Kondolovali vám svokrovci, keď vám zomrel niekto blízky?
Kondolovali vam svokrovci ked vam.niekto zomrel napr.stara mama atd.?
@maja22 ono tieto veci, ktoré sa takto formálne vybavujú posudzujú ľudia podľa seba. Niekto nemá rád a vyslovene mu vadí, keď chodia na pohreby celé davy ľudí, ktorých ani nepoznajú a ledva poznali zomrelého a účasť na pohrebe berú len povrchne, formálne. Niekto tie davy ľudí zasa berie ako vyjadrenie sústrasti a účasti tak, ako si napísala. Či je to slušné, či neslušné, si musí človek sám v sebe vysporiadať. Každému je prirodzené niečo iné a treba to rešpektovať. Mne osobne nie je prirodzené ísť na pohreb susede cez dve ulice, ktorú som napríklad videla 2x v živote a kedysi pred 15-timi rokmi som sa s ňou aj rozprávala. Ale zasa prirodzené mi bolo ísť na pohreb syna mojej priateľky z detstva, ktorého som síce nepoznala, ale považovala som za dôležité mojej kamarátke vyjadriť sústrasť. Tak isto som bola nedávno na pohrebe mojej krstnej mamy, ktorá si želala pohreb v čo najužšom kruhu rodiny, bolo nás tam cca 10. Čiže každému je prirodzené niečo iné a treba to rešpektovať.
@barbellka no samozrejme, ze su citlive pripady, ktore veci ako kondolencia a pohreb rozhodia. Ale to su naozaj vynimky, takze preco by sa to malo vztahovat na oboch svokrovcov autorky? ... nejde o odsudzovanie, ale clovek niekedy by mal spravit aj nie prijemne veci - a nie je aspon ludske vyjadrit podporu neveste? Staci si len predstavit opacne garde, ci by svokra tiez tak ospravedlnujuco pozerala na to, ze nevestina mama odignoruje umrtie v ich blizkej rodine...
@maja22 fuuuha. Bola som na takom pohrebe, ako vravis zo slusnosti, neboheho meno som poznala akurat a to bolo vsetko...
Bol to pre mna vrcholne trapny zazitok, smutit a pokusit vyronit slzu za cudzieho cloveka...
No ale budiz, mas iny nazor, pre teba je to OK.
Len uprimne, vela pohrebov takychto ludi ta este caka, predsa len ist na pohreb kvoli pozostalym a nie neboztikovi - ved to “kazdy kazdeho” pomaly pozna 🤷♀️
To akoze na takomto pohrebe aj skutocne smutis? Ci iba kukas ako puk? Ci predstieras? Iba stojis a myslis si svoje?
@kosicanka1 som z dediny, na pohreby chodím často, sú to cirkevné pohreby s omšou, modlím sa za dušu zomretého, za pozostalých, aby sa im v ich smútku uľavilo... niekedy plačem, keď mi to bol známy a bližší človek, niekedy nie... Bola som aj na necirkevnej rozlúčke a dojali ma niektoré slová... Smrť je súčasťou nášho života a keď ide o blízkych, beriem aj deti, inak chodím bez nich. Pre mňa je to prirodzené, tak ako rodinné oslavy, tak i pohreby, všetko má svoj zmysel a zúčastňujem sa toho aj toho.
@maja22 suhlasim s kazdou jednou vetou, podobne to prezivam pri blizkych nebohych.
Nie pri ludoch, ktorych v truhle vidim druhykrat v mojom zivote.
@katren to, že ideš kondolovať, znamená, že "vyjadruješ sústrasť so stratou"... To hovorí za všetko. Chceš vyjadriť že s pozostalým súcitíš. Je to nepríjemné, ale súčasť života. Tak ako smrť. Naša aj ľudí okolo. Nevyhneme sa jej. A ak sa nás dotkne, je fajn cítiť a počuť, že niekto vníma našu stratu. Každý človek potrebuje smútiť a mať svoj smútok akosi potvrdený svojím okolím. Pri akejkoľvek strate, ak si to naše okolie nevšíma, je to o to bolestivejšie.
@montemotherone Ale to, ze nejdem kondolovat predsa neznamena, ze si ich nevsimam...
@katren ale oni to nevedia ak im to nepovieš.
@michaltat ahoj, prečo si prosim Ta strpcujes život,a vobec sa zaoberas svokrovcami. Sama v inej diskusii pises,ze ta nerešpektujú, vyžadujú od syna,tvojho muža,aby Ste sa rozviedli!
Ja by som od tychto ludi ani neprijala nejaku falosnu ucast. V ziadnom pripade,by ma uz nezaujimalo co robia,urobia chcu robit. Pokial by to nesuviselo s mojim muzom, detmi. Predsa len su to rodicia,stari rodicia. Keby mi huckali muza-deti proti mne.
Preto ti radim, nezamyslaj sa nad nimi. Nech v tebe nezanechuju žiadnu emociu.
@montemotherone to, že niečo povieš cez ústa - formálne, neznamená, že to aj človek myslí úprimne. Možno to ten dotyčný hovorí len preto, že sa to tak má, že je to taký zvyk. A ten, ktorý to nepovie ústami, ale "len" v duši, modlitbou s nimi môže súcitiť a prejavovať sústrasť 1000 x úprimnejšie ako ten, ktorý len formálne podal ruku a povedal "úprimnú sústrasť".
Moja sesternica keď prišla o svoje malé dieťa, nechcela počuť tieto formálne "úprimné sústrasti", lebo nikto nedokázal aj tak zmierniť jej žiaľ a dráždilo ju to. Čiže ono je to všetko individuálne a to, čo vyzerá ako prejav sústrasti môže byť len čistá formalita, ktorou si dotyčný prítomný na pohrebe len splnil akúsi povinnosť. A ten, ktorý na pohrebe nekondoloval, sa napríklad modlí za zosnulých dlhé mesiace, a ten, čo kondoloval, si na smútiacich odchodom z pohrebu viac nespomenie. Môže to byť rôzne, nič nie je jednoznačné.
Ked mi umrel otec bola som s muzm adi rok,,tusim svokra, popriala uprimnu sustrast, ns pohrebe neboli ani moj teraz uz muz....bolo to na rychlo a v podstate mi to bolo jedno, ked mi umrel dedko som nebola ani ja na pohrebe...hoci som chcela nedalo sa,...a vsetcia to chapalije...teraz mi umrela babka z druhej strany a tiez som na pohrebe nebola a moja mama to pochopila a zvysok rodiny mi je sumne fuk co si o tom myslize a ani neviem ci svojra o tom vie al nie...
@bmuller bola tvoja sprava adresovna mne? Lebo podla obsahu skor myslim ze nie, kedze som toho isteho nazoru a miestami ma sli zozrat ze som si dovolila napisat, ze ak je niekto tak precitlively ze sa z kondolencie uplne ruti a je tyzden ako klbko nercov tak to neni moc normalne
@barbellka tak mozno nie tebe ako osobe, ale bola to reakcia na to, ze je zdravie prednejsie a ze ak je niekto z kondolovania zruteny, ci mu potom pridu ti, ktorym kondoloval, zachranovat zdravie...
moj nazor je, ze iste su aj take citlive vynimky, ale skratka aby dvaja starsi ludia boli nejaki zruteni z umrtia babky svojej nevesty, mi pride krajne nepravdepodobne. takze zmoct sa na smsku ci telefonat "uprimnu sustrast" by zvladli (alebo aspon cez syna). a inak asi ani nejde o nejake hodinove divadielka na sustrast a sucit s nejakou tetou zo stvrteho kolena, ale je minimalne slusne a ludske vyjadrit sustrast blizkej (aj ked nie pokrvnej) rodine.
no kedze neboli ani na pohreb jej otcovi, pes je asi zakopany niekde inde ako v ich citlivosti.
@0silvia0 ak sa modlí, áno... Toto tu ale nebolo spomenuté. Dotyčná hovorila len o sebe a o tom, že sa nedokáže prekonať a je jej to nepríjemné. Áno, je to individuálne, ale predpokladať sa naozaj nedá. Tie, ide o formu, ako sa strata dotyčnému pripomína. Myslím že obyčajné "jemu to ľúto" by nikoho neiritovalo a povedalo by veľa. O pretvárke tu nehovoríme. Je to myslím zbytočné... Ale predpokladať, že to niekomu pôjde na nervy a preto to neurobiť, to je ako v tom vtipe "kašlem ti na tvoj rebrík"... Ja osobne som za blízkosť (aspoň krátkodobú) ak je to možné. Ak pozostalý nezvládne kondolencie, myslím že sa im radšej sám vyhne, prípadne sa o neho postarajú blízki a stiahnu ho... Príde mi divné, prísť na pohreb a vyhnúť sa kondolencii ak som dobre poznala zosnulého,či pozostalých (ako tu bolo spomenuté- niekedy je to hlavne o vyjadrení podpory). Cez celé Slovensko som šla na pohreb strýkovi, s ktorým sme boli osobne v kontakte málo. Bývali ďaleko, dlho pracoval na kamióne... Šla som hlavne kvôli mojej mame. Ako tu bolo spomínané, ako sa ľudia tvári, čo cítia, ak nemali so zosnulým blízky vzťah... Ja som si poplakala. Babka zomrela veľmi skoro, strýko bol mladý chlapec, moja mama najstaršia, 36 ročná... K tomu ešte 3 sestry... A zrazu boli všetci bez oboch rodičov... Celý tento príbeh bol veľmi smutný, uvedomila som si, že on, ktorý bol so svojou mamkou na svete najkratšie, je už pri nej... Je konečne s ňou. Čo ma veľmi prekvapilo, že jeho žena, s ktorou som sa strašne dlho nevidela sa ohromne potešila keď ma zbadala a keď som jej kondolovala ani neverila že som to ja... Nečakala že prídeme a veľmi naliehala aby sme prišli posedieť na kar.
Každý pohreb je aj o nás, o našom živote, o našich vzťahoch. Je to priestor na zastavenie a uvedomenie si relativity života. Unikanie pred všetkým čo je s tým spojené nie je na mieste. A ak si teda začala s modlitbou, tak to už je zase iný aspekt a TO sú pohreby, kde som teda ja úplne stratená (kde tieto tradície ešte dodržiavajú) Pri zomrelom sa modlia skupinky ľudí, často žien, striedajú sa... Tam sa vyhnúť kondolencii asi by to polovica dediny neprežila. So smútiacou rodinou sa žije, je to jeden veľký kolotoč, ale aj krásna starostlivosť blízkej rodiny, kedy im zabezpečujú základné veci spojené s praktickým životom vtedy, keď sú úplne stratení a zranení...
Mne 16teho tento mesiac zomrel dedo... Včera mal pohreb. A nenapísali mi tiež nič... Ani neboli na pohrebe...
@barbellka to bola taká skôr básnická otázka, nie vloženie tvojho odsúdenia...