Kde sa stala chyba, že syn je nezvládnuteľný?
Ide o to že naš skoro 4 .rocny syn dosť často vymýšľa a je protivny a neda si pekne dohovoriť.Ked si niečo zaumieni musí byť po jeho lebo keď nie hneď sa rozreve až tak že sa hádže o zem a rumazga že ledva dýcha a vôbec nechce pochopiť že keď niečo nemôže alebo sa.neda tak sa to nedá.stale musí byť po jeho vôli alebo najmenej nejaký kompromis.Pointa je že pri takýchto jeho amokoch manželka mne stále vyčíta že za to môžem ja lebo som bol málo s nimi že na neho bola vacsinou sama.ona bola na materskej a RD. A ja som chodil do práce a keďže sme stavali dom tak som z roboty väčšinou išiel na stavbu robiť a potom domov.Soboty som bol na stavbe nedele doma ale vždy keď som bol doma som jej bol nápomocný.Je to len moja chyba že je syn teraz taky v nejakých prípadoch nezvladnutelny?Keď sa pohadame tak len kôli tomu že má amok a nedá si povedať a stále za to môžem ja ja.
Tiez mame v rodine strasne neposlusne dieta,2 a pol.zly,trucovity,za 5 min.10x chcem jest,nechcem jest,chcem jest,nechcem jest...a rodicia skavu ako jojo.nikomu nic nepozicia,o vsetko sa hasteri,pri najmensej nevoli bije ostatne deti,furt reve vresti...nikdy som nic take v zivote nezazila a to mam vlastne deti a kopec deti poznam.Rodicom nemozes uz ani naznacit ze nieco s nim robte lebo to je des a nepriznaju si ze ich dieta potrebuje odbornu pomoc lebo oni proste netusia co s nim maju robit.Nechapem kam tie niektore deti a ich rodicia speju...
@mirinko28 Určite za to nie si zodpovedný len ty.. Však ste rodičia obidvaja, a nemôže ti vyčítať, že si nemal na nich čas, keď si chodil vkuse na stavbu.. Kebyže do krčmy alebo inde za zábavou, to áno..ale z práce do práce.. Nech sa zamyslí... U 4-ročného môžete (pretože cápanie po zadku nepomôže, to zabudnúť) a keď ani rozumné vysvetľovanie, ani nechať ho vyzúriť možno nie je až tak dobré.. Skúste ho proste zobrať do náručia, pohladiť, utíšiť, aby v prvom rade sa ukľudnil, povedať mu, že chápete, že to chce, ale nejde to preto a preto a neustúpiť. On musí vedieť, že to nedostane, alebo hocičo.. V obchode chce sladkosť- nie a trvať na tom. Neustúpte mu, aj keby čo bolo... V tej chvíli nevie zvládnuť emócie, a tým, že ho zoberiete do náručia, ukľudní sa postupnme a potom to snáď pôjde lepšie.. U môjho to zaberalo, keď mal občas takýto amok.. 🙂
takto jednoducho to nevie nikto napisat "koho" je to chyba, skuste sa s manzelkou porozpravat, sadnut si a najst spolocne riesenie a pristup k synovi,,nehadzat vinu na niekoho, to nevyriesi situaciu, iba sa bude zvysovat napatie. Pomenujte stav - co syn robi, preco to robi a zaujat nejaky spolocny pristup, ktory budete dodrziavat obaja. castejsie hovorit so synom, hovorit mu co sa bude diat, pozorovat kedy sa deju tie situacie, napr. syn sa hra a zrazu mu nakazete ze sa ma ist najest? skuste len zmenit pristup napr. "matko" dohraj sa, dokonci danu aktivitu a pojdes sa najest a pod. - toto je dlhodoby pristup ale ma svoje ovocie. a jasne deti potrebuju vela vela objati ,lasky, empatie a porozumenia a hlavne pozornosti od rodicov - pravej.
@mirinko28 Syn ma tiez 4 roky. Ked ma naladu, ze je doslova besny a neposlucha, u nas je kamen urazu moja unava. On to vyciti, ze mam zlu naladu a prenasam to nan ho. Vacsinou unava z bezneho kolobehu zivota a kedze je on dieta, ktore potrebuje mat vkuse obecenstvo a program, vycerpava to. Vtedy mi v hlave chodi, ze keby ho muz zobral na tyzden prec, ja si oddychnem a budem lubezna mamina a on lubezny syn. A tak, ked uz sa citim k.o., muz mi urobi priestor a idem sa vyvetrat Myslim si, ze Tvoja zena je iba vycerpana a potrebuje nabrat energiu, aby sa Vasmu synovi mohla venovat s trpezlivostou a nevie Ti to inak povedat. Happy wife, happy life.
Nemyslim si, ze to musi byt vyslovene tvoja chyba ani chyba manzelky, skol podla mna dosledok udalosti. Viem si predstavit manzelku samu doma s dietatom tie nekonecne hodiny, kedy maly bol zly, vystrajal a ona proste uz nemala nanho nervy a energiu a tak aby mala aj ona chvilu od neho pokoj, tak mu castokrat povolila a ustupila, aby bolo ticho. Co je pochopitelne. Skor si myslim, ze to myslela v nejakom takomto zmysle, pretoze mam manzela, co je tiez v praci od nevidim do nevidim a mozem mat milion vychovnych zasad, su niekedy dni, kedy proste mam toho plne zuby a proste mu tu telku zapnem (priklad) nech nemrnci a nech mam 10 minut pre seba. A ty ak si este bol prec aj cez vikendy tak duplom. Ja mam syna este maleho, ale tiez je riadny jedos. Snazim sa vcitit do tvojej manzelky a povedala by som, ze tie hadky a to, ze ti to takto vycita je aj preto, ze ona sama v utorne citi, ze je to aj jej chyba a ze niekde tu vychovu mozno pokazila a nezvladla tak, ako od seba ocakavala. Co ale ako vravim, je pochopitelne. Co by som chcela na jej mieste pocut ja od teba by bolo uistenie. Nieco v zmysle, laska si uzasna matka a aj ked je maly takyto rapel aj tak je skvely, je nas, robis uzasnu pracu a obdivujem ta. Takto nejako jej to pomaly pripominat. Plus dopriat jej oddych a pauzu od maleho. Sadnut si spolu, pogooglit nejake clanky a psychologick postupy, dohodnut si strategie, kedy a ako budete reagovat a tahat za spolocny povraz.
@mirinko28 dieťa potrebuje mať nastavené hranice...ak sa na niečo povie nie- má to byť nie a je uplne jedno či sa začne hádzať o zem alebo bude 2hodiny revať....takže treba byť s manželkou pri výchov dôsledný, dieťaťu stanoviť hranice kým je ešte čas...sú veci pri ktorých sa nevyjednáva - napr.ak poviem v obchode že mu niečo nekúpim tak mu to nekúpim ani keby si tam vykričal hlasivky, detto ak poviem že ak nezje obed nebude ani sladkosť, tak tá sladkosť nebude....určite nie je taký lebo si nebol doma, ale môže to byť tým že keďže si bol málo doma tak žena keďže toho mala veľa tak mu dala čo chcel aby mala pokoj a neurčila mu hranice....ale zase to nie je ani chyba len tvojej ženy - rodičia ste obaja a obaja na tom máte svoj podiel viny....
Kdeže, to nie je tvoja chyba, kopec rodin tak fungovalo a funguje a napriek tomu sa ich deti tak nesprávajú. Chyba môže byť v nezvládnutej výchove, nejakej nediagnostikovanej psych. poruche, alebo má len proste trucovité obdobie, ktoré prejde, len sa mu po takom amoku nesnažte vyhovieť, lebo rodič má riadiť dieťa, nie dieťa rodiča...prinajhoršom ho pošlite ukľudniť do izby.
Nech sa na mna nikto nehneva, no zakricat si niekedy potrebuje aj dospely, nuz tak aj dieta potrebuje, skor by som hladala pricinu, mozno nieco strada, mozno je niecoho prilis vela, kolkokrat dospely nevie vyjadrit co by mu pomohlo a najviac asi pochopenie emocii, prijatie a nasledna podpora, u deti to moze byt aj vytvorenie pevnych a bezpecnych hranic, drzim palce, vinnika nehladajte...
@mirinko28 ahoj. Nemyslím si,že je to Tvoja vina. To sa proste nedá takto hodiť chovanie dieťaťa na jedného z rodičov. Mám niečo málo cez dva roky syna. Muž je stále v práci ale toto som mu nikdy nevyčítala. Syn sa takto správa už cez rok. Snažili sme sa to riešiť kadejako. Pekne, krikom, objatím, odpútaním pozornosti. Nič nezaberalo. Boli sme na neurológii kde je sledovaný. Taktiež navštevujeme psychológa aj keď je ešte malý. Myslím, že tam zatiaľ chodím viac kôli sebe 😂 treba len dúfať, že sa so sebou vyrovná. Človek sa s tým naučí časom žiť ale určite neustúpiť. Nech robí akýkoľvek cirkus
@mirinko28 chýba sa asi niekde stala, ale keď už, tak pravdepodobne viac u toho rodiča, s ktorým dieťa trávi väčšinu času. Takže výhovorky tvojej ženy by som spláchla do záchodu a snažila by som sa prísť veci na koreň, asi s pomocou nejakej osvedčenej knihy o výchove. Aspoň mňa veľa naučili, otvorili oči a ono tie veci fungujú aj vo vzťahu k dospelakom 🙂
@mirinko28 ešte jedna univerzálna pravda, jediný koho môžeš zmeniť, si ty sám. Takže nesnaz sa zmeniť správanie svojho dieťaťa, keď zmenis svoj postoj a správanie voči nemu, odrazí sa to na jeho správaní. Ideálne bude, keď sa pridá aj manželka, budete jednotní a výsledok sa dostaví. Všetkým sa vám ulavi, keď nebudú dôvody na výbuchy zlosti vášho malého
Ahoj ja mám 4 ročnú dcéru a tiež ma niekedy stavy, že chce niečo hneď a zaraz a nedá si to vysvetliť... Ako ja to aj chvíľku chápem (lebo však aj ona je iba človiečik🙈)a vysvetlíme si to a je pohode ale niekedy keď robí priepky a nejde to po dobrotky tak odchádza do trucovne (väčšinou do spálne) kde stojí v kúte...ako viem, že ma ti kopec mám zlyncuje zato,ze ma trest (státie v tom kúte)ale zase musí vedieť odkiaľ pokiaľ aa nie aby mi o dva roky skákala po hlave...
Dieta skusa hranice a vynucuje si pozornost. Je ine ked place ze sa buchlo vtedy treba pomojkat a pofukat no tiez nerobit z toho tragediu. Ked 4r place pre uplne somarinky.. ze nieco nejde alebo ze zurove nie chce fialove.., dramatizuje. Treba poslat do izby chod si plakat tam! A vrat sa ked sa ukludniš lebo nemas dovod plakat. Moja ide chvilku tam place a potom pride ukludnena ospravedlni sa a je ako slniečko. Proste tantrum u tak velkeho dietatka netreba podporovat. Nema zmysel hadat sa so zenou kto je tomu viac na vine. ( vacsi podiel mà ten rodic co je s dietatom viac lebo ho viac formuje ) ale musite byt jednotni a dietatu ukazovat hranice rovnako.
Aj môj syn má podobné prejavy, v jeho prípade ide o povahu. Platia na neho nastavenie pevných hraníc, ich dodržiavanie oboma rodičmi. Obaja máme jednotný postoj k výchove. On nekritizuje moje výchovné metódy pred deťmi, ani ja jeho. Ak tak veľakrát synovi prepne a ide si to svoje doma. V škôlke je to milé a dobre vychované dieťa, ale doma potrebuje vypustiť paru a všetky emócie.
No my mame skoro 2 rocneho, vrieska riadne ked nieco nesmie a nieco musi. Otecko je s nami casto, cele vikendy a jeden den v tyzdni ma homeoffice, cize je s nami dost a pomaha. Maly je taky aj tak a partner skor povoli nez ja. Napr vcera maly plakal lebo nechcel ist este von z vane a on ho tam isiel dat naspät ( hned som ho stopla nech ho to ani nenapadne, lebo malý bude vediet ze rev funguje). Dnes si od otecka skoro vyreval rozpravku navyse ( ved ho ulozme o 21:15, ked este nie je unaveny atd..) urcite nie si vinný iba ty, obdobim vzdoru prechadzaju vsetky deti. Kamoska ma starsie dievcatko, raz sa nahnevalo v obchode lebo nieco chcelo a zacalo vydierat, uz aj sa tvarilo ze sa ide rozplakat, ja som chmatla kamosku za ruku a odviedla som ju na druhy koniec regalu, mala bola v miernom soku a namiesto revu sa za nami rozbehla, aby sme ju nenechali v obchode... mala cca tolko ako tvoj syn. Proste neustupit, hoci zaciatky su tazke, zacne robit scenu, ist dalej a nevsimat si, on to robi lebo to funguje... moj maly si raz ked mal taky alok lahol na zem ( doma) a cakal co bude, my sme sa tvarili ze ho nevidime, nekomentovali to, on vztal sam a isiel sa hrat ( jasne, ze vonku by to bolo zlozitejsie)
to je súbeh viacerých vecí, dieťa do 6 rokov nemá ešte kritické myslenie, takže darmo mu yvsvetľuješ niečo čo je pre teba logické, on tak ešte nemyslí, on proste myslí len spôsobom chcem-nechcem, logické dôvody prečo áno a prečo nie ho nezaujímajú. Submisívne dieťa, aj keď nerozumie prečo niečo nemôže, sa podriadi, kdežto naopak dieťa dominantné sa jednoducho už len z princípu svojej povahy podriaďovať nechce a môžte mu to aj 1000x logicky vysvetliť. Ľudia furt majú pocit, že keď budú siahodlho vysvetľovať, že to pomôže, ale v tomto veku ešte nie, až neskôr. Bohužiaľ v tomto veku je to skôr naozaj príkaz-zákaz a tým pádom dieťa bude protestovať a s tým aký si ty otec, či ona matka to moc spoločné nemá, proste táto fáza je takáto a u dominantnej povahy dieťaťa je to naozaj dosť náročné. Každopádne dieťa musí cítiť aj v tejto fáze vašu pevnosť a neoblomnosť, väčšinou hlavne u otca a otec musí podporiť matku. Proste ak sa povie nie tak nie aj keby robil neviem aké záchvaty, no treba sa psychicky s tým zmieriť, že tie scény robiť ešte určitú dobu robiť bude, patrí to k veku. Manželka to zrejme psychicky nezvláda a nevie to prijať ako niečo čo je v tomto jeho veku normálne, ale ju to zakaždým rozhodí a vinníka vidí v tebe. Neviem, ako s ak tomu staviaš v prípade nejakej scény ty, ale určite by si vtedy mal tvrdo zakročiť a vydržať s nervami aj keď syn bude robiť cirkus. Syn to bude vnímať a časom sa to bude zmierňovať. Ak sa takto správaš pri tých jeho excesoch, napriek tomu že si s ním málo, malo by to postupne mať efekt, ale určite nie taký ako si asi predstavuje tvoja žena, že bude zrazu z neho chápavé dobručké chlapča. On bude skúšať stále, len to už nebude až také mindrákové a čím ďalej tým zdriedkavejšie. Jasné že najlepšie by bolo keby si bol s ním viac a tie situácie pomohol žene zvládať, teda hlavne ty dával synovi najavo jasné hranice, pretože matka má byť "bezpodmienečná láska" a otec má byť "podmienečná láska" a ak sa musí príliš často matka meniť na tú tvrdú voči dieťaťu, lebo chýba otec, tak ju to vnútorne zraňuje a preto takto podráždene na teba reaguje. Holt ale doba nie je ľahká a veľa otcov musí pracovať mimo dom. Takže vinu za to, že sa syn tak správa nenesieš, je to prirodzené v jeho veku a s jeho zrejme dominantnou povahou, no každopádne žena ťa potrebuje ako "pevnosť" o ktorú sa môže oprieť v takých situáciách, aby ona nemusela tak často byť tvrdá, takže pokiaľ môžeš snaž sa v tých situáciách aspoň keď si doma zobrať riešenie do vlastných rúk a so synom to riešiť rázne sám.
Týmto myslím, že si prejdú všetky deti a je celkom jedno ako sú vychovávané, tá výchova sa prejaví až vo vyššom veku, takéto obdobie akoby vzdoru majú všetky deti, len u každého trvá inú dobu, len to prežiť :/
moja dcéra má tiež takéto amoky...len ona má diagnózu...
začali asi pred 3 rokmi a odvtedy s tým nevieme čo s tým...slečna má 9 r.
@mirinko28 nie je to tvoja chyba to sa iba tak v zápale hádky vychrstne do tváre tomu druhému, lebo aj žena je z toho na nervy.Zhodi sa vína na toho druhého.Treba sa mu venovať, dohovárat zaujať niečím iným možno potrebuje iný druh zábavy.Ked raz poviete nie, tak nie.Treba ho dobre vonku zničiť vybehať, keď uvidí, že sa hádate kvôli jeho amokom bude ešte horší a raz Ti aj on ako žena povie, že to kvôli tebe.Ale určite ho ona viac formovala veď to je logické, keď s ním trávila viac času.su deti protivne len tak, aby reč nestála jednoducho všetko presne naopak.Mozno by mohla robiť čokoľvek aj ona aj ty a bol by taky...takže nie je pekné si niečo vyčítať.Ja zase často vidím, že dieťa je celý deň okrikovane, nič nemôže iba musí a potom vzdoruje za všetko.Oni si chudata ešte v tom veku nevedia krotiť emócie treba to korigovať vysvetlovat
@mirinko28 a vy mu ptm vzdy aj ustupite?Leno ak ano tak tam robite chybu.Ked zacne rumszgat,skratka stat si za svojim a nie ze po par minutach mu ustupite.
neviem či ti to pomôže,ale možno skúsite.môj syn (bude mať 4r) niekedy sa tiež rozreve pre hlúposť že niečo chce. je to veľmi zriedka.ale keď sa stane, kľaknem si k nemu a pekne mu poviem,že prečo to nedostane alebo prečo sa to nedá tak ako on chce.väčšinou ma poslúchne a je dobre,ale sú aj situácie,kedy sa snaží neustúpiť a revať ako najatý. vtedy ho odnesiem do izby,zatvorím dvere (držím kľučku aby nevychádzal) a poviem mu,že keď sa ukľudni môže prísť za mnou a sa porozprávame. spočiatku nechcel ísť do izby,bojoval so mnou,ale teraz sa ma opýta,keď pôjdem pekne sám,,nezamkneš dvere?vravím mu,že určite nie,len choď do izby,ukľudni sa a porozmýšľaj nad sebou.keď porozmýšľaš,príď sa ospravedlniť a sa porozprávame.teraz keď je zvyknutý,že keď niečo vymýšľa,pôjde nad sebou "porozmýšľať" do izby pekne sám a potom príde-povie prepáč a sa porozprávame v kľude o dane situácií
@dzinka777 nikdy mu tam tie dvere nedrz asi aj preto sa hneď pýtal či nezamknes...ako nápad dobrý ja viem, že sa to veľa x odporuca poslať vedla, ale ja si myslim, že tie deti aj tak nevedia prečo tam boli a na čo mali prísť😅a prečo sa vlastne ospravedlňujú čo bolo to, že pochybil?Ja som vysvetľovala, ale zase u nás neboli sceny my sme mali z iného súdka problémy😂
@mirinko28 ako preco pri amoku sa vy pohadate? Ako to vznikne? Syn sa hodi o zem a zacne manzelka na teba zvalovat vinu? Lebo my mame toto doma v ruzovom, aj teraz ked ma dcera pomaly 9, a teda mozem povedat, ze problem je v inom (ano tiez toho mojho sfuknem, ale az potom).. a to, ked dcerenka ma amok, otecko jej dobreze praskovy cukor do zadku nefuka (pardon za expresivne vyrazy, ale ja si len spomeniem a mam zvyseny tlak) a nevyriesi nic. Ja kedze som s nou v 80% detstva bola sama, nemam proste taku autoritu, ako ked on jej nieco povie. A mozem cakat, ze jej povie... skor ja budem "sfuknuta", ze co si dovolujem od nej nieco chciet. Pritom stacilo by, aby zakrocil ako "otec" on... Tieto amoky, ak obaja rodicia nezvladaju dobre, tak je zle... nervozita je z toho stale doma. Najlepsie je ked k tomu vobec nedochadza.
@mirinko28 mozno to mysli tak, ze otec je autorita.Ked mamu maly neposlucha a tatko zvýši hlas, maly ma respekt a prestane sa o zem hadzat.Aspon u nas to tak bolo.Vela matiek sa vyhráža deťom, ked si nevedia rady, ze počkaj- poviem otcovi. Tak ked si doma, povedz malemu aby posluchal mamku, lebo bude zle.
No a nas ma 2 roky a robi to iste tiez je muz prec lebo robi v zahranici ale nevycitam mu to lebo ani mna neposlucha a ani jeho i vysvetlujeme ikricime i po riti dostane ale nieeee on si bude tu hlavu trieskat o zem alebo stenu...hovorila som s beurologickou ze peoste je taky hyperaktivny a co robi ze je zly tak mi odporucila homeipaticky sirup na ukludnenie nervikov