje vysoky podiel prace,akurat inej,viac spatej s prirodou, casto narocnejsej.ale niekto sa v tom vie najst.

Ale ja sa stavim, ze ani cez ten volny cas co mas, to nerobis.

Tvoj problem je v tom, ze si myslis, ze stastna budes vtedy, ked nebudes musiet pracovat, nebudes musiet mat povinnosti, nebudes zazivat stereotyp, nebudes nikdy zazivat tazsie obdobia...
Proste ty si myslis, ze clovek je stastny len vtedy, ked zije na oblaciku...
Ved chod, cestuj, ako prve chod do krajin 3 sveta a pozri sa na ich realitu - budes stastnejsia..
Chod na vychod, staci za hranice - pozri sa aky zivot ziju ludia tam - budes zas o kusok stastnejsia
Potom zbehni do nejakej detskej nemocnice - pozri sa na chore deti a ich rodicov - a zas budes stastnejsia
Tvoj problem je, ze si nevazis obycajny, normalny, realny zivot a nariekas, ako keby ti bolo najhorsie na svete..