Kedy ste vo vzťahu zistili, že je to ten pravý?
Ako ste to zistili ??
@21oktober normalne som si to 3x musela precitat. panecky, to ani Steel a Evita dokopy by toto nevymysleli. Zivot dokaze napisat fascinujuce pribehy. Pre mna je obdivuhodne, ze si tomu "strednemu" nielenze odpustila a zabudla, ze ta ako tehotnu opustil, ale ze si tu lasku k nemu dokazala po rokoch obnovit.
ešte viac nechápem
@matkahelka ako čo tam naodpúšťaš , mal 23 rokov, ja 20 , chcel študovať v zahraničí na prestížnej škole , jednoducho odišiel . Keď som si ho brala mal 37 trocha iný rozum , to už sme neboli my dvaja pred 14-15 rokmi.
A nebyť tohto jeho kroku nezobrala by som si prvého muža , možno ani nedokončila školu . Ja som začala naopak , najprv manželstvo v ktorom sme sa učili spolu žiť a to doslovne , z toho sa vyvinulo blízke priateľstvo a následne láska. Okolo nás stroskotalo toľko manželstiev ktoré sa brali v ošiali zamilovanosti alebo po mnohých rokoch spolužitia a my sme boli spolu, aj keď sme začali odkonca. Po roku som vedela že to je človek s ktorým chcem zostarnúť , 1000 drobných vecí čo pre nás s dcérou urobil neurobia mnohí muži ani čo si vezmú ženu a o ktorej prehlasujú že ju milujú .
Pamätám si ako sa naši známi vedľa nás cucmali a miláčik sem a miláčik tam , zlatinko a my prosím ťa podaj mi plienku , kde má tašku malá , urobíš prosím kávu , vzali sa a neboli spolu dlho a sa rozviedli a to spolu bývali , jednoducho nevedeli spolu dlhodobo žiť alebo nechceli na tom pracovať.
@21oktober az mam zimomriavky... on k tebe vsak musel prechovavat nejake city, ved chlap si nevezme bratovu frajerku za zenu len tak. nezijeme v 15 stor. ze musel zachranovat cest rodiny. prepac, budem opovazliva, ale tebe ako napadlo vydat sa vlastne za cudzieho cloveka? nebala si sa? tvoji/ich rodicia to ako vzali? ci pochadzate z prostredia, kde tehotna slobodna by bola hanbou? a tvoj sucasny manzel bol slobodny/bez zavazkov az do 37 a vlastne ta pomoc tebe ako vdove vas zblizila? ci tiez to bolo manzelstvo z rozumu a city prisli opat az po case? ja sa ti ospravedlnujem za otazky, je to zrejme nemiestne z mojej strany, ale pre mna to je az neuveritelny pribeh.
@matkahelka nemyslím si že by prechovával nejaké city ,stretli sme sa , pozval ma na kávu , potom po týždni ešte raz a potom mi povedal vieš čo vezmi si ma, bol doštudovaný inžinier a ja som jednoducho povedala dobre. Zúfalí ľudia roba zúfalé veci. A naozaj som bola veľmi zúfalá . Zobrali sme sa o dvoch svedkoch ,len som to oznámila rodičom , moja mama chudera tá to zobrala veľmi veľmi zle , 15 kg schudla počas toho roku , otec mi povedal že som sa sprostá narodila a aj sprostá zomriem , svokra to nekomentovala. A bála som sa a veľmi , ale až na druhý deň po svadbe keď mi to tak nejak docvaklo .
Prvý manžel zomrel začiatkom jesene , zasiahlo nás to všetkých a aj jeho bratov. Ostala som sama s dvoma deťmi a obidvaja švagrovci mi chodili pomáhať, keď sa niečo pokazilo , pokosiť trávu , alebo drevo do krbu nachystať..také tie mužské veci , po Novom roku mi vyrazilo žumpu a plávala som vo vlastných s prepáčením hovnách ,smrad po dome strašný , prišiel môj terajší manžel a musel tu žumpu otvoriť a prečistiť to . A tam medzi tými lajnami mi povedal že či by nebolo lepšie keby tu už ostal . No a tak ostal . Vzťahy mal také myslím dva dlhšie , ale nevyšli mu . Asi po roku sme sa zobrali , ale to už som mu hovorila zlatko keď sme sa brali 🙂.
@21oktober nádherný príbeh, niekedy je život najlepší režisér. Nech vám to vydrží čo najdlhšie
Keď sme sa prvykrat stretli a z mojho naheho pozadia zožral sushi ktore neznaša😂 5 rokov sme manželia.
@21oktober pri vsetkom tom zlom, cim si si presla, ta vlastne vzdy cakalo dobro. zivot ti to pekne zariadil. kazdopadne ta obdivujem, musis byt velmi silna zena. pamatam si tvoje prispevky z nejakej diskusie, ako sa tvoj prvy manzel trapil s ochorenim a ty s nim, ze si mu nedokazala pomoct. mna to vtedy tak chytilo za srdce, pretoze tiez som 13 rokov vydata, tiez mam uzasneho muza, ktoreho zboznujem a uz vtedy pri citani tvojich riadkov som si povedala, ze ja by som to asi nedala.
@matkahelka dala by si to , ale je to veľmi veľmi náročné a zlé obdobie . Od určenia diagnózy -rakovina pankreasu po smrť tri mesiace. Najhoršia je tá bezmocnosť , keď vieš že je koniec a že to bude už len horšie a horšie a tak to aj bolo . Nebyť mojej svokry a mojich švagrov -jeho bratov asi by som to ale nedala fyzicky . Tá hnusoba vycicia z teba všetku silu tak ako u toho kto umiera tak aj u toho kto sa stará. Obidvaja švagor a môj terajší manžel ho chodili posledný mesiac kúpať a svokra , jeho mama sa ku mne nasťahovala posledné tri týždne. Vedeli sme že koniec sa neodvratne blíži , ale že to bude tak zlé som si teda nepredstavovala. Posledný deň sa mu polepšilo , a večer zomrel v kruhu najbližších , ale to už ani nevedel o sebe.

@1104
@patus_2
Trošku hľadania na fóre a dozviete sa viac.