Jeden deň som na vrchole šťastia a spokojnosti a na deň druhý v úplnej depke
Neviem ako to máte vy. Ja som jeden deň na vrchole šťastia a spokojnosti a na deň druhý v úplnej depke. A takto nejako sa to u mňa strieda dookola... Začnem tým, že mám tri deti. Najmladší má šesť. V septembri má ísť do školy. Vlastne začnem tým, že pred 14timi rokmi som nastúpila na materskú a tu to asi aj končí. Bola som chvíľu v Anglicku a tam, keď dcéra bola v škôlke medzi deviatou a štrnástou, som chodila na brigádu a neskôr som upratovala po dve hodiny denne, dvakrát do týždňa. Asi rok a potom som otehotnela a z istých dôvodov som sa vrátila na moje milované Slovensko. Nech sa tú robí akákoľvek politika a nech je tu akákoľvek ekonomická situácia... Slovensko milujem. Potom som otehotnela tretíkrát. Keď mal najmladší tri roky, tak som požiadala o predĺženie materskej, bez nároku na materské. Pred pár týždňami mal môj najmladší šesť. 14 rokov som nikde nepracovala. Mám ukončenú strednú školu ekonomickú. A to je všetko. Chvíľu po škole som pracovala na okresnom súde ako asistentka senátu. Poí na rôznych robotníckych pozíciách. Nič som v živote nedokázala
Pokračujem, lebo som už nevidela text.
Mám tri deti a onedlho pôjdem na úrad práce. Môj manžel pracoval dlhodobo v zahraničí. Ja som bola tu, on tam. Nie žeby sme s tým mali problém, ale on sa vrátil na trvalo a ja si neviem na neho zvyknúť. Je všade, kde predtým nebol a zatiaľ som si na to nezvykla. Verím, že si zvyknem. Teraz nie je doma, šiel pomáhať svojmu bratovi. On je z iného mesta. Som sama doma, teda, deti už spia. Popíjam alkohol a mám pocit, že dokážem všetko, čo chcem. Ale viem, že zajtra budem na tom tak isto, ako predtým. Jeden deň som šťastná a spokojná so svojimi deťmi a rodinou a druhý, mám totálnu depku, že som nič nedokázala. Nemám žiadne zamestnanie. Neviem ani čo mám napísať do motivačného listu, aby ma niekam zobrali. Kto už len čaká na ženu z troma deťmi a skoro 40tkou na krku. Žiadne super schopnosti a dovednosti. Žiadna poriadna prax...
@barbora0308 ďakujem. Viem, že nariekaním nič nezmením. Nemám ale odvahu sa do niečoho pustiť. Už sa vidím, ako sa strápňujem na nejakom pohovore. Dlho som mimo spoločnosť. Nič len moje deti, sestra a jej deti. Moji rodičia...Nechodím nikde a s nikým sa nestretávam.
Vykyvy nalad pravdepodobne budu suvisiet s alkoholom, je to bezne ihned po poziti citit euforiu a na druhy den opicu a depku...si si ista, ze nie si uz zavisla? Nie je v poriadku len tak sama doma popijat. Pripadne mi este napadla bipolarna porucha, kde sa striedaju stavy manie a depresie. V kazdom pripade mam pocit, ze mas nejake psychicke problemy plus nedostatok sebavedomia, asi by ti pomohol minimalne psycholog. 14 rokov na materskej je naozaj vela, skus popremyslat, ci su nejake zrucnosti, ktore by si mohla oprasit, mozno minimalne anglictinu, ked si zila v Anglicku alebo kurz uctovnictva, ked mas ekonomicku skolu?
Vidíš to horšie ako to je.Potrebujes nutne peniaze, alebo chces ísť do práce, aby si zmenila vzduch?
Ak to druhé si v obrovskej výhode.Je to len tým, že si dlho nepracovala, každá má VS, kurzy, kariéru... a ty sa podceňujes.Tiez som bola dlho doma a mala katastrofálne scenare, ale po prvých pohovoroch som zistila, že vôbec to nebude tak zle
Kariéru asi nepotrebuješ a nemáš ambíciu robiť?
Inak by si tak dlho doma nevydržala🙂Ja mám opačný problém nikde ma to dlho nebaví.Vsade intrigy, dlhá pracovná doba...potom chvíľu robím z domu, potom mi je dlho a potrebujem ľudí a zase si nájdem prácu a zistím, že ani toto nie je dobré🙂
Ja musím byť jedine asi len živnostník...Hlavu hore...porozmýšľas čo by Ťa bavilo čo Ťa najviac napĺňa...ja mám kamarátky čo boli doma aj 15 r a normálne nastúpili do práce a nie sú na podradnej pozícii.
Alkohol nepi, ked si sama. Je to nebezpecne. A dalsia vec, my co pracujeme sme rovnake ako ty, z masa a kosti, vsetko nam museli ukazat, vsetky sme nejako zacinali. Nemame ziadne super schopnosti, ja aj po 23 rokoch, co chodim do prace (okrem 2 rokov, ked som na materskej nic pracovne nerobila, inak som bola s detmi 6 rokov doma), stale mam niekedy pocity ako debil. Ked mam nieco pred ludmi prezentovat, k tomu aj v anglictine, no hroza. Ale viem, ze na tu poziciu niekoho potrebuju, tak to robim. Hladaj aj ty, niekde ta budu potrebovat, asi vies anglicky, ostatne ta naucia. Dolezite je, ako sa na pohovore prejavis, ci pojde z teba pohoda, pokoj, rozvaha, prijemny prejav, mily usmev.
@dadis no, to je presne to o čom vôbec nie som presvedčená. Je už zo mňa odľud. Budem sa hanbiť. Naozaj, ešte ma nikam nepozvali a už mi je trápne... Neviem, či sa prekonám.
Nemyslite si, že doma popíjam každý deň. Možno tak dvakrát do mesiaca.
@savanna aj moja angličtina je už v pasé. Roky ju nepoužívam, tak zapadla prachom.
Viem, že zniem úplne beznádejne. Niekedy sa tak naozaj cítim. Sebavedomie na bode mrazu. Niekedy mám pocit, ako teraz, že v živote môžem dosiahnuť hocičo. Ale vždy je to len pocit. Realita je to, že nič z toho nedokážem. Som iba snilko
@barbora0308 ano, ja budem na tom podobne, az na to, ze mam aj VS, ale nikdy som nerobila v odbore a len take kratkodobejsie prace a nic odborne. Ale mam 3 krasne deti a do dochodku daleko, hoci mam blizsie k 40 ako k 30. Casu dost.
Chapem ale tie stavy, jasne. Poznam to velmi dobre. Raz si hore, raz uplne dolu. Ale treba si tym asi prejst a vystrcit hlavu, poobzerat sa a do niecoho noveho sa pustit. Taky mam plan po 3 rodicaku...
Ahoj. Za mňa si odvážna! 😉 Mám podobný príbeh ako ty, ale nenapísala by som na MK, bála by som sa, že ma tu super žienky udupú do zeme, a to by mi určite nepomohlo.... 🙊 Som zvedavá čo ti napíšu... 🙊 😁
momentálne aj ja mam skôr to horšie obdobie hoci prednedávnom som sa tešila, že ok, takto sa veci teraz majú, je to dočasné,bude lepšie.... ale už si to hovorím druhý rok a veru je mi z toho ťažko.. Zo seba.... A to budem mat čoskoro 45, ale práve vďaka presne týmto pocitom aké máš aj ty si pripadám oveľa staršia a ťažko vidím cestu von ...
@andula77 Vieš, možno aj to potrebujem, aby ma niekto kopol do zadku a povedal, nech sa už konečne rozhýbem. Naozaj neviem, čo by bolo lepšie. A je to asi aj tak jedno. Zajtra ráno naskočím na každodenný kolotoč. A zas to bude o tom istom.
Veď to, presne to si občas aj ja vravím..... Že aký kopanec ešte potrebujem, aby som sa rozhýbala.... Ale ono sa to ľahko vraví... Ja som si našla akože prácu, ale som čosi ako pani domáca (upratujem dom, alebo varujem cudzie dieťa keď nemôže ísť do škôlky, aby mohla jeho mama pracovať alebo ísť cvičiť... ), no moje sebavedomie to ešte viac ubíja... no nemám odvahu to zmeniť, pracujem cca. 3-4 "dni v týždni po 6 hodín, pri troch deťoch super...no finančne je to tým pádom slabšie, moc nevyskakujem a dcére by som teda 5 párov topánok kúpiť nemohla.... 🙊
@andula77 nemusela som pracovať. Manžel v zahraničí zarobil za nás oboch a ja som sa venovala domácnosti a deťom. Veď všetky vieme ako je to deťmi. Týždeň v škôlke, dva doma. Bola som aj rada, že nemusím do práce a som vždy k dispozícii. Ale život ide ďalej. Roky idú ako voda. A ja neviem, čím mám osloviť potencionálnych zamestnávateľov. Manžel v zahraničí skočil po 15tich rokoch a ja by som sa už tiež rada pohla ďalej. Ale cítim sa nemožná, tie zábrany sú hrozné. Keď som mala 20, mala som iné predstavy o svojej kariére. Teraz neviem, či ma vezmú do nejakého obchodu zakladať tovar... takto som si to nepredstavovala.
Autorka, v akom meste žiješ? Aké pracovné pozície sú vo vašom meste najčastejšie voľné?
Neviem, či ťa to "poteší", ale napr. ja mám dobrú prácu, som relatívne za vodou... Ale nemám oveľa väčšie bohatstvo. To, ktoré máš Ty. Manžela a tri deti. Podľa mňa máš oveľa viac ako tie, ktoré majú plný životopis...
Kocky, neviem presne cim prechadzate, viem si to iba predstavit a uprimne urcite to nemozete mat lahke. Chapem, ze po tolkych rokoch musite mat strach z neznameho...proste tazko von zo stereotipie do ktorej ste padli, je mi to jasne. Nuz ale ak tuzite po zmene, tak budete musiet zakrocit, urcite to bude zo zaciatku mega strasidelne, ale uvidite, ze taka mega zmena prospeje. Ja by som to asi najprv riesila nejakymi kurzami v odbore, kludne aj mimo odboru, co by vas zaujimalo, po com ste vzdy tuzili...znova sa trocha zamestnat, chytit novy dych. Napr. moja mamina nikdy nepracovala, bola s nami doma 17 rokov. A ked sme boli uz vacssie, tak mala velmi podobne stavy, chcela sa niekde zamestnat, ale nemala odvahu si pracu ani len hladat. Nakoniec sa rozhodla, ze si spravi kurz aranzovania kvetov. Velmi ju to bavilo a nejaky cas robila a predavala vence 🙂 samozrejme sa s tym nejak neuzivila, ale na zaciatok jej to dalo odvahu a nasledne sa odhodlala si hladat pracu. Pracu si nasla a odvtedy je zamestnana ako predavacka v cukrarni, pracuje tam rada, ma skvely kolektiv a castokrat mi vravela, ze ak by mala byt stale len v domacnosti, tak by jej urcite preskocilo. Takze treba nabrat odvahu! Ja vam velmi drzim palce. Vychova deti nie je vobec jednoducha zalezitost, len si vezmite, kolko odhodlania a energie ste do toho investovali...len teraz musite tu svoju energiu presunut inym smerom. 🙂
@lenkit takto podobne si to predstavujem, že keď budem na ÚP, tak si urobím nejaký kurz. Ale popravde, radšej by som bola, keby som nemusela byť na ÚP. Bola som tam pred pár rokmi, keď mi skončila prvá materská. Síce len tri týždne, ale ten pocit "chudery", čo som tam zažila, hlavne pri niektorých tetuškách, v živote nezabudnem.
Viem, že keď neurobím žiadny krok, tak ani sa nikam nepohnem. Proste sa zaprieť a ísť na to. Držte mi palce.
Záleží od toho v akom bývate meste, aké sú tam možnosti. Dokladať tovar - tam by sa dalo začať a postupne sa oboznámiť s pokladnicou a pokračovať tam, obyčajne často potrebujú. Alebo ak bude muž podnikať, ak má také plány, tak mu vypomáhať. Len žiaden alkohol, postupne sa dá začať pracovať a tým je to aj pestrejšie ako len venovať sa deťom a prácam v domácnosti.
Určite vykopni alkohol.Potom sebaľútost a nakoniec pocit hanby.Mame 4 deti a momentálne som doma,tiež mi to pride dlho.Nie tak dlho ako ty,ale..Je niečo čo ťa baví,čo rada robíš?Skús nejakú prácu z domu,aj keď s minimálnym finančným efektom,len pre ten pocit.Ze niečo vieš.Ja som introvert,ale mne je osamote dobre,tebe to evidentne nerobí dobre.Deti na krúžky,ihriská a komunikuj.Idealne ak by si ty išla na nejaký kurz,cvičenie,čokoľvek kde je pár ľudí.Nemusis ísť hneď do roboty ak vás to finančne nesuri.Neviem čo robí tvoj muž,dá sa mu nejako vypomáhať?Ja môjmu pomáham pripravovať veci do prace,občas papiere.Ak mi dôveruje a vysvetlí,urobím aj zaňho.Robim si aj svoje handmade,pre radosť,zarobiť na tom zarobis pár eur.Hlavne si uvedom,že si pre nich najdôležitejšia.Ved nie je to super,že moje decká majú navarené,keď sú choré neriešis stresy s očr,ktorú by ti v robote dali pocítiť.. Jednoducho sú ženy stvorené pre rodinu a ženy,ktoré potrebujú kariérnu realizáciu a ženy čo potrebujú život niekde medzi tým.Nemozes mať aj to aj to.Potrebujes iba čas od detí,čas v spoločnosti aj sama pre seba.Ja som nedávno objavila čaro kaderníckeho salóna.Taka blbosť a samozrejmosť pre iné ženy.Nieco si dopraj čo už dlho chces alebo nájdi odvahu urobiť niečo nad čím dlho vahas.Mohla by si aj cestovať,výletovať po Sk,je to obrovské rozptýlenie mať iný deň ako byť v domácnosti.
Prečo sa neprihlásil na nejaký kurz? Oprášiť angličtinu a urobiť si aspoň FCE certifikát a ten životopis hneď vyzerá inak… pripadne ti úrad prace môže poskytnúť rôzne rekvalifikačné kurzy.
Mna dosť nakoplo po materskej kurzy, ono to rozmýšľanie trochu boli, keď sa mozog po dlhej dobe nepoužíval 😀, ale keď som zvládla prvú skúšku, potom druhu, neskutočne ma to nakoniec nakoplo, dodá ti to sebavedomie, si medzi ostatnými v kolektíve, pokecas s ostanými babami, nájdeš kamarátky, núti ťa to sa učiť… za mňa samé pozitíva
@katkami123 tak ja som asi total nemožná. Mám FCE, CAE, priamo z Londýna, plus stanica C1 a aj tak si neverím... A úrad práce mi pred dvoma rokmi zamietol kurz odborného admin. Pracovníka lebo veď asi nebudem mať problém du nájsť prácu hoci už vtedy som mala 42
@katkami123 chcela som si oprášiť admin veci po 12 rokoch s detmi, n kurz som peniaze nemala, nikdy som nepoberala podporu, ani jednu materskú nikdy, žiadne OCR a pod. Aj tak mali problém mi preplatiť jeden kurz... Naštvalo ma to vtedy
Ale to si mohla ocakavat, ze ak x rokov nerobis a nemas ziadnu kvalifikaciu, tak to bude takto. Takze nejake vysnivane miesto ani necakaj. Prepac, ale nebudem ti tlacit kaleraby. 14 rokov doma je strasne vela. Celkom nerozumiem naco asi bola s 3 detmi 14 rokov doma, asi to nebolo nutne. A ak uz si bola a nemas vzdelanie, budes rada asi vobec daco najdes
Ked si dobre zabezpečena, na tvojom mieste si otvorim živnosť, obchodik, tam budeš s ludmi komunikovať, spravovať pokladňu - niekde začneš, a potom posielaj životopisy, ked už budeš istejšia v komunikacii, nejaku poziciu si najdeš a potom dalej administrativu. začni niekde a postupne dalej, kašli na to, že máš 42, mame robiť do 67, tak nech sa páči, nech zamestnavaju aj ludi, čo v 40ke dostanú druhý dych
Nie si ziadna chudera, sama si napisala, ze manzel zarobil dost, aby vas uzivil, tak neries. Keby musis, uz davno kmitas aj popri detoch a lepila by si to s nimi ako by sa dalo. To, ze si ostala doma, lebo si si to mohla dovolit, z teba luzera nerobi. Zbytocne sa trapis popredu vecami, ktore mozno ani nenastanu.
@senta_sofia áno, máš pravdu. Len zbytočne stresujem, hlavne keď som nič nevyskúšala. Ale už veľakrát som narazila názor, že žena v domácnosti nemá v dnešnej spoločnosti hodnotu. Veľmi ma to mrzí, lebo ja som šťastná a Bohu vďačná za moju rodinu. Milujem ju. Je načase sa pohnúť ďalej, hoci neviem ako budem vykrývať krúžky, choré deti atď. Niektorí majú babky a dedkov, ktorí pomáhajú, ale ja takúto možnosť nemám. 9 rokov som bola na deti väčšinu roku sama. Iné som nepoznala. Milujem, keď sa niekto čuduje ako že som si nenašla prácu a čo som doma toľko robila. Manžel chodil domov v priebehu roka na mesiac a potom na 3-4 mesiace a zbytok roka bol preč. Ani som nepracovala a niektoré dni som nestíhala. Toto nikto nevidel a nikdy to ani neocení. Ani mi o to nejde. Len som znechutená z blbých kecov
Poznám ten pocit. Keď som bola na strednej, mala som ťažšie detstvo, bývalá som u starkej, ktorá má neustále zhadzovala, že v živote nič nedosiahnem a bla bla. Popritom som prospievala s vyznamenaním. Tak som strašne chcela dokázať, že keď skončím školu, pôjdem do zahraničia, budem zarábať a potom tam pozvem aj moju starkú, mamu, nech vidia ako sa mám dobre ako sa mi darí. Realita? Skončila som školu, nemala som ani cent poriadne, našla som si priateľa, kúpil byt, porodila som v 22 prvé, v 24 druhé dieťa. Keď sme mali stretávku zo strednej, všetci mali taku prácu, takú kariéru, zarábali, domy stavali a ja som "tíško" závidela, až kým som sa nerozprávala so spolužiačkou a tá mi povedala: Bože Domi l, ako ti závidím, že máš deti, ja mám krásny vzťah, prácu, dom sme postavili, ale nedarí sa mi vôbec otehotnieť a tak by som už chcela. Hmotný majetok je nič oproti tomu, čo máš ty. A tak som si uvedomila, že aké mám ozaj šťastie, že som sa mohla stať matkou, že nemusím druhým dokazovať na čo mám a na čo nie. Jedine komu čo musím dokázať, tak svojim deťom, že ich milujem a budem milovať celý svoj život. Nikto mi nenahradí tie objatia, úsmevy, tú lásku. Žiadna práca nestojí za to, aby som zanedbala svoje deti. Teraz v piatok budem mať 30, nemám vlastnú strechu nad hlavou, bývam u brata, s mamou sa nerozprávam, nemám podporu v živote, nemám na to, aby som sa osamostatnila, robím len "obyčajnú" čašníčku a tiež neviem, čo bude ešte ďalej v mojom živote, lebo mám všetko náročné a tiež upadam niekedy do depresií, ale potom keď vidím kadejaké choré deti, tak ja sa pozriem na tie svoje a ďakujem Bohu, že sú zdravé a že ich mám. Lebo len vďaka nim som tým, kým som, budem sa snažiť, aby som im bola oporou, ktorú som ja nemala a dokázať porodiť dve takéto krásne deti je pre mňa najväčšia výhra v živote !!😌
Vychovala si 3 deti, takze urcite si nieco dokazala! Z tvojho prispevku vsak usudzujem, ze sa tvoj zivot uz dlhooo toci len okolo domacnosti a deti. Je cas na zmenu, ale ak po nej naozaj tuzis, tak preto aj musis nieco spravit a zakrocit. Nariekanim sa nic nevyriesi. Nikdy nie je neskoro na zmenu, drzim palce 🤞!