Kde som spravila chybu vo výchove?
Počas štúdia som spoznala exmanželka, ešte pod vplyvom ružovej hmly som sa za neho vydala.a.dalsi.rok sa narodila dcéra. Potom prišlo vytriezvenie a ja som sa sťahovala s pár týždňovým bábom s5 k našim.
Po čase som sa osamostatnila, ale.vzťahu som sa roky zdráhala. Dcéra už chodila do školy, keď som brala auto našich zo servisu a zahľadela do(rozvedeného) automechanika. Bolo to super.do vtedy kým sme nezistili že naše dcéry chodia do jednej triedy, ale sme boli obaja po uši zaľúbený. Rok a niečo sme sa stretávali potajomky,ale raz sa to muselo prevaliť a potom prišlo peklo. Jeho dcéra robila v škole prieky tej mojej, rozširovala o nej klamstvá, úplne bola vyčlenená z kolektívu. Dosť sa jej zhoršili známky. Až som bola nútená prepísať ju do inej šloly od 7tr. Myslela som si že to už nemôže byť horšie. Obaja sme predali byty a kúpili spoločný, a začali spolu žiť. Máme spolu.5 ročného syna,. dcéra je už v druhom ročníku na strednej. Najprv som to pripisovala puberte,ale jej známky sa nezlepšujú, pár krát šla aj poza školu. Nechce sa učiť . Nezaujíma ju ani škola ani prax.
Úprimne, som rozčarovaná z toho že ju ledva prijali na sš,ale môjmu ex je to jedno aj keby mala iba učňovsku ako on. Netlačím na ňu,nevyčítam nej nič, ale nechcela som zostať sama do jej dospelosti a byť stará zatrpknutá ježibaba ako moja teta, ktorá do dnes vyčíta sesternici čo všetko kvôli nej obetovala.
Stručné zhrnutie
- Spojenie dvoch rodín bez dôsledného riešenia šikany viedlo k preloženiu obete na inú školu, zhoršeniu prospechu a opakovanému záškoláctvu.
- Diskusia odporúča školské intervencie (kontakt s triednou učiteľkou a riaditeľom), individuálnu a rodinnú psychologickú pomoc (psychologička, rodinná terapia) a jasné rodičovské hranice voči rodičovi šikanátora (ultimátum).
- Väčšina komentujúcich považuje uprednostnenie partnerského vzťahu pred aktívnou ochranou vlastného dieťaťa za zásadnú výchovnú chybu s rizikom dlhodobých psychických a vzťahových následkov.
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť šikanu v škole, ak triedna učiteľka a riaditeľ nereagujú?
A: Diskusia odporúča opakované stretnutia so školou (triedna učiteľka, riaditeľ) s požiadavkou na disciplinárne opatrenia (v diskusii bola spomenutá napr. "dvojka zo správania"), a súbežne vyhľadať psychologickú podporu pre dieťa.
Q: Je preloženie dieťaťa na inú školu vhodné riešenie pri dlhodobej šikane?
A: V diskusii boli dva postoje: niektorí rodičia označili preloženie za nevyhnutné, keď škola nezakročila, ale väčšina komentujúcich považovala preloženie za "potrestanie obete" a odporúčala najprv riešiť šikanátora a školu.
Q: Aké kroky má urobiť rodič, ak sa po spojení rodín doma situácia zhorší?
A: Odporúčané kroky sú nastaviť jasné hranice partnerovi (požadovať, aby upravil správanie vlastného dieťaťa alebo prijal dôsledky), začať rodinnú alebo spoločnú terapiu a intenzívne venovať dieťaťu čas a podporu.
Q: Pomôže psychologická terapia pri obnove vzťahu medzi rodičom a dieťaťom po strate dôvery?
A: Mnohé príspevky odporúčajú individuálnu a rodinnú psychoterapiu; diskutujúci však uvádzajú, že terapia môže pomôcť, ale nie je zaručené, že zvráti dlhodobé zranenie alebo zabráni prerušeniu kontaktu v dospelosti.
Q: Ako sa ospravedlniť dieťaťu a začať obnovovať dôveru?
A: V diskusii sa odporúčalo úprimné ospravedlnenie, viac spoločných aktivít (napr. "holčičí čas" – kaviareň, kino, kaderníčka), počúvať dieťa bez vyčítania a podporiť návštevu psychologičky.
Q: Aké sú dlhodobé následky, ak rodičia nerešpektujú potreby dieťaťa pri spájaní rodín?
A: Diskutujúci uvádzali možné následky: trvalé emocionálne zranenia, zhoršenie školských výsledkov, záškoláctvo, psychické problémy a riziko, že dieťa v 18 rokoch preruší kontakt s rodičom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina komentujúcich považuje preloženie obete na inú školu bez riadneho postihu šikanátora za chybné riešenie.
- Mnoho komentujúcich odporúča psychologickú pomoc (individuálna aj rodinná terapia) pre zranené dieťa a pre rodinu.
- Viacerí diskutujúci zdôrazňujú potrebu, aby otec šikanátorky nastavil dôsledné hranice voči svojmu dieťaťu.
Sporné názory
- Niektorí považujú preloženie žiačky za nevyhnutné, ak škola nerieši problém, iní ho považujú za "potrestanie obete".
- Niektorí tvrdia, že matka mala uprednostniť dieťa pred vzťahom, iní pripomínajú, že hľadanie partnera je ľudské a nie vždy znamená automatickú zrádzu dieťaťa.
Otvorené otázky
- Dokáže psychoterapia a ospravedlnenie zvrátiť dlhodobé emocionálne zranenie v období puberty?
- Zostane dieťa v dospelosti v kontakte s rodičom, ak sa vzťah teraz nepodarí obnoviť?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologička, psychológ, individuálna psychoterapia, rodinná terapia, spoločná terapia, preloženie na inú školu, riešenie šikany cez triednu učiteľku, riešenie u riaditeľa školy, školská disciplinárna sankcia (dvojka zo správania), nastavenie hraníc/ultimátum rodičovi, úprimné ospravedlnenie, zvýšené spoločné aktivity (kaviareň, kino, kaderníčka)
Miesta a osoby
žiadne
Určité veci na úrovni nepochopí iba jednoduchý primitív. A potom obviňuje z klamstva. Vždy trvali moji rodičia a aj ja, aby sme mali iba jednotky, nič iné sa v rodine neprijímalo. Vytvorili také podmienky, a vzťahy boli vytvorené na tak silnej vzájomnej dôvere, že nikdy by sme zlou známkou nechceli sklamať rodičov. Na ich dôvere veľmi záležalo a prinesením zlej známky by sme hlboko klesli u každého z rodiny. O deťoch s horšími známkami sa v rodine hovorilo ako o tupých debilkoch a na ich úroveň by sme sa hanbili klesnúť. V rodine vždy každý mal vysoké vzdelanie a všetky deti sa snažili nezaostať. Nikdy nikto napriek tomu nevyčítal by zlú známku ani za ňu netrestal, ale nám záležalo na tom, aby si o nás nikto nemyslel, že sme tupí debilkovia a preto sami pre seba sme sa snažili čo najlepšie učiť. Nakoniec učenie začalo baviť ako prijímanie niečoho nového navyše. Namiesto prijímania vedomostí z učebníc, navštevovali sme knižnice s odbornou literatúrou, aby sme sa o učive dozvedeli viac ako bolo v učebniciach. A to je motor k ľahkému učeniu sa bez trápenia sa. V primitívnych rodinách dobré známky chceli dosiahnuť drezúrou. Je to príznačné pre rodičov blbcov, ktorí tiež sú bez vzdelania. Nič na celom nemení fakt, že autorka sa kv§li chlapovi vykašľala na vlastné dieťa. Aj také matky sú.
@evkatk No vidíte milá pani, vaši rodičia sa tak snažili a aj tak sa vyjadrujete ako tupý debilko.
Určité veci na úrovni nepochopí iba jednoduchý primitív. A potom obviňuje z klamstva. Vždy trvali moji rodičia a aj ja, aby sme mali iba jednotky, nič iné sa v rodine neprijímalo. Vytvorili také podmienky, a vzťahy boli vytvorené na tak silnej vzájomnej dôvere, že nikdy by sme zlou známkou nechceli sklamať rodičov. Na ich dôvere veľmi záležalo a prinesením zlej známky by sme hlboko klesli u každého z rodiny. O deťoch s horšími známkami sa v rodine hovorilo ako o tupých debilkoch a na ich úroveň by sme sa hanbili klesnúť. V rodine vždy každý mal vysoké vzdelanie a všetky deti sa snažili nezaostať. Nikdy nikto napriek tomu nevyčítal by zlú známku ani za ňu netrestal, ale nám záležalo na tom, aby si o nás nikto nemyslel, že sme tupí debilkovia a preto sami pre seba sme sa snažili čo najlepšie učiť. Nakoniec učenie začalo baviť ako prijímanie niečoho nového navyše. Namiesto prijímania vedomostí z učebníc, navštevovali sme knižnice s odbornou literatúrou, aby sme sa o učive dozvedeli viac ako bolo v učebniciach. A to je motor k ľahkému učeniu sa bez trápenia sa. V primitívnych rodinách dobré známky chceli dosiahnuť drezúrou. Je to príznačné pre rodičov blbcov, ktorí tiež sú bez vzdelania. Nič na celom nemení fakt, že autorka sa kv§li chlapovi vykašľala na vlastné dieťa. Aj také matky sú.