Kde sa stala chyba, že syn je nezvládnuteľný?
Ide o to že naš skoro 4 .rocny syn dosť často vymýšľa a je protivny a neda si pekne dohovoriť.Ked si niečo zaumieni musí byť po jeho lebo keď nie hneď sa rozreve až tak že sa hádže o zem a rumazga že ledva dýcha a vôbec nechce pochopiť že keď niečo nemôže alebo sa.neda tak sa to nedá.stale musí byť po jeho vôli alebo najmenej nejaký kompromis.Pointa je že pri takýchto jeho amokoch manželka mne stále vyčíta že za to môžem ja lebo som bol málo s nimi že na neho bola vacsinou sama.ona bola na materskej a RD. A ja som chodil do práce a keďže sme stavali dom tak som z roboty väčšinou išiel na stavbu robiť a potom domov.Soboty som bol na stavbe nedele doma ale vždy keď som bol doma som jej bol nápomocný.Je to len moja chyba že je syn teraz taky v nejakých prípadoch nezvladnutelny?Keď sa pohadame tak len kôli tomu že má amok a nedá si povedať a stále za to môžem ja ja.
@halienka Zaujimvy nazor. Ja prave riesim 10 rocneho syna, ktory takto reaguje posledne 4 dni nonstop od rana do vecera na kazde slovo. Na kazdy pokyn napr. umy si ruky, pod jest, vycikaj sa… Nebuchaj, nenic to, netrhaj to… Uz sme z toho unaveni a ja nevladzem. Ked ho ignorujem je vpohode a robi si svoje, ale po chvily robi zle a hulaka na dvore, prehadzuje metly a lopaty cez plot, trha nici, ked je v dome tak len rozhazuje. Syn stava kazdy den o 4.30 vybehne von do zahradu a jaci, bucha, pootvara okna dvere, vyzlecie sa do hola…. robi si svoje. A len to co chce. Nereaguje, neposlucha. Ma Adhd, atypicky autizmus, expresivny dysfaziu…. Rozumie, len papuluje nechcem, nie a nie. Doteraz sme vsetko riesili cez diagnozy, doktorov, psychologov. Na psychiatrii mu vyskusali uz 4 lieky ktore stav len zhorsili a tak nam to radsej vysadili. Starame so o neho az moc. Cez to vsetko nic nepomohlo, myslim tou cestou ako nam radili, ako pracovat s autistami. Synovi to leze na nervy a ked sa k nemu tak spravam “tuti muti”, tak ma oflusa. A pokracuje si s svoje. Poslicha len otca. Teraz sa to este rapidne zhorsilo. Uz sa boljim ze ho pri tomto spravani roztrhne od zlosti a dostane infarkt. Ked sa ho snazim ukludnit a dobrym slovom reagovat, a som kludna objimem ho, tak ma zazne bit a hryzt. Dam ho ukludnit vedla do izby, kde sa ukludni. A potom to zacne zas. Jedine co zaberie, tak to ked ho muz vybije. Keby sme byvali v panelaku tak na nas zavolaju socialku, ta si pozrie papiere a nic nevyriesi. Do ustavu uz chodi do specialneho zariadenia pre autistov. Do reedukacnehomzariadenia nam ho nezoberu. Ked nema tieto stavy tak je mily a zlaty. Nikto by nepovedal ze je taky. Ale vychovavat ho bitim ako za starych cias sa mi zda byt krute, teda psychicky to bitie neznasam.