Kedy si chlap uvedomí, že je otec?

@lauralaplant
osobne si myslim ze to zavisi od povahy kazdeho muza. moj muz sa o dceru zaujimal od zaciatku,tesil sa, prihovaral sa jej este ked bola v brusku, a aj teraz sa s nou zahra, prebali, nemam problem ich nechat samych a ist trebars do obchodu. a to ma mala len 3 mesiace, takze si nemyslim ze to az tak zavisi od veku. a vztah s dietatom treba budovat od malicka. Este keby kojit mohol a mala by som sa sveta zit 🙂
na druhej strane nehadzala by som flintu do zita, ale nariekanie asi nepomoze. skus ako pisali ine dievcata- nech sa idu poprechadzat, alebo ho zapoj do nejakych prac okolo babatka, pripadne skus ti zorganizovat cas tak aby ste boli spolu. zorganizuj vylet alebo navstevu rodiny, jemu to oznam dopredu, pripadne poznac do nejakeho kalendara a potom nebude moct len tak lahko odist za kamaratmi.

chlap sa nezmeni,zial oni sa nemenia, napriklad aj vopred viem,ze presne tak ako prisiel do rodiny pes,tak aj dieta ked pride bude len mojou novou hrackou,ktoru mi on dal. Takze ja sa budem starat o dalsiu bytost a on si bude robit to svoje. Nas sa akoze prihovori tomu,potesi a tak,ale vidim to,ze vsetko co treba spravit okolo toho a jemu to nejak nepasuje,tak zrazu je to len moj pes,len moje dieta. Sice povodne sme to chceli obaja toho maleho tvora. Myslim,ze by som vzala kocik,zavolala vsetkym kamoskam,co som ich aj rok nevidela a isla trosku poukazovat dieta a vyvetrala sa. Asi by som sa nesnazila planovat cas so mnou niekomu,kto pojde radsej s kamosmi na ryby. Mojho Draheho brat je presne tento typ,ze ma svojich kamosov a to je posvatne. Jeho frajerka ich vidi raz za rok,inak by im to akoze kazila.

@lauralaplant ak sa nevenuje tak sa ani nebude.... a tebe neostava nic len si zvyknut...neznamena to ze vas nemiluje.... proste je taky...bohuzial...

@lalinko2010 presne tak to je potvrdujem.aj ja to tak mám 12rokov a trapim sa len ja...

Ahoj, nie je to môj manžel ale niekto z blízkej rodiny. Presne tvoj prípad a žiaľ nezmenil sa ani po narodení druhého dieťaťa.

@lauralaplant Myslím si, že by si sa s ním mala o tomto porozprávať. My sme s manželom tiež na začiatku riešili - nakoniec vysvitlo, že ja som mala pocit, že on sa nezaujíma a on mal pocit, že ho k malej nepustím. Vysvetlili sme si to, tiež som mu povedala, že je dôležité, aby sa dcérke venoval od narodenia, aby sa s ňou hral a trávil s ňou čas. Nedá sa spraviť čiara a šup, teraz je dieťa dosť staré, teraz sa s ním budem hrať. Pochopil a teraz má nádherný vzťah s dcérkou, ktorá má 7 mes. a na neho je len o niečo menej naviazaná ako na mňa (holt nedojčí 😀 ). Kočíkovať odmietol, vravel, že sa cíti blbo s kočíkom, na prebaľovanie sa cítil bambavý, ale dcérku kúpka, teší sa na to, je to jeho a dcérkina chvíľka. Takisto má veľa kamarátov, s ktorými trávi veľa času - bolo to tak pred svadbou a vedela som, že to tak bude aj po svadbe. Ani by som nechcela, aby sa s kamarátmi nestretával. Veď sa celý deň naháňa v práci a tiež má nárok na odreagovanie sa. Snaží sa však zachovať rovnováhu - deň či dva je doma a potom ďaľší večer ide von a takto to obmieňa. Keď je vonku, tak si robím svoje - čítam, kukám bedňu, "četujem", upravujem a posielam fotky malej celej rodine, no, popravde aj mi dobre vtedy padne, že nie je doma a mám chvíľu pre seba 🙂 Určite mu povedz, čo ťa trápi a uvidíš, že sa to zlepší 🙂

no ja z vlastnej skúsenosti si myslím, že sa to nezlepší...môj syn bude mať v októbri 2 roky a môj priateľ ho kočíkoval možno 2x na 15 minút, pri kúpaní mi najskôr asistoval, ale potom zrazu prišiel s tým, že kamaráti sa mu smejú, že si neviem okúpať decko...!!! bývali sme u svokrovcov, s ktorými som si moc nerozumela a bolo to tam pre mňa trápenie...priateľ dlho v práci, potom ešte jeden kamarát potreboval pomôcť hento, druhý toto a bol večer...trávili sme spolu naozaj minimum času...neskôr mi začal vyčítať, že stále niekam labzujem, pritom som chodila len k mojim rodičom, lebo som sa cítila byť stále sama a potrebovala som spoločnosť...často chodil domov pod vplyvom alkoholu, samozrejme sa mi to nepáčilo a zase som bola tá najhoršia, čo mu nič nedovolí, čo ho vo všetkom obmedzuje...takže po narodení môjho syna som ja obmedzila stretko s kamarátkami na úplné minimum, zatiaľ čo môj priateľ si išiel na chatu, na pivko a tak...s ničím mi v domácnosti nepomáhal a keď sa náhodou stalo, že umyl v nedeľu riad, tak sa hneď posťažoval kamarátom, že nedokážem ani upratať, navariť...neskôr sa to už tak zhoršilo (viazla komunikácia, všetko si riešil po svojom, s kamarátmi pri alkohole), že to nakoniec dopadlo tak, že máme pred súdom, syna si chcem dať zveriť do osobnej starostlivosti...teraz už expriateľ to nemôže spracovať (nakoľko ma vždy bral ako nejakú handru, ktorá nič nedokáže), zrazu má aj o syna záujem a teraz ja som tá zlá, lebo mu ho nedám domov na spanie, lebo mu ho nedám na celý deň...a kde bol celé tie dva roky???? takže u nás to dopadlo asi tak, že pred rodinným životom dal prednosť kamarátom (už mi stihol aj nadhodiť, ako sa dobre o neho starajú), asi sme mu s mojím synom nestáli za to...ale taký je život...

je to individualne, nastastie moj sa venoval malemu hned, kupal ho, pestoval, kocikovat sice ho nebavilo, ale inak nemozem sa stazovat, ked sa maly narodil mal 28 rokov, maly ma uz 5 rokov a tato sa mu venuje stale 🙂 mozem povedat ze ma muz dokaze nahradit takmer vo vsetkom a som tomu rada, ale bol taky hned od narodenia maleho, ale on pracoval mimo domu ( sam si pral, vedel si uvarit co robi sem tam aj teraz ) , tiez v zahranici, staral sa sam o seba, knedle vedel robit skor ako ja 🙂 , takze ja som ho uz "dostala" ako cloveka, ktory sa vie starat sam o seba a casom som zistila ze aj o rodinu.

keď sa nám narodila prvá dcéra to bola oslava, ale asi tak všetko z jeho strany. celé dni som s ňou bola sama až mi prepínalo 😵 pribudla druhá, to samé....... absolvovali sme škôlku, básničky, pesničky, školu, dcéra ide na strednú a manžel ani nevie kde mala triedu a kto bol jej triedny. a keď chodil s kamarátmi na pivo tiež som kričala a prosila a nič. nezmenil sa ani sa nezmení. to je naivné myslenie, ale zmenila som sa ja a keď sa opije a je mu na druhý deň zle, tak mu poviem nech sa ešte dorazí a nech mu je ešte horšie. nehádam sa, ignorujem. a je to takto lepšie, uvedomil si, že nie som až tak zúfalá a tie posedenia v krčme sú už len sem-tam........... a deti stále a všade brať sebou, trošku obtiažne keď sú malé, ale dá sa. opekačky, grilovačky, výlety, dovolenky. 😵