Komplikovaný vzťah s matkou
Som najmladšia zo 4 detí. Už od 20 tich rokov nežijem s rodičmi. Odišla som za prácou a vlastne aj unikla z domu. Moji starší súrodenci mali vtedy malé deti, moji rodičiav podstate žili ich životmi, hlavne najstaršou sestrou. Ja som bola akosi mimo diania už od puberty. Taký samorast. Bola som dobrá na prizretie detí, na zapáranie starších súrodencov, neustále kritizovaná. Neužila som si veľa pochvaly, uznania. Stretla som manžela, stala sa matkou, urobila si VŠ, pracujem... Myslela som, že keď dospejem, pochopím svoju matku, jej správanie. Ale naopak. Čím som staršia, hlavne odkedy som aj ja mama, rozumiem jej stále menej. Má už dosť vysoký vek, ale aj napriek tomu, nemá o mňa žiaden záujem. Ak tak len predstieraný. Keby som rodičom nezavolala, neozvú sa aj mesiac. Stojí to totiž peniaze. Sestre, ktorá býva za rohom, samozrejme volajú kedykoľvek. Bývam ďalej, chodili sme za nimi často, oni k nám chodia málokedy. Prešlo často aj niekoľko rokov aby k nám prišli. Teraz je problém, ísť tam, keďže ani nemáme kde prespať. Už niekoľko rokov som nepočula, žeby sa opýtala- kedy prídete. Mám pocit, že im to tak vyhovuje. Naše narodeniny, meniny vybavia po telefóne... Samozrejme keď sa vyskytlo niečo vážne, zavolali hneď. Moje telefonáty, cesta ma tiež stojí peniaze. Ale nikdy som ich nerátala. A to aj v čase, keď sme boli na tom dosť zle. Keď spolu voláme, nikdy si nesťažujem, nepridávam jej, ale chcem jej aspoň povedať o deťoch, ako rastú, čo už vedia... Mám pocit,že ju to nezaujíma, často ukončí hovor ona, a to jej volám ja 🙂 Ja už neviem. Míňam na to veľa energie a vidím, že ma to determinuje. A to ma desí najviac. Jediné čo nechcem, aby som mala takýto vzťach so svojimi deťmi. S otcom je to podobné, ale vzťah matky a dcéry sa mi zdá určujúci. Mám strach, že sa cez to nebudem vedieť preniesť. Hovorím si, že to prijmem, ako to je a hneď si aj vyčítam, že čas sa kráti a musím pre to niečo urobiť.... (prosím nepíšte o tom, aký máte s mamou úžasný vzťah. To fakt nechcem čítať. Verte, že som pre to urobila veľa. Sú veci, o ktorých ani neviem písať.)
Stručné zhrnutie
- Niektoré matky systematicky uprednostňujú jedno dieťa a ignorujú ostatné, čo vedie k dlhodobému emocionálnemu deficitu u zanedbávaných súrodencov.
- Riešenia diskutované v príspevkoch zahŕňajú priamy rozhovor z očí do očí, napísanie listu alebo vyhľadanie psychologickej pomoci (psychoterapie).
- Alternatívne stratégie sú obmedziť kontakty na meniny, narodeniny a vážne udalosti alebo sa dočasne „odmlčať“; v jednom príspevku sa uviedlo, že po 1,5 roku odmlčania sa správanie rodiny začalo pomaly meniť.
Q: Ako podať matke spätnú väzbu, ak je emocionálne vzdialená?
A: V diskusii odporúčali buď úprimný rozhovor z očí do očí, alebo najprv napísať list a „dobre zvážiť každé slovo“, aby bolo jasné, že cieľom nie je ublížiť, ale napraviť vzťah.
Q: Kedy vyhľadať psychológa kvôli krivde z detstva?
A: Viaceré príspevky odporúčajú navštíviť psychológa, ak po úprimnom rozhovore nič nezmení alebo ak osoba sama nedokáže spracovať zranenia; psychológia bola odporúčaná ako prostriedok na spracovanie a zmierenie.
Q: Ako nastaviť kontakty s rodičmi, ktorí neprejavujú záujem?
A: Odporúčané praktiky sú obmedziť volania na meniny, narodeniny a vážne veci, nehovoriť o osobnom súkromí a „volať tak, ako oni volajú vám“; táto stratégia má znížiť vyčerpanie energie.
Q: Pomôže úplné prerušenie kontaktu zmeniť postoj rodiny?
A: Niektoré príspevky uvádzajú, že dlhšie odmlčanie môže priniesť zmenu správania; jeden príspevok spomína zlepšenie po približne 1,5 roku odmlčania, ale výsledky sú nejednoznačné.
Q: Ako zabrániť prenosu rodičovských vzorcov na vlastné deti?
A: Diskutujúci odporúčali sústrediť energiu na budovanie vlastnej rodiny a „stať sa lepším rodičom“, to znamená aktívne počúvať, povzbudzovať a akceptovať potreby detí.
Q: Môžu potraty alebo alkohol vysvetľovať emocionálnu uzavretosť matky?
A: V diskusii sa spomínali potrat a alkohol ako možné príčiny citovej uzavretosti; viacerí diskutujúci upozornili, že alkohol môže poškodzovať mozog a zhoršovať schopnosť prežívať city.
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii panuje zhoda, že energiu je efektívnejšie venovať vlastnej rodine a deťom namiesto snaženia sa zmeniť rodiča.
- Viaceré príspevky odporúčajú vyhľadať psychologickú pomoc, ak osobné snaženie a rozhovor neprinášajú úľavu.
Sporné názory
- Niektoré príspevky odporúčajú úprimný rozhovor alebo napísanie listu ako prvý krok, zatiaľ čo iné odporúčajú obmedziť alebo prerušiť kontakt ("odmlčať sa") a neinvestovať viac energie do zmeny rodiča.
Otvorené otázky
- Môže sa emočne nezapojený rodič vo vyššom veku skutočne zmeniť, alebo je zmena nepravdepodobná?
- Ako dlho treba udržať obmedzený kontakt, aby to malo stabilný efekt na rodinné vzťahy?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, psychoterapia, napísať list, rozhovor z očí do očí, odmlčať sa, obmedziť kontakt na meniny a narodeniny, nastaviť hranice, odpustenie, poškodenie mozgu alkoholom, vývinová psychológia, EQ, IQ
Miesta a osoby
žiadne
@pipilota33 ja som si krivdu voci vlastnej matke niesla dlhe roky v srdci. Az ked som sa na to pozrela komplexne, preslo ma to, odpustila som jej, neriesim, nechcem riesit. Tiez bola takym zabudnutym dietatom, ktore vraj nikto nemal rad a nam davala detom to, co ona nemala a ziadala ako dieta. Lenze zabudla pocuvat, co chceme a potrebujeme my, jej deti a davala nam to, co nemala ona. Ale my sme to, co chcela ona ako dieta, nepotrebovali, pretoze to boli skor materialne veci. Skor sme potrebovali ako deti povzbudit, akceptovat, vypocut, pochvalit a miesto toho sa nam dostavalo znegovanie nasich nazorov, neakceptacia nasich potrieb a riesenie veci tak, ze mama to aj tak vie najlepsie. Do popredia sa dostavala frustracia nasej mamy, bola nespokojna, nestastna, stale sa jej nieco nepacilo, nevyhovovalo a my ako deti sme si mysleli, ze my sme pricinou maminej neschopnosti byt stastna. Boli sme nesamostatne, plache, bez sebavedomia, zakriknute a smutne.
Ani neviem, ako som sa z toho vsetkeho vyhrabala, dost mi pomohlo, ze som si mamu predstavovala ako male dievca... tak sa mi to lahsie zvladalo, lebo niekedy jej myslienkove pochody, nazory, reakcie mi pripadaju ako reakcie maleho dietata a nie dospelej, zrelej zeny. Bohuzial.
@pipilota33 no, moja mama je tiez taka podivna, nezucastnena, chladna... Niekedy ma to stvalo, ale potom som pochopila, ze je to pre veci, ktore ona v zivote zazila / napr. jej zomrelo prve dieta a vraj potom sa stava, ze zena sa s tym nevie vyrovnat a uz nema taky citovy vztah k dalsim svojim detom - teda u mojej mamy to bolo tak nejako /.
Ked som ju viac pochopila, dokazala som jej to odpustit a odvtedy to uz tak neriesim.
Mozno sa s nou skus niekedy o tom porozpravat, urcite je nejaky dovod, preco k tebe nema taky normalny vztah. Ale urcite nema zmysel sklznut do toho, ze ju budes chciet menit. To je zbytocne , v takej 60-tke alebo 70-tke sa uz clovek tazko zmeni.
@natalym ja viem, ze moja mama robila vzdy vsetko najlepsie, ako vedela. Urcite nie je taka, ze by niekomu zamerne ublizovala, to nie...
Surodenci povacsine sutazia medzi sebou a chcu aby bolo vsetko spravodlivo. Ale je stastie, ze aj tvoja dcera si to vie povedat, co ju trapi a vies s tym nieco robit. Aj moje deti nemaju zabrany mi povedat, co sa im nepaci, pretoze vedia, ze mi to mozu povedat a maju ku mne doveru. Keby videli, ze mi to povedat nemozu, dusia to v sebe a zasa by mali v sebe kopec nespracovanych problemov.
Takze je super, ze tvoja dcera sa vyjadrila, teraz si mozes dat pozor na to, aby si fakt mladsiu nemala stale za malu a brala ju rovnocenne so starsou. Inak ja som to tiez neznasala, bola som najstarsia a tiez mi vadilo, ze ja som musela mat vzdy viac rozumu, mne bolo vzdy povedane, ty si starsia, ustup... castokrat som chcela byt normalne decko a nie zodpovedna skoro dospelacka 🙂
A kludne by mohli o mne decka takto pisat, ja nemam problem s konstruktivnou kritikou. Moja mama by sa urazila na smrt, keby toto o sebe citala, pretoze si o sebe mysli, ze vie vsetko najlepsie. Ja nie som urazliva a viem, ze nie som dokonala, takze som schopna prijat aj negativne veci.
@pipilota33 Viem o com pises. U mna je to uplne rovnake - tiez zo styroch deti najmladsia xi. U nas pomohlo, ked som konecne pocuvla svojho manzela a prestala ich kontaktovat. Dlho sa neozyvali, ziadna zmena spravania a potom po roku a pol sa to pomaly zacalo menit. Este to nie je ideal, ale prestala som byt pre surodencov tercom utokov a kritiky a mama zacala prejavovat zaujem. Odmlc sa. Vydrz to. Naozaj im nevolaj, nekontaktuj... Ked budu volat, tak zdvihni iba sporadicky, ked to uz naozaj nevydrzis. Nic im o sebe vtedy nevrav, iba vseobecne dristy o pocasi a chorobnosti vonku. Nevytahuj nic zo svojho sukromia - co planujete, ako sa citis, co ta trapi... Nic... Ono to pride. Daj tomu cas...
@natalym no a co je na tom? Nech len pisu. O detoch pisu rodicia v jednom kuse. Vacsina problemov, ktore ludia maju pochadza z detstva a vychovy a velakrat cloveka oslobodi, ked da rodicov dole z piedestalu neomylnosti a uvedomi si, ze su tiez len ludia co robia chyby a dokazu tak v sebe vela veci vyriesit.
@natalym no jasné, že rodičia si veľakrát myslia, že robia dobre ale v celkovom ponímaní to ani dobré nie je. Je to preto, že človek danú vec vníma zo svojho uhla pohľadu a ten vôbec nemusí byť správny. Preto aj rodič by si mal vedieť priznať chybu a dokázať ju identifikovať, napraviť a nie sa celý život pasovať do roly neomylného rodiča, ktorý vie vždy a za každých okolností všetko najlepšie. Sama vidím na svojich deťoch, ako sa vyvíjajú, ako dospievajú, aké majú niekedy fakt zrelé názory. Ja v ich veku som sa hrala s bábikami a čítala rozprávkové knižky.
@pipilota33 u nas su tiež špecifické vzťahy, ale určite nie zlé. Som zastankyna toho, ze sa rodina ma udržiavať, stretávať, zaujímať, pomáhať si....keď to ale jedna strana zjavne nechce, netráp sa tým. Buduj si svoju rodinu, vztah s deťmi, aby si nerobila to čo tvoja mama, aby si bola akýmsi majakom pre tvoje deti, aby vedeli ze si tu pre ne. Toto su tvoje priority na minanie energie...a nie na zmenu toho, čo nie je v tvojej moci
@pipilota33 ahoj,velmi Ta chapem,co prezivas.Ja mam vztah s mamou,ktory ma velmi trapi a vzdy som si myslela,ze ked budem starsia bude to lepsie,ze ju pochopim a pod.Ale odkedy som aj ja mamou,tak je to len horsie.Nas otec s nami nikdy jezik,teda len cez vikendy,nedaval mame peniaze,mama mala na neho nervy,tak si ich ventilovala na nas a on ked prisiel domov,tak sme sa mali vsetci tvarit,ze sme idealna rodinka,len,aby sme nahodou nepovedali,co sa deje naozaj.Kedze som najstarsia a moja podobnost s otcom je nepopritelna,tak vela je zloby bola riesena na mne,ci uz fyzicky,ale slovne hlavne a bolelo to o to viac,nedavnu,urazky,keby som nebola ja,co vsetko mohla mat a pod.Teraz,ked je na dochodku,tak je to v podstate to iste,psychycky vydiera a ja uz som z toho unavena a deprimovana.Nech sa snazim urobit cokolvek,nikdy to nie je dost dobre.Ja len pevne verim,ze pre svoje dieta budem lepsiu mamou.
@0silvia0 Hm. Zložitý tento život. Aj moja staršie dcéra sa v poslednom čase sťažuje, že mladšej všetko prejde, že ona nič nemusí, že je malá a tak ju máme furt za malú. Začínam nad tým rozmýšľať ako to napraviť.
Lenže oni aj sú rozdielne.