Jeho práca
Dobrý deň dievčatá. Vidím,že tu preberáte všetko a radíte si. Napíšem Vám svoj problém, pretože ja som už so silami na konci. S manželom sme spolu 9 rokov. Navonok sme šťastný pár, finančne dobre zabezpečený, môžme si kúpiť čo chceme, cestujeme. Lenže asi pred trištvrte rokom, začali u nás doma veľké problémy. Manžel mal svoju prácu aj ako hobby, ja som to rešpektovala a tolerovala. Ale teda pred asi 9 mesiacmi začalo, že prišiel večer z práce, najedol sa ako stroj a opäť išiel pracovať do neskorej noci. Keď mi aj niečo povedal, správal sa dosť arogantne, videla som, že všetko (okrem práce) čo robí, pre rodinu a pre mňa, tak robí nasilu. Takto ubiehali dni, týždne... ja som sa snažila o jeho pozornosť, snažila som sa spoločne tráviť čas, vymýšľať dovolenky a výlety. Ale vždy keď som niečo navrhla, manžel len gúľal očami, tváril sa otrávene a skončilo to hádkou. Zabudol na moje meniny, narodeniny, na vianoce, na naše výročie..nečakala som veľké dary, stačilo mi na narodeniny odtrhnúť púpavu spred domu a aspoň povedať "všetko najlepšie". Proste také obyčajné drobnosti, ktoré tvoria vzťah a utužujú ho. Dať ráno bozk, pohladkať, dať manželke najavo, že si vážim to, že mám vždy navarené, upratané...dokonca pri veľa dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkali aj mňa a našej domácnosti, sa mi ani nespýtal na názor. Veľmi ma vždy ranilo, keď som si uvedomila, že ho môj názor ani nezaujíma. Trištvrte roka som sa snažila, znášala to ... XY krát sme si sadali a prosila som ho o to, aby menej pracoval a ukrojil trocha času aj mne, veď z toho, že takto maká nič navyše nemá, Žiadne povýšenie ani vyšší plat. Vždy mi na to iba povedal, že proste jeho to len tak strašne baví. Potom som zistila, že sa mi neustále prihlasuje na všetky účty - FB, emaily, číta smsky a striehne ma, s kým si píšem, či niekoho nemám a podobne. Veľmi ma to naštvalo, veď keď si je vedomý, že niečo robí zle a môže ma stratiť, prečo nerobí preto niečo iné, ale iba sliedi po mne a číha ma.
Celé to obdobie, kedy som so svojím manželom žila iba fyzicky, ma stálo veľa síl, cítim sa ponížená, že som musela doslova prosiť osobu, ktorú milujem, aby bola so mnou a trávila so mnou čas. Musela som sa pozerať na to, ako môjho manžela doslova otravuje byť so mnou, ako stále len myslí na svoju prácu..najhoršie bolo to , vidieť na ňom to zhnusenie, kedy je so mnou a tú iskričku radosti v očiach, keď pracuje.
Pred pár dňami mi sľúbil,že sa niečo zmení (samozrejme všetko ide v starých koľajách). No ja som už strašne unavená, urazená, nešťastná a nevládzem už ďalej. Nechcem zahodiť ani 9 rokov spoločného života, ale ani nechcem už ďalej takto žiť. Manžel sa ma pýta, prečo to chcem všetko vzdať teraz, keď si uvedomil chybu. On proste nechápe, že človek má určitú hranicu, pokiaľ vládze ísť. Veľmi výrazne som schudla a to už pred tým, som mala pod 50 kíl, prestala som sa nejako viac starať o domácnosť, nebaví ma vôbec nič.
Ja ani neviem, či pýtam radu, alebo som sa potrebovala len vyrozprávať.....
tiež si myslím že nikoho nemá, muži zvyknú mať omnoho väčší zápal pre prácu ako väčšina žien. Chápem, že to čo sa vám stalo v súvislosti s dieťatkom bolo pre vás veľmi ťažké, že potrebuješ cítiť lásku z jeho strany, ale uvedom si, že pokiaľ sa budeš celé dni tváriť pred manželom ako sedem mŕtvol vo formalíne a navyše mu vyčítať, že ťa zanedbáva, nijako ho tým nemotivuješ, aby sa odtrhol od práce a úprimne venoval radšej tebe.
Pamätám si veľmi dobre na situáciu ktorá sa odohrala u našich doma. Stala sa jedna tragédia a tatino sa s tým nevedel vyrovnať. On práve vtedy bývam strašne dlho v robote. Inokedy tak nebýval. Mamina sa tiež rozčuľovala nad tým ale zbytočne. Proste on potreboval byť v robote a nie doma aby nato všetko zabudol. Každý chlap to prežíva inak. Nechaj ho a hlavne do neho nehustí, uvidíš časom to bude dobre
Ako sa niektoré ženy dokážu ponizovat :( zasnem ...tebe asi chýba kus hrdosti a sebavedomia podľa mňa robis úplný opak toho čo by si robiť mala keď všetky tvoje doterajšie debaty tvoj muž zmietol zo stola a všetko je stále po starom ...ved buď radaaa :D venuj sa sama sebe chod do fitka ,s deťmi na výlet , zavolaj starým kamoskam zo školy skocte na kávu nebuď trpitelka daj mu najavo že sa mu nemusíš prosiť odignoruj ho keď bude niečo potrebovať on od teba a on si to sám uvedomí ale keď dôjde domov a vidí ta niekde uplakanu pri linke no ani sa mu nečudujem že ide radšej robiť a ak má aj dáku bokovku tak je to tvoja vina niečo mu chýbalo
@barborusinka čo trepeš preboha. Odkedy ak má chlap bokovku je to vina ženy?
Okrem iného ona o bábätko prišla a asi už nemôže mať deti.
@barborusinka treba čítať celý príbeh, nielen jeho časť 😉 a tá posledná veta, čo si napísala je ako kliniec do truhly, fakt empatické...
Zle sa to bude čítať,ale prepac....cez kopirák,všetko čo píšeš,trvalo tonpol roka,písali si...zistila som úplnou náhodou...odlucili sme sa na dva mesiace,nijako sa to nedalo aj keď som akokoľvek chcela...po 12 rokoch si to musel skusit...odprosila na kolenách,stratila hrdosť,súdnosť,samu seba...zrazu som sa presťahovala od nasich, postavila sa s malym na vlastné nohy,niekoho si čisté teoreticky našla (kamaráta) a zrazu akoby čarovným prútikom bol môj muž späť...dnes je to už vyše roka...neľutujem že som mu dala šancu...ale ver mi...ma druhu...aj keď možno platonicky ale má...neponizuj sa,neznižuje sa tak ako som to robila ja...
keď som si prečítala tvoj príspevok, prvé čo ma napadlo, že niečo sa v jeho psychike udialo a neskorší príspevok o strate dieťaťa ma v tom utvrdil, myslím, že toto je veľmi dôležitý fakt, že ste prišli o dieťatko a ešte dôležitejšie, že už nemôžete mať deti.ak som to správne pochopila.. nepoznáme vás, ale podľa príspevku čo si napísala mi príde, že zmena jeho správania, upnutie na prácu súvisí s týmto, nie každý si hneď uvedomí, čo sa vlastne stalo, čo to znamená nemať deti, každá psychika sa s tým inak vyrovnáva.... a mne príde, že aj keď sa to nezdá navonok tak v ňom sa niečo stalo, upol sa na prácu, možno sa snaží nájsť chybu v tebe čo súvisí s tým špehovaní, proste začal konať iracionálne, zahlbil sa do práce... ťažko povedať ako ho to zasiahlo, ja osobne nesúhlasím s názorom, že treba mať aj hrdosť, hrdý vo vzťahu môžeme byť ak z ničoho nič sme arogantní a ubližujeme, ale tu by som veľmi prihliadala na fakt straty dieťaťa, aj ked ti ubližuje svojim správanim, otázka skutočne znie, či nepotrebuje odbornú pomoc či si je vedomí vôbec čo robí.... nemyslím si, že tu nájdeš odpoveď, lebo nikto do vášho vnútra nevidíme... tu sa nám ľahko píše, my keď sme stratili dieťa tiež padli otázky typu a na čo teraz mám vôbec stavať dom, pre koho?? proste zrazu sa nám zrútil život ako domček z karát, sama na sebe viem spätne teraz analyzovať ako sa zariadio moje podvedomie, aby som sa nebláznila, ako som to dokázala potlačiť do úzadia, ale prišli okamihy, kedy sa sa tá bolesť, zúfalstvo ozvala...a myslím, že možno aj uňho to tak bolo, ja viem, že teraz mi môžeš oponovať a čo ty , tvoja bolesť, tvoj život...dokedy?, ešte je to čerstvé ani alkoholik sa zo dňa na deň nevylieči, neviem záleží na tebe, na vás,neviem, či po nejakých rozhovoroch pripustil chybu, ale ešte sa hneď nevzdávaj,ale zas tam kde nie je vôľa, nie je ani cesta.... každopádne, neprestávaj žiť, nesmieš sa nechať stiahnúť na dno, pokiaľ však on nebude ochotný začať pracovať na zlepšení tak asi to nemá význam, ja osobne som neni zástanca, hned obvinovať, že niekoho má a že sa ponižuješ, najprv treba skúsiť nájsť dôvod čo bola príčina zmeny chovania .... ono je ľahké trestnúť dverami, ked je problém , lebo sa hne´d nevyriešil... možno niekoho má, na to už musíš prísť sama, z jedného príspevku sa to nedá vyčítať, ale skús si sama sadnúť, premyslieť si, čo ďalej so životom, ako ti na ňom záleží, či naozaj jeho zmena môže súvisieť s faktom, že nebudete mať už deti...
@filipal keďže som jediný muž v tejto diskusii, to hovoríš o mne? ja že mám zaujaté príspevky? a v čom prosím ťa? To som fakt prekvapený. keby v inej téme, tak OK, ale v tejto? Alebo zaujatým myslíš, že sa na to pozriem z objektívneho pohľadu? a nehľadám chybu iba na chlapovi? To je problém? na ženskom fóre asi áno...