• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Kríza v manželstve. Zamilované stavy nám už vypršali

28. februára 2012 
mna napada humor...........asi to znie blaznivo, ale smiech ludi zblizuje, mozno by ste si nasli k sebe cestu tymto spôsobom, nasli caro toho druheho.......neviem odkial si, ale skuste si zajst do divadla na komediu, alebo pod zamienkou programu pre malu chodte na nejaku atrakciu (samozrejme nemyslim lietanie ani skakanie s padakom, ale napriklad tie hopsacie lana, trampolinu...) a mozno si manzel uvedomi ako mu je s tebou dobre
drzim palce, urcite sa neco urobit da tak ti prajem aby si nasla na svojho muzika tu spravnu metodu :wink:
1. feb 2009 o 11:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aktak -humor,pravdu maš , ja ked som ako xantipa tak sa mi začne muž smiať do xichtu a vtedy sa rozrehocem a je po hadke :grinning: (samozrejme niekedy ma tým ešte viac vytoči) :stuck_out_tongue_closed_eyes:
1. feb 2009 o 11:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dalsia.zufala - ja viem, ze sa to lahko pise a horsie vykona, sama som mala taky vztah, kedy ked bolo dobre, tak to bol majmilsi najpozornejsi, strasne zlaty, no parada, lenze potom som nieco povedala, niekedy ani neviem, zeby to bolo dake zranujuce alebo co, a on sa proste urazil a koniec...bolo tam toho viac, sice nebol nikdy agresivny ani mi nenadaval, no ale vsetci kamosi ma odhovarali, ruky prec, nema to vyznam a tak, no ja som tiez nemala sil poslat ho do pr.... to rozhodnutie muselo dozriet vo mne a vtedy, ked som to spravila, otvorila som mu dvere, povedala vypadni a zavrela za nim, tak s tym zavretim dvier sa mi taaaaaak ulavilo...takze viem, ze nech ti bude hovorit ktokolvek cokolvek, aj tak to rozhodnutie musi dozriet v tebe samej a ty musis byt nanho pripravena a potom to pojde.

vies v prvom rade sa musis mat ty sama rada a musi ti viac zalezat na stasti tvojom a tvojho dietatka, musis to dat na prve miesto az potom vsetko ostatne...myslis, ze vasmu malemu bude prospievat, ked uvidi, ze tatko huka po mamke, ze jej nadava do blbych krav a podobne? aky vzorec si z toho do zivota odnesie? ze zena je handra s ktorou sa moze zametat. a neboj, aj ked si myslis, zeby si to nezvladla sama s babom, urcite by si to zvladla. a su vselijake krizove centra, keby bolo najhorsie....len sa netreba bat a o pomoc poziadat, ked citis, ze uz je toho vela...

to, ze je voci tebe cela rodina, je smutne, mala by si im vysvetlit, ze v prvom rade si ty a mali by stat pri tebe ci uz v dobrom alebo zlom. ale chapem, aj moj brat dlho tajil rozvod pred nasou babkou, nakoniec jej to povedal a zvladla to lepsie ako vsetci cakali, sice si troska poplakala, ale v pohode. tiez je katolicka.

vies, poviem ti jedno, to ako to popisujes spada podla mna do kategorie psychickeho tyrania, tyrane zeny by ti vedeli porozpravat. ak do poradne nevies dostat jeho, neskusis sa s nejakym psychologom porozpravat ty? ved za to nic nedas...len popises situaciu tak, ako nam a uvidis, mozno ti nieco navrhne....
1. feb 2009 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, všade sú problémy.... len niekto o nich hovorí a iný zasa nie.
my sme mali také zlé obdobie asi 4 - 5 mesiacov naspäť. začala sa mi škola, kopec zadaní, cestovanie, únava... bola som nervózna, manžel tiež. nerozprávali sme sa, večer každý v inej miestnosti pri svojom NB. posteľ bola iba na spanie.
už som pozerala na nete, ako je to s rozvodmi, jednoducho zúfalstvo.
potom malá ochorela (iba strašný kašeľ) a vtedy som pochopila, že nikto v živote by už pri mne a pri nej nestál tak, ako jej vlastný otec. dieťa potrebuje kompletnú rodinu, mamu i otca, istou... bola som nešťastná, ale povedala som si, že moje šťastie nemôže byť závislé od jedného chlapa a jeho náladovosti.
trvalo to nejaký čas, ale myslím, že teraz nám je dobre, hoci už nikdy to asi nebude také ako kedysi. :pensive:
1. feb 2009 o 23:06  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
po narodeni dietata pride do kazdeho vztahu kriza. Niektorym vztahom to otrasie tak, ze sa rozpadne. Ine to zase zceli. My nie sme vynimka a to sme spolu 12 rokov. Ale napriek nasim zamracenym dnom, ktorych je stale dost, viem ze nas miluje a ja milujem jeho - nadovsetko. Pochopila som, ze chyba je v komunikacii. Tak ako hovorili baby, dolezite je rozpravat sa, o vsetkom. Co vas trapi, co trapi jeho, ale nie v hadke a amoku. V klude a bez emocii. Pripravte sa na to, ze vam moze povedat nieco, co sa vam nebude pacit. Jednoducho sa z nas podla nich stali furie, vecne podrazdene, neupravene, ... ja som jednoducho povedala, ze nevladzem. Potrebujem jeho podporu a pomoc - fyzicku a psychicku. Navrhla som na skusku dva tyzdne, pocas ktorych sa budeme musiet snazit riadit teraz dohodnutymi pravidlami. Rozdelili sme si domace prace a starostlivost o maleho. Jeho uloha bolo hrat sa s nim, nic viac. Ja som si mohla v klude vypit kavu, nalozit pracku, ist si zacvicit a podobne. Velmi sa snazil a ja som na neho zrazu dostala neuveritelnu chut :sweat_smile: taku ako dlho nie. Nas sexualny zivot sa odvtedy zmenil k lepsiemu (od narodenia drobca to bola katastrofa). Povedzme si pravdu: "Stastny muz = sexualny (prepacte za vyraz) ukojeny muz". Ked ma dost sexu je najstastnejsi na svete a znesie vam aj modre z neba. A nepojde za inou :sweat_smile: Tak nam snad svita na lepsie casy :slight_smile:

Anavila, chlapi nepovedia co ich trapi. Porozpravajte sa o nom. Evidentne je to v nom. Mozno nova praca. Dava mu asi dost zabrat. Nemyslim, ze by v tom musela byt hned ina zena. Zmen svoj pohlad na seba. Ak nemas postavu ako lusk, neznamena ze nie si krasna. Ak sa zacnes citit a vnimat ako krasna zena, bude tak vnimat aj okolie a tvoj muz tiez. Kazde rano si urob 10 minut pre seba. Jemne sa nalic, uprav si vlasy.... Ak bude problem v jeho praci, tak ako sa domnievam, navrhni mu zmenit pracu. Mozno s tym nebude suhlasit, no povedz, ze uz takto dalej nevladzes a obavas sa, ze ak sa vo vasom vztahu nieco nezmeni zacina zaciatok jeho konca. A tak daleko nechces zajst. Ale bude to vyzadovat aj jeho snahu. Sama to nevyriesis. Ak ma pocit, ze je vo vasom vztahu vsetko v poriadku a ty nie, tak to asi v poriadku nie je. Velmi drzim palce, aby ste tuto krizu prekonali. 11 rokov spolu, je neuveritelne dlha doba na to, aby ste to vzdali :wink:

Dalsia zufala, tu sa zrejme bez pomoci odbornika dalej nepohnete. Evidentne nie je tvoj manzel po psychickej stranke v poriadku. Skus vyhladat pomoc ty, ak on ju odmieta. Drzim palce :wink:
2. feb 2009 o 10:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no myslim ze nas je tu viac takych co maju problemy
aj my patrime k nim tiez ako sa mala narodila nebolo to lahke
dlho je v roobte cez vykendy sa snazim ako tak o domacnost clovek sa nema cas ani porozpravat
o sexe ani nehovoriac
nejako som mu tiez nacrtla ze sa mi to takto nepaci ani sa nerozpravame casto uz na seba kricime ci ja a proste to uz neni ako byvalo a tiez si neviem rady viem mali by sme sa viac rozpravat a tak ale myslim nema naladu a nepocuva ked pride z roboty chce vypnut pozera teelku ci tak nejak :frowning2: :pensive:
2. feb 2009 o 17:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, pridavam sa i ja do tejto temy a dufam ze mi poradite ako dalej. Mame po svadbe pol roka, pokusame sa zamiesit na babetko. Lenze je tu asi maly problem, manzel sa mi po svadbe trochu zmenil, myslim ze sa uplne prestal snazit pracovat na nasom vztahu, berie to tak ze sme spolu tak co uz. Jeho spravanie ku mne sa tiez zmenilo, je ku mne taky chladny, ziadne laskanie a milkovanie ako predtym, teraz to uz vedie len k tomu jednemu. Ale mna uz to takto nebavi. Zda sa mi ze v poslednej dobe sa ani nevieme porozpravat. Ked zacnem o tom ze takto to uz nejde, ze sa ku mne nechova tak milo ako predtym, ze mi to chyba, tak mi oznami ze proste nema naladu a neciti sa na to. Ked nalieham, pohadame sa a mame tichu domacnost. Viem ze nemozem nikoho nutit aby sa ku mne choval pekne. Je to len to co ten clovek citi vovnutri. Ale znamena to, ze ma prestava mat uz rad? Ja sa teda necitim vobec milovana, vela veci sa mu na mne nepaci a kritizuje ma. Teraz sme dospeli uz do takeho stadia ze si nevieme povedat ani 2 pekne vety bez vycitiek a ironie. Neviem uz co mam robit, dokonca mi uz dnes vykrical ze ked sa neviem chovat normalne mozem si odist k rodicom, vraj ma tu nepotrebuje..... :frowning2:
4. feb 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ach tí chlapi...a janula predtym ste spolu žili alebo až po svadbe?
4. feb 2009 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aojte,my mame momentalne 2hy den -,,tichu domacnost". ale ono to prejde,raz za 2mes obaja vybuchneme,a potom vdaka HUMORU je to opat ok.JANULA,citala som co si napisala,a je to zvlastne ze hned po svadbe sa zmenil.mozno si este musi nato zvyknut,alebo co.neviem,ja by som na tvojom mieste naozaj isla k rodicom a pockala co bude dalej.ci sa ozve alebo sa ospravedlni.nech je chvilu sam aby mohol popremyslat o vas a otom co vlastne chce.prva by som sa neozvala-lebo si myslim ze ty nie si na vine.je uplne normalne ze to,ze ste uz manzelia neznamena,ze sa teraz zacne takto spravat-ziadne laskanie a tak.
jednoducho,povedala by som,ze odchadzam k rodicom,nech porozmysla PORIADNE co chce,a potom sa o tom nech sa ozve.
4. feb 2009 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dalsia.zufala... :confounded:
nápodobne... neviem čo ti poradiť...
4. feb 2009 o 11:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Janula17, v prvom rade prestaňte momentálne miesiť na miminko. Neviem Ti poradiť, ale môžem Ti povedať skúsenosť dlhodobo neúspešných snažiliek. Snažilkovanie veľmi často rozbíja sexuálny život a mení ho na reprodukciu. Pár dní žiadne milovanie aj keby bola chuť, potom v čase ovulácie milovanie aj keď nie je chuť. Pár krát si to človek takto zopakuje a má dosť... :confounded: Riešením je zrušiť snažilkovanie a návrat k milovaniu keď je chuť a len keď je chuť. Ale možno toto nie je Váš problém. Neviem.

Druhá vec: zjavne neviete riešiť konfllikty. Začnite sa hádať inteligentne a programovo. Vyzerá to takto:
Jeden z partnerov cíti potrebu riešiť konflikt a tak zvolá rodinnú radu.
Privíta druhého partnera na rodinnej rade a povie, čo cíti, čo vníma ako problém. Povie to bez hádania sa, urážok, napádania. Prípadne navrhne riešenie problému.
Druhý partner sa k problému vyjadrí, ako to vidí on, ako sa cíti, keď sa problém deje a prípadne navrhne riešenie problému.
Partneri sa dohodnú na riešení.
Prvý partner povie druhému lichôtku alebo niečo láskyplné a milé.
Druhý povie lichôtku.
Objímu sa a je koniec rodinnej rady.

Keď si to takto doma zaužívate, tak budete žiť bez hádok, len s rodinnými radami. U nás doma to takto už pár rokov funguje.

Keby počas rodinnej rady dochádzalo k hádkam alebo irónii, partneri ju na hodinu rozpustia a venujú sa bežným aktivitám ako by sa nechumelilo. O hodinu sa ukľudnení zídu a znovu začne rodinná rada.
4. feb 2009 o 11:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja len dufam,ze nase manzelstvo nedopadne zle.sice navrieskame na seba,obcas mi ujde ruka a take malickosti,no nam velmi pomaha humor,pozname sa uz 9rokov,viem co nanho plati,co si mozem dovolit,ale je to smutne ked je v manzelstve prazdno,a hlavne ked su tam uz deti :frowning2:
4. feb 2009 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
K tichým domácnostiam: v Biblii sa píše /dočítajte, aj keď nie ste veriace :wink: /: Nech Slnko nezapadá nad Vaším hnevom.

Nie že by som verila všetkému z Biblie, ale táto rada mi príde veľmi inteligentná. S manželom sme sa dohodli, že nechodíme spať pohádaní a každý problém poriešime pred spaním. Tiché domácnosti u nás trvajú cca. 20 minút - do zvolania rodinnej rady. Ak problém nevieme poriešiť, dohodneme sa, že Ok, teraz to nevieme poriešiť, vrátime sa k tomu o mesiac, a dovtedy o tom probléme budeme premýšľať každý osobitne. V iných oblastiach života fungujeme normálne ako vždy...
4. feb 2009 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja by som pol roka po svadbe neodišla k rodičom,povedala by som,nech ide on ked ma nepotrebuje...prečo by zase žena mala byť ta najhoršia a sťahovať sa ako cirkusant každu chvílu...nech on behá,potom by si rozmyslel...ked odídeš raz,aby z toho nebolo že ti to bude vyčítať al, ťa potom vyhadzovať...bože,tí chlapi mohli dostať aspon o kulilinček toho rozumu viac..aj mi mame niekedy tichu domacnosť,ale to asi všade..ja by som skusila žiť chvílu tak samostatne,ked ti povedal,že ťa nepotrebuje,tak zavolaj kamoškam,chodte na kavu al. na vylet a nepovedz mu kam ideš...ked ťa nepotrebuje tak nech sa napýta,možno mu to otvorí oči,že ťa može lahko stratiť ..
4. feb 2009 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
len problem je-ja si myslim,ze aj ked zena chce,ten chlap vacsinou to nevedia tak riesit,z mojej skusenosti viem,ze Laco povie,daj mi pokoj,nezaujima mato,terazz ma nechaj.s nimi je tazko nieco rozoberat,dohodnut sa na niecom,pekne sa porozpravat.
u mna plati to-nadam ti niekolko dni sex pokial sa neporozpravame...aaaa uz sa kumne otoci a pocuva ma.
ale tak ze-jednym uchom dnu,druhym von......................................
4. feb 2009 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kvetka... to je krásne... :dizzy_face:
Ale to s nie každým funguje... :wink: :slight_smile:
4. feb 2009 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte ma napadlo. U nás to učenie sa rodinným radám neprebiehalo bezproblémovo. Samozrejme, že som sa napočúvala ako on o probléme nemieni hovoriť a podobne. Ale treba počkať na kľudnú chvíľku, niekde v príjemnom prostredí a tam mu jemne porozprávať ako sa cítite, keď s vami nerieši problém a že by ste rady, keby ste vyskúšali rodinné rady... Zavádzanie rodinných rád u nás trvalo asi 5 mesiacov, kým sme to zvládli bez väčších emócií a zúrenia na oboch stranách. Ale stálo to za to.
4. feb 2009 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to je dobry napad :slight_smile: ...ale mm sa určite len rozosmeje ked navrhnem a odporučí mi nepozerať americké filmy :sweat_smile:
4. feb 2009 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte...neviem,ci tu este niekto do tejto temy chodi,ale za pokus mi to stoji...
Riesim podobnu situaciu...kriza,ktora uz pre mna presahuje vsetky madze.Skusim strucne.Budu to 2 roky,co sme manzelia a mame 1,5 rocneho krasneho chlapceka. Problem je, ze moj manzel sa ku mne sprava otrasne...ponizuje ma, vsetko, co robim kritizuje, nikdy mi este s malym v noci nepomohol,ani ked je chory, cez den sa s nim max. trosku pohra...ziadne ponuky pre mamicku typu " ja ho rano vezmem a ty si este pospinkaj" nikdy neboli aj napriek tomu, ze x-krat vstal on skor, lebo nemohol spat.Je toho ovela viac a tieto veci by mi ani nevadili, ved ja sa o maleho staram samozrejme velmi rada, ale to neustale kritizovanie vsetkeho,co robim, aka som zla matka, ako vsetko robim zle a pritom je to uplne bez nejakeho dovodu! Nadavky typu drz hubu,drz p..u tiez uz nie su vynimkou...Co znamena ospravedlnit sa,to nevie...je mu to cudzie.Ked ma dobru chvilku, vie byt aj mily...Ja som uz po case rezignovala a ani som nejake prepac neocakavala,lebo som nechcela,aby sa to zbytocne cele pretahovalo a bolo doma dusno,kvoli malemu...cele sa to tazko opisuje v jednom prispevku,je toho strasne vela...ale ja uz nevladzem...Moje sebavedomie rapidne klesa,som nestastna...pritom este studujem medicinu,onedlho koncim...Kazdy okrem neho ma chvali,obdivuje,ako to zvladam..A ked ma niekto pred nim pochvali,namiesto toho,aby bol na mna hrdy a vyzdvihol ma,tak upriamuje pozornost bud na seba,ze ved aj on to ma tazke,lebo robi a dialkovo studuje..alebo mi to da potom riadne pocitit,neskor,aby som si nahodou o sebe nenamyslala,tak sa zascne zase kolotoc ponizovania...Dovod,preco som sa rozhodla tu napisat je ten,ze teraz sa stalo nieco,co uz podla mna presiahlo vsetky hranice a ja neviem,ako zareagovat.Ponizil ma velmi...Az sa to hanbim napisat.Pri jednej hadke ma oplul s tym,aka som chudera...Uplne ma to dorazilo...Problem je vsak aj v tom,ze on nema problem veci modifikovat,ako mu pasuje a takto ich interpretovat dalej...svojej mamicke,svojej rodine,ktora ma o svojom syncekovi a o nasich problemoch uplne skreslenu predstavu a ja sa citim taka bezmocna..strasne som zufala...on nema problem po nejakej hadke zavolat svojej mame a navymyslat si veci,ktore som nepovedala,aby ho ona podporila...je to cele chore...
Ja som si ista,ze keby mi takuto situaciu opisoval niekto iny, bez vahania by som povedala,aby ho poslala kade lahsie,lebo to bude asi uz len horsie...ale to nie je take lahke...je tu maly a ja stale dufam, ze sa to este moze cele utriast a chcem,aby mal kompletnu rodinu..je to cele velmi tazke..
17. feb 2009 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj,presne takto sa podla mna sprava typicky chuj ktory si uvedomuje že nesiaha svojej žene ani po päty,preto to sustavne ponižovanie ..,ale to že žaluje mamičke je trochu detinské,neviem ti poradiť,len ti držím palce a obdivujem ženu čo zvlada domacnosť ,dieťa , debila a študuje :wink:
17. feb 2009 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj. tak ja som citala tvoj prispevok s otvorenymi ustami. to co za debila????????????? :confused: to je fakt unikat. pozri ja viem ze v takej situacii sa tazko radi a este tazsie kona, ale kedze sisem napisala ty, myslim ze je to pretoze potrebujes urobit vazny krok a skoncit so situaciou v akej si.
po prve, uvedom si ze ako matka , zena, a este aj buduca lekarka si uz vsetkym dokazala coho si schopna. porodila si zdrave dieta, ako zena mas obrovsku zodpovednost, a o profesii lekarky ani nehovorim. ten tvoj debil prepac za vyraz, ale nemozem inak, je jeden zakopmplexovany idiot, ktory si potrebuje nieco dokazat, pretoze neznesie ze ty si ta co v zivote UZ dokazala ovela viac.
nenechaj sa ponizovat ved ti udupava osobnost. mas syna, bud na neho a na seba hrda. ziadny debil nestoji za to aby si sa nechala takto ponizovat. a ked sa bude zase nabuduce snazit ponizovat sa len sa na neho usmej a povedz mu ze ty a vsetci ostatny okolo vas maju iny nazor na teba a preto ty nazor jedneho zakomplexovaneho chudaka nebudes brat do uvahy.
ved o jeho nedozretosti svedci aj to ze vyvolava smojej mamicke a rozprava jej svoje problemy. nech sa spameta. a ked nie doprdele s nim. zena ako ty si zasluzi a NAJDE muza ktory si ju bude vediet vazit, ten tvoj idiot by ta mal nosit na rukach a byt na teba hrdy. cudzi ludia naokolo tovedia ocenit a on nie. drzim ti palce ale nedaj so sebou zameta. ja som mala kamosku ktora bola na tom podobne , a skoncilo to velmi zle. musela chodit ku psychologovi lebo mala o sebe velmi zlu mienku pre debila, a okrem toho ju aj poriadne zmlatil a tam to uz bola posledna kvapka. nenechaj aby s tebou zametal a ponizoval ta. mas velku hodnotu. si matka a zena a to samo o sebe je uz nieco. ak budes chciet kludna mi posli IP. :wink:
17. feb 2009 o 10:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kazdy sme sice iny,ja by som si to nenechala a otvorila usta,a to poriadne.ale obdivujem ta,co vsetko zvladas-neviem ako dalej!!! naozaj,drz sa a nestracaj silu-aspon kvoli malemu!!!!on ta potrebuje
a keby ste si sadli a porozpravali sa,ale OTVORENE ZE OCO MU IDE,PRECO JE TAKY IDIOT(prepac,ale ine slovo ma nenapadne)
17. feb 2009 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prosim ta, neviem.ako.dalej!!!!!
prosim ta, netyraj seba a to male dietatko!
mozno sa ti este v tejto faze dari izolovat ho od vasich hadok, ale ver mi, deticky nemusia hadku vidiet, aby citili, ze nieco nie je v poriadku!
miluj seba a toho maleho!
VY DVAJA STE SILNI, ZIJETE JEDEN PRE DUHEHO!
ved si spomen na tie usmevy, ktore ti denne daruje, na stisk malej rucky a vsetky tie male velke drobnosti!
maleho nespravi stastnym hoci kompletna, no i napriek tomu nestastna rodina plna nasilia - ci uz fyzickeho alebo dusevneho - to je tisickrat horsie!
hlavu hore, si ZENA s velkym Z!!!
a to oplutie...je to prejav najvacsej nenavisti, aka existuje - viem to z vlastnej skusenosti - urobila som to len raz v zivote v obrovskej zlosti a oplula som cloveka, ktory psychicky znicil moju staru mamu...ten si to zasluzil - ty NIE!!!
17. feb 2009 o 10:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ako dalej- a predtym?aky bol este predtym,bol ,,normalny"?
17. feb 2009 o 10:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Souhlas s mikalove, taky si myslím, že má komplex méněcennosti z toho, jak ty všechno zvládáš (a vlastně bez jeho pomoci) a hlavně z toho, jak tě ostatní obdivují, potřebuje tě ponížit, aby měl pocit, že má navrch. Žalování mamince ani nekomentuju. Poradila bych ti ho nakopnout do řiti a najít si někoho, kdo pro tebe bude mít uznání - ale jak píšeš sama, to se hezky radí, když v tom člověk není osobně zainteresovaný :unamused: . Jedině si zkusit o tom promluvit, v čem má problém, co mu vlastně vadí a kdyžtak navštívit manželskou poradnu - i když myslím, že s tím nebude souhlasit a bude vykřikovat, že on žádný problém přece nemá :unamused:

Anebo mě ještě napadlo - ukaž mu, že ho potřebuješ, nečekej až se s malým nabídne sám, požádej ho o pomoc. Takhle vypadáš moc nezávislá a silná a takových žen se většina mužů bojí :sweat_smile:
17. feb 2009 o 11:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Obdivujem ťa, popri malom dieťati študuješ medicínu, a tvoj má evidentne komplexy a tie mu asi pri tebe nikdy nezmiznú. On by asi chcel mať pri sebe nejakú babenku čo mu denne 100 krát povie aký je úžasný.
17. feb 2009 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej, uvedom si, že jeho správanie vníma Tvoje dieťa a že je len otázkou času, kedy takéto správanie okopíruje a povie Ti "drž hubu". Mám kamošku, s ktorou hovorí jej 6-ročný syn s dešpektom, lebo ocko tak s ňou jedná stále...

Neviem.ako.dalej, kde je Tvoja hranica? Čo by mal manžel urobiť, aby si si povedala "dosť, stačí, končím"? Dať Ti facku? Omočiť Ťa? Zlomiť rebro? Veľmi rýchlo si tú hranicu zadefinuj, lebo časom zistíš, že nemáš žiadnu hranicu - tak budeš stále ustupovať len aby si mala kompletnú rodinu.

Neviem.ako.dalej, zatiaľ som poznala len jedného človeka, ktorý po hádke reagoval takým klamlivým telefonátom ako Tvoj manžel. Bol to manipulátor a parádne postavil celú rodinu proti môjmu manželovi práve takýmito lživými telefonátmi.

Nezabudni, že pri prípadnom rozvode zaváži výpoveď svedkov, napríklad aj Tvojej svokry /tak som to videla na Joj TV/, pri rozhodovaní súdu.

Pozri ja vidím asi dve veľmi neisté cesty ako z toho von bez toho, aby ste sa rozviedli:
1/ Manželská poradňa.
2/ Začneš ho chváliť, hovoriť ako si vážiš, čo robí pre rodinu, ako pre Vás zarába, upratuje auto, atď. a tak mu dáš ocenenie, ktoré potrebuje. Ale môže sa stať /a to vidím ako pravdepodobnejšie/, že tým jeho ego len utvrdíš v tom, aká si nemožná a aký je on omnoho skvelejší.

Ale byť na Tvojom mieste ja, informovala by som o situácii Tvoju rodinu, nahrám si tajne manželove urážky /pozor je to nelegálne niekoho nahrávať bez jeho vedomia, ale urobila som to, aby som mala v krajnej situácii dôkaz o Vašej domácej situácii/, urobím záverečné štátnice a idem do rozvodu. :pensive:
17. feb 2009 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
preboha to čo je za chlapa :confused: :zipper_mouth:
ja byt na vojom mieste odišla by som od neho nech by ma to stalo trebars aj prerušenie študia,ale neostala by som z človekom ktory byma takto ponižoval.
Teraz trpiš ty ale neskor bude aj tvoje dieta,viem to zvlastnej skusenosti mame vyčitame všetci surodenci prečo sa nerozviedla a my sme museli trpiet cele dectvo vlastne aj teraz :cry:
ak maš možnost ist k rodičom chod nemožeš byt neštastna cely život maš pravo na štastie aj lasku .
17. feb 2009 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ty vole to je hnus :astonished: :angry: Já si taky myslím,že nedokáže překousnout,že Ty to všechno v klidu zvládáš.Jeho ego je nejspíš ponížené,a tak ponižuje Tebe,aby si ho trochu napravil.Svěř se rodičům,určitě ti nějak pomůžou.Zvaž rozvod nebudeš jediná a žilo by se vám líp než s tyranem.Za chvilku to může praktikovat i na dítěti a to by jsi určitě nechtěla.A jaký byl před svatbou?Držím palečky a´t zvládneš :wink:
17. feb 2009 o 12:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dalsia.zufala, ak sa u Vás jedná o domáce násilie - preč od neho.

Ak sa jedná o cholerika, ktorý sa nevie ovládnuť v nadávaní pri hádke, ale inak to nie je domáce násilie, tak do poradne: naučí sa tam, ako sa hádať, ako sa skľudniť a môžete potom fungovať ako rodinka ďalej.

K nemožnosti rozvodu: odluka je pre katolíkov prijateľná...
17. feb 2009 o 12:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok