Kondolovali vám svokrovci, keď vám zomrel niekto blízky?
Kondolovali vam svokrovci ked vam.niekto zomrel napr.stara mama atd.?
Stručné zhrnutie
- Kondolencia a účasť na pohrebe sa v diskusii vníma ako základ slušnosti a prejav podpory pozostalým, pričom súkromné vyjadrenie sústrasti alebo telefonát sú považované za prijateľné alternatívy.
- Niektorí rodinní príslušníci, vrátane svokrovcov, sa vyhýbajú osobnému kondolovaniu z dôvodu strachu zo smrti, nepohodlia pri kontakte s mŕtvolou alebo neschopnosti zvládnuť emocionálne situácie.
- Alternatívy ku kondolencii po pohrebe, ktoré boli navrhnuté v diskusii, zahŕňajú telefonát s textom „počuli sme, že ti umrela …, prijmi našu úprimnú sústrasť, drž sa“, súkromné objatie, modlitbu alebo ponuku konkrétnej praktickej pomoci.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo svokrovci niekedy nekondolujú alebo neprídu na pohreb?
A: V diskusii sa uvádza, že dôvody môžu byť strach zo smrti alebo spomienok, nevedomosť ako reagovať, slabý osobný vzťah k zosnulému alebo narušené medziľudské vzťahy v rodine.
Q: Ako reagovať, keď svokrovci nekondolovali?
A: Odporúčané kroky sú sústrediť sa na ľudí, ktorí poskytujú oporu, prebrať situáciu s partnerom a ak chcete medializovať sústrasť od svokrovcov, požiadať ich, aby zavolali alebo poslali správu.
Q: Je vhodné očakávať, že človek príde na pohreb vzdialeného príbuzného svokra/svokry?
A: V diskusii sa uvádza, že mnohí považujú účasť na pohrebe za slušnosť z úcty k pozostalým, ale niektorí odmietajú chodiť na pohreb osoby, ktorú poznali len z videnia alebo len raz.
Q: Čo konkrétne povedať pri kondolencii, ak chcete zavolať alebo napísať?
A: V diskusii bola uvedená vzorová veta: „Počuli sme, že ti umrela starka, prijmi našu úprimnú sústrasť, drž sa.“; bežne používanou frázou je „úprimnú sústrasť“ alebo ponuka konkretnej pomoci.
Q: Ako riešiť, ak sa pri kondolencii cítim úplne zrútený/á a nezvládam to?
A: V diskusii ľudia odporúčali vyhnúť sa kondolencii pri truhle, zúčastniť sa len na pohrebe, nechať inú osobu (partnera alebo člena rodiny) vyjadriť sústrasť, modliť sa súkromne alebo využiť psychologické cvičenia na zvládanie stresu.
Q: Ako môže partner komunikovať s rodičmi, ktorí nekondolovali?
A: V praxi sa navrhuje, aby partner vyjadril sústrasť ústne alebo telefonicky za rodinu, alebo aby rodičia poslali krátku správu či zavolali s konkrétnym textom sústrasti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Kondolencia a aspoň krátke vyjadrenie sústrasti sa všeobecne považuje za slušný a žiaduci prejav podpory pozostalým.
- Telefonát alebo súkromné vyjadrenie sústrasti sa považujú za akceptovateľnú alternatívu k osobnej kondolencii.
- Niektorí ľudia skutočne necítia možnosť kondolovať osobne kvôli emocionálnej náročnosti a to treba rešpektovať.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že kondolencie po pohrebe sú povinná slušnosť a prejav úcty; iní tvrdia, že kondolencie po pohrebe môžu byť fraškou a niekedy ešte viac rania pozostalých.
- Niektorí považujú absenciu kondolencie od svokrovcov za prejav zlých medziľudských vzťahov; iní argumentujú, že absencia môže byť spôsobená strachom zo smrti alebo neschopnosťou zvládnuť situáciu.
Otvorené otázky
- Prečo konkrétni rodinní príslušníci (napr. svokrovci) nekondolujú osobne ani telefonicky v konkrétnych prípadoch?
- Ako objektívne rozhodnúť, či je vhodné ísť na pohreb človeka, ktorého ste len málo poznali?
- Kde je hranica medzi formálnou kondolenciou a úprimným prejavom sústrasti?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
kondolovať,kondolencia,kondolovať pri truhle,kondolencie po pohrebe,úprimná sústrasť,zavolať,prísť na pohreb,modlitba,objatie,ponuka praktickej pomoci,psychologické cvičenia
Miesta a osoby
žiadne
@miadi to, ze nejdem kondolovat znamena, ze mi na nich nezalezi??? Super dedukcia 😉 Kto urcuje co sa ma a co sa nema??? Len ludia...a to, ze to robis ty, neznamena, ze to musim robit aj ja...a uz vobec to neznamena,ze mi na ludoch nezalezi...mam ist kondolovat lebo sa "to ma" a potom byt doma klbko nervov?? Komu to pomoze? Budu potom ti, ktorim som kondolovala "lebo sa to patri" so mnou doma trpiet a znasat moje nervy, alebo moja rodina? Treba rozlisovat, ci to za to stoji...mne je prednejsia moja rodina a nie to, ze "sa to patri"...
@katren tak neviem, preco by sa malo vztahovat na autorkinych svokrovcov, ze by po kondolencii neveste z nich ostalo klbko nervov? nevesta predsa patri do rodiny, to nie je, ze idem kondolovat susedovi z tretej ulice. a ved su to dospeli ludia, ktorym asi tiez uz niekto umrel a urcite im padlo dobre, ked im okolie - aj ked len zo slusnosti - prejavilo ucast v ich strate. a ak to nerobi dobre jednemu (napr. svokre), tak to moze vyjadrit za oboch ten druhy (napr. svokor). ved nemusia prist kondolovat osobne a riesit to umrtie s dotycnym pozostalym tri hodiny, staci aspon zavolat - "poculi sme, ze ti umrela starka, prijmi nasu sustrast, drz sa."
@katren neuraz sa, ze ti to takto na rovinu pisem, ale tvoja reakcia, ze si po kazdom pohrebe zrutena ako klbko nervov nie je normalna. Zamysli sa nad tym, zjavne mas problem, ktory treba riesit.
.......
Svokrovci by mali byt pre nevesty a zatov ako druhi rodicia, jasne nikdy to nebude uplne rovnake ale patrime uz aj do ich rodiny. Preto je na mieste podpora a opora od takej blizkej rodiny. Aspon objatie, pohladenie, hocico co jej povie: "ano sme tu, mame ta radi, drz sa". Tvarit sa, ze smrt neexistuje lebo ja mam z nej strach a preto tu nebyt pre niekoho koho sa priamo dotkla, mi pride zbabele a pokrytecke.
@michaltat starka umrela pred rokom a svokra mi len tak medzi recou povedala, ze uprimnu sustrast. Neviem, ci mi vobec ruku podala. Nebola ani na pohrebe. Svokra je svojska, takze som to neriesila, ale to neznamena ze suhlasim s takym spravanim. Slusnost niektorym ludom nic nehovori.
Ja napriklad vyjadrim uprimnu sustrast aj podporu, spytam sa ci netreba s niecim pomoct a ze som tu pre dotycneho
ALE - uz sme mali v rodine par pripadov - nikto ma nedostane na pohreb cloveka, ktoreho som blizko nepoznala. Tot moj nazor a moj pocit.
Napriklad: svokrina sestra zomrela - vyjadrila som uprimnu sustrast, ale ako prepacte, pani som videla jedenkrat v zivote pred 15 rokmi na nasej svadbe. No napriek nevoli rodiny bolo mi trapne nevhodne ist na pohreb - nesla som.
@michaltat v rodine s normalnymi vztahmi je to samozrejmost. Otazka je, ci mate normalne slusne vztahy-ak ano a napriek tomu nekondolovali, tak je to zvlastne, ak su vztahy narusene, tak potom treba pracovat na tom, aby vztahy boli lepsie.
@michaltat tak to je velmi smutne ze neboli na pohrebe tvojho otca... u mna by skoncili 😬😬😬
@ptmt1011predpokladam ze reagujes na moj koment ze je to problem kt. Treba riesit...ja nepisem ze hned ma ist na psychiatriu alebo k psychologovi... ale existuju cviky ktore posilnia vnutro a clovek si to neberie potom tak....a nie pre inych alebo aby niekto nepovedal.....ale aby si ona ulavila od takych pocitov, lebo si sposobuje stres, ktory ma zly vplyv na nu a jej zdravie.
@ptmt1011 jasne to ja nespochybnujem...mne skor ide o to, že tým, že sa zruti a je ako klbko nervov si blíži sama sebe, svojmu zdraviu a pod....a preto to treba riešiť, napr. rôznymi cvičeniami.....sama som si podobnými stavmi prešla a preto viem o čom píšem....ja ju neodsudzujem a chápem ju, preto som jej to aj napísala....aby sa jej kvalita života zlepšila....lebo smrť je súčasť života a nedá sa ujsť pred ňou...a ked zakaždým sa zruti, ubližuje sama sebe
@katren mne pride to kondolovanie po pohrebe tiež taky vynuteny akt. Smutiaci tam stoja jak koly v plote a čakaju že im tam potrasu rukou aj pre nich cudzi ľudia.... v ramci rodiny to beriem - objať, vysloviť ľutosť je žiaduce ale tie kondolencie po pohrebe su pre mňa tiež utrpenim a fraškou. Uplne najhoršie bolo pre mňa vidieť takto kamošku ktorej zomrela dcera....kondolencie od stoviek ľudi ju podľa mňa ešte viac rozorvali a aj tak z nej salalo že "tu bolesť nikto z vas nevie a nemože pochopiť,co mi pomože Vaša lutost"
@barbellka možno to zrútenie nemyslí tak, že je týždeň na liekoch, ale možno ten smútok pozostalých cíti intenzívnejšie a nevie sa od toho odosobniť. Načo by išla nasilu robiť to, čo jej je nepríjemné? Nie je jednoduchšie sa vyhnúť situácii, ktorá jej robí nepríjemný pocit? Lebo sa to patrí? Lebo niekto povedal, že to musí zvládať? Každý sme iný, niekto je precitlivený, niekto iba citlivý, niekto bezcitný, niekto hrubý, takže každý zvláda situácie inak.
Ja tiež pri pohreboch nechodím k truhle, podať ruku a kondolovať mi nerobí problém, ale tá mŕtvola v truhle mi je nepríjemná, výnimku robím len pri úplne blízkych ľuďoch. Tiež nemám rada chodiť na pohreby ľuďom ako píše @kosicanka1 ktorých poznám len z videnia a nemám s nimi žiadny vzťah, tiež nemám rada gratulácie k sviatkom a želanie všetkého najlepšieho. Veď ja želám každému celý rok to najlepšie, nechápem tiež tú nutnosť práve v deň narodenia to "prehodiť" cez hubu a povedať nahlas. V pracovnom kolektíve sme to zrušili tie pusinky a podávanie rúk, lebo takto postihnutých je nás väčšina.
@kosicanka1 na pohreb chodime z dvoch dôvodov: rozlúčiť sa s človekom, ktorého sme poznali a z úcty voči pozostalým, ktorých poznáme. Aj keď si svokrinu sestru osobne nepoznala, svokru poznáš a prísť na rozlúčku s jej sestrou by si vyjadrila sústrasť s jej žiaľom. Iné je, keď si pozostalí želajú výlučne súkromný pohreb v úzkom kruhu. Ale ak je pohreb verejnosti prístupný, je to slušné.
