• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Kríza v manželstve. Zamilované stavy nám už vypršali

28. februára 2012 
Ahojte, som rada, ze reagujete a mozem sa oboznamit aj s inymi nazormi...jedina osoba, ktora vie viac-menej o vsetkom, je moja sestra...inak sa hanbim o tom hovorit, teda aspon urcite nie v plnej miere.

mikalove- skor by asi bolo co obdivovat, keby som sa dokazala z toho bludneho kruhu nejako vymotat...

janulka7- uz som to neraz takto povedala, ale jemu je to jedno, on sa usmeje tiez a povie, ze vsetci aj tak dobre vedia, aka som...on ma totiz jeden "dar", ktory je v tomto asi to najhorsie, co moze byt.Ma dar reci...velmi lahko dokaze cloveka zmiast a oklamat, omotat si ho okolo prsta a velmi dobre vie zaposobit.Je dobry spolocnik. Preto urcite aj cast nejakych jeho kamaratov veri v plnom rozsahu tomu, co im on nahovara...zlozito sa to vysvetluje..

sendi - to iste by som urcite povedala kedysi aj ja...ze by som si to urcite nenechala..ako sa vsak moze vsetko lahko zmenit...ja som akoby v pasci...ak sa vzopriem, mam doma este vacsie peklo a je to pre mna hrozny psychicky tlak, tak isto aj na maleho a aj tak sa tym este nic nevyriesilo...uz som dokonca do toho zakomponovala aj svojho otca, ked som uz bola v koncoch, lebo on je asi jediny, pred kym ma moj manzel este respekt. Vtedy sa chvilu tvaril, ze sa to zmeni a budeme spolu normalne nazivat...a teraz zneuziva to, ze velmi dobre vie, ze nebudem otcovi vesat na nos nase problemy, kedze ma svojich az nad hlavu a okrem toho nedavno absolvoval aj zakrok-mal problemy so srdcom. A predtym? No predtym sme jednak spolu nezili, jednak sme sa tak casto nevideli, lebo zil v BA a asi to najdolezitejsie-ano bol iny, bol na mna hrdy,bol hrdy na to, ze je so mnou,aspon sa tak tvaril, hoci sme sa dost hadali na somarinach...faktom vsak ostava, ze nase dietatko nebolo planovane, co vam asi uz doslo a ja som sa rozhodla prijat ponuku na sobas, myslela som, ze je to to najlepsie, co mozem urobit v danej situacii...

skalnicka - ja som vzdy bola tiez toho nazoru, ze radsej rozvod ako taka rodina...teraz sa bojim len toho, ze som este mlada...co ak sa rozvediem a o 10 rokov sa budem pytat sama seba, preco som sa unahlila a zobrala malemu moznost mat kompletnu rodinu?Boli sme mladi a nevedeli sme spolu este zit...mozno sa o 10 rokov budem divat na veci inak a budem to lutovat a nebudem to moct uz vratit spat...neviem,ci som to napisala dost zrozumitelne.Je to proste velmi radikalny krok a preto mam z toho taky strach.

jabber- ja som uz aj tuto taktiku skusala,ver mi...ked mal dobry den, tak ano,urobi, o co ho poziadam...ked je problem, tak mi kludne povie, ci som taka neschopna a neviem to urobit sama..Mozno to vyznie osuchane, ale ja mam niekedy uz naozaj pocit, ze som vyskusala uz VSETKO.Protiutok,obranu,ignoraciu,mile slovo...niekedy nieco z toho zafunguje,ale nic nie vzdy.Jeho spravanie je strasne nepredvidatelne a ano...vieme spolu vychadzat a dokonca nam vie byt spolu aj dobre..Ale vzdy len vtedy,ak on chce..Ak ma problemy a proste nema snahu,tak mozem robit hocico..nepomoze.

darina77- To iste vravi aj moja sestra...presne taku potrebuje...co sa mu bude len tocit okolo zadku a hladkat jeho obrovske ego.

Problem je aj v tom a mozno aj v tom prameni znacna cast problemov - sex. Ja vacsinou nemam chut...bud som unavena,ale to naozaj, alebo jednoducho nemam chut sa milovat s niekym, kto mi pred niekolkymi hodinami ustedril zopar hnusnych viet a ani ho nehlo,aby mi k nim nieco povedal...ale toto on nikdy nepochopi.
17. feb 2009 o 12:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej - si inteligentná a šikovná žena. Obdivujem ťa, že dokážeš skĺbiť dieťa, štúdium medicíny a podľa mňa psychicky chorého manžela. Otvor si však oči a pokús sa triezvo uvažovať - sama vieš, že s manželom to bude stále len ťažšie, vidíš , že jeho pohŕdanie tebou sa stále stupňuje a absolútne súhlasím s kvetou, že si musíš stanoviť presnú a jasnú hranicu, za ktorú jednoducho nepôjdeš.
Hoci má tvoj synček len 1,5 roka určite vníma, že nie si šťastná. Nedovoľ, aby sa manželova agresivita stupňovala a nedajbože sa obrátila aj proti malému. :frowning2:
Myslím, že pre teba aj pre malého bude lepšie žiť v nekompletnej rodine ako s nekompletným manželom a otcom.
Každopádne ti držim palce v každom tvojom rozhodnutí a želám ti, aby si v živote stretla rovnocenného partnera, ktorý bude akceptovať teba aj tvoje dieťa. :slight_smile:
17. feb 2009 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej, ten dar je manipulátorstvo. Odporúčam knihu Nazare-Aga od Portálu "Nenechte sebou manipulovat". Inak Nazare-Aga tuším napísala aj knihu o tom, že čo ak je manipulátorom partner, ale neviem ako sa tá kniha volá.

Inak uvedomuješ si, čo je to za ...,keď počíta s tým, že sa neposťažuješ otcovi s chorým srdcom. S takým človekom nebudeš šťastná. On nevie jednať láskyplne, on potrebuje držať človeka pod kontrolou a je mu zjavne jedno akým spôsobom.
17. feb 2009 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kveta- presne s tou myslienkou som sa pohravala a zdala sa mi byt asi jedinou moznostou, ako ukazat pravdu- nahrat si to...ale potom mi to stale prislo take..akoby detinske a mala som pocit, ze sme dospeli ludia a da sa to aj inak...ale asi sa budem musiet k tomu uchylit.

womenne - hmm..ja len dufam, ze to, co urobim, bude spravne.

slunicko 552 - dakujem.
17. feb 2009 o 13:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ako dalej-takze,ak sa zopries,je to este horsie,viem si to predstavit(myslim teraz na mojho ,,oca" a mamku :frowning2: ) tak to je potom na nic,mozno blba otazka,ale nebude lepsi rozvod?len sa trapis,a bude to len horsie,radsej zit stastne rozvedeny,aj malemu by to bolo lepsie,keby jeho maminka bola stastna a nie nervozna,ako zit spolu,trapit sa,hadat a malemu pokazit detstvo!radsej ist k rodicom ak sa to da,vysvetlit im co je vo veci lebo ja si myslim ze ono to uz lepsie nebude :frowning2: a nedajboze by mu este viac preplo a dvihol by na vas ruku!!!!!!!!!!!!!!!!!rozvod nie jej hamba,je to len v tvojom pripade krok k stastnejsiemu zivotu a aj pre maleho!
17. feb 2009 o 13:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andosa - on praveze ani nie je agresivny...on je zakerny.Provokater.Manipulator.Bezcitny.Alibista.

kveta - Tou poslednou vetou si to presne vystihla, bohuzial...len mne blbej ti stale nejde do hlavy a stale nemozem uverit tomu, ze by to naozaj bolo tak. Ze mu na mne naozaj vobec nezalezi... Ja neviem. Zrazu som sa ocitla v situacii, v ktorej som si nikdy nemyslela, ze budem. Niekedy mam pocit, ze som sa len jednoducho vyskytla v zlom sne alebo filme a ze to ani snad nemoze byt realita...moja realita...
17. feb 2009 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vies ze som v tvojom opise spoznala mojho byvaleho????chvalabohu to nevyslo a ja som teraz stastna..ale presne ako si opisala svojho manzela...provokater,manipulator,bezcitny alibista,taktento bol este aj chorobny ziarlivec!
ja viem ako dalej,musis ho opustit koli sebe a aj koli malemu,bude vam omnoho lepsie podla toho co citam on uz je strateny ale ty mas este sancu byt milovana a stastna :wink:
17. feb 2009 o 13:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suhlasim s bubbou
17. feb 2009 o 13:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Absolútne súhlasím s bubbou. Podľa mňa je lepšie byť s malým sama, ako v kŕči čakať, čo sa v jeho chorej hlave zrodí.
17. feb 2009 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja takisto sluhlasim s ostatnými on sa nezmeni a ak tak len k horsiemu a moze to prerast naozaj az do agresie a to nepotrebujes ani ty a ani maly. a lepsie je byt rozvedená a stastná ako vydata a nestastna a utrapena. tak ti drzim palceky
17. feb 2009 o 14:48  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chápem ako si myslela, že o 10 rokov by ti mohlo byť ľúto, že si to vzdala a nebojovala o manželstvo dalej, ale zas na druhej strane by ti zas o 10 rokov mohlo byť ľúto že si pri nom stratila tolko rokov. Myslím, že základné povahové črty sa veľmi u neho nezmenia. Verím, že váhaš, asi potrebuješ predovšetkým dospieť k tomu bodu, že musíš od neho odísť , a už jednoducho o neho nestojíš ,vtedy sa ti bude odchádzať omnoho ľahšie.
17. feb 2009 o 16:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja nechcem byt zly prorok a z celehos rdca by som ti zelala aby sa to vase manzelstvoa nejako napravilo. ale ja sa na to pozeram ako osoba ktora nie je do toho vztahu nijak zatiahnuta. a prepac ale jedine riesenie je odist od neho teda rozvod alebo len docasne odlucenie. mozno sa chlapec spameta. a toho prava na rodinu. mysli na to ze co maly vidi doma a v com vyrasta to sa podpise aj na jeho pavahe. predstav si ze by po rokoch zacal s takym istym chovanim. urcite by sa ti to ako matke nepacilo. lebo zo svojho syna chces mat dobreho a laskaveho cloveka. ale ak ho nechas aby vyrastal v takejto kpmpletnej rodine tak rataj s tym ze moze byt ako jeho otec. odid od neho, si mlada , najdes si cloveka si ta bude vazit a bude na teba hrdy, lebo ma byt na co. so zakernym clovek sa zit neda. ten bude nicit vsetko a vsetkych naokolo.
17. feb 2009 o 18:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To je fakt chlapy to můžou mít pořád ve dne v noci...aspon ten můj.Jinak ty začátky jsou vždycky pěkny chlap se snaží a když tě má jistou tak na to kašle...chce to otevřít si lahev a probrat to :wink: (co nejdřív)
17. feb 2009 o 20:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Je to zlozite aj v tom, ze ak by som sa chcela rozviest, tak teraz urcite nie, kym studujem...nezarabam, bola by som zase zavisla len na rodicoch...Som v 5. rocniku,takze buduci rok koncim...ale neviem si predstavit, ako by to malo byt...to mam teraz tento rok s nim zit,nahravat,cakat,striehnut?Chodit okolo seba?To sa predsa neda...aj ja som len clovek, ktory je ovplyvnitelny a potrebuje normalny zivot,lasku,vylety...ale zase si vo svojej momentalnej situacii ani neviem predstavit, ze by som to chcela s nim...hoci cas dokaze vela zabudnut.
18. feb 2009 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej dievcata to uz pisali, on ti neprestane ublizovat a uz je iba krocik od toho, aby vyletela prva facka, alebo nebodaj nieco horsie. Cas lieci vsetky rany, ale toto urcite necha v tvojej dusi stopy. Viem ze nechces byt zavisla na rodicoch, ale chces dalsi rok trpiet? Trpi aj tvoje dieta. Deti vedia viac vycitit ze nieco nie je v poriadku a ze sa trapis. Si dostatocne silna zena ked zvladas nelahke studium, dieta, domacnost a este aj zivot s niekym kto si ta vobec nezasluzi, tak bud silna aj na to aby si to ukoncila. Ked nie kvoli sebe tak kvoli tvojmu dietatu aby ti neskor nevycitalo ze si mu pokazila detstvo. Radsej si najdi muza ktory da tebe aj tvojmu dietatu lasku, oporu a uctu, tebe stastny zivot a malemu stastne detstvo.
18. feb 2009 o 11:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej - ako sa máš? Veľa na teba myslím.
25. feb 2009 o 15:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andosa - ahoj...no momentalne mi tento problem prekryl iny...mam choreho drobceka.Uz sa to sice konecne zacina uberat lepsim smerom, ale boli sme dokonca aj hospitalizovani v nemocnici (ja ako sprievod malemu)...tak si asi vies predstavit, ake to bolo strasne...Myslela som,ze aspon po navrate domov sa bude snazit byt normalny...ale vsetko je,kde bolo.A ja teraz nemam silu riesit to.Potrebujem hlavne oporu..
26. feb 2009 o 10:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skor by som radšej bola zavislá na rodičoch ako na mužovi čo mi ubližuje a nemilujem ho,ved aj od neho si teraz prakticky zavislá..možno by ti bolo u rodičov lepšie,ak dobre vychadzate mala by si klud,pomoc a oporu
26. feb 2009 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
suhlasim s mikalove, ak mas s rodicmi dobry vztah, utekala by som okamzite k nim, uz len kvoli drobcekovi, deti su velmi vnimave a v takomto zlom prostredi trpia mozno viac ako dospeli ...
26. feb 2009 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem.ako.dalej - veľmi dobre viem, čo urobí hospitalizácia s psychikou maminy a drobčeka. Ja som bola s malým hospitalizovaná od 30.12.08 v NZ, 31.12.08 nás previezli do BA a hneď popoludní malý absolvoval bronchoskopiu (vdýchol cudzí predmet) a potom 2.1.09 ju absolvoval znovu. Za tri dni bol 2-krát v narkóze, 5 dní na infúziách. Ja som 2 dni do seba dostala len vodu. A to radšej nepíšem zážitky z nemocnice, lebo počas sviatkov takmer nič nefungovalo. Mesiac som sa z toho všetkého spamätávala. :unamused:
Ešte šťastie, že som nemusela riešiť manžela. Ten keď nás priviezol domov, čakala ma už veľká kytica kvetov a hračka pre malého. Za to si ho veľmi vážim.
26. feb 2009 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chuda moje... Prečítala som si to a chcem ti povedať dve veci- veľa žien by Tvoja situácia položila-to, že zvládaš rodinu aj takú ťažkú školu je úžasné, si skvelá a veľmi šikovná. A sorry, Tvoj muž sa dopúšťa domáceho násilia a psychického týrania.Žiaľ od pľuvanca už nemusí byť ďaleko k bitke a psychické týranie je ešte horšie ako fyzické.On je očividný psychopat a to sa nikdy nezlepší.Neznič si roky ďalšieho života,choď od neho
26. feb 2009 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievcata...tazko je to teraz riesit...chapem, preco mi to vsetko radite a radite s najlepsim umyslom...no na druhej strane si myslim, ze u nas este nie je taka situacia,aby to nejako zasahovalo dieta...nemam ten pocit...vacsinou sa to odohrava mimo a tiez nie denne...tak neviem. Odist k rodicom velmi nejde...skolu chcem dokoncit,ked som uz tam,kde som a oni byvaju v inom meste,ako ja studujem. Bol by to problem. Je mi to cele trapne,viem si predstavit, co si asi teraz myslite..ale ja sa nesanzim nejako naivne verit, ze sa to zlepsi...ja verim, ze rozpoznam ten spravny cas a ze vo mne raz skrsne uprimne a neoblomne presvedcenie, co mam urobit a aj to urobim...uz sa mi to v niektorych radikalnych zivotnych situaciach stalo, ze som si nad niecim dlho lamala hlavu a raz som sa zobudila rano s tym, ze mi to bolo uplne jasne...Spoliehavm sa na to, ze nie som hlupa a nenecham sa uplne zmanipulovat,hoci pripustam,urcite z casti som...a ked budem mat uz pocit, ze nemam co stratit a urobim aj to posledne, vtedy sa rozhodnem.
26. feb 2009 o 14:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky četla jsem snad všechny příspěkvy a rady. Je to krásné a holky to myslí upřímně. :wink:
Já se jen přidávám k nim a další (to prosím z praxe). jsou ženy inteligentní geniální super, ale pod takovým psych. tlakem či poutem toho muže, že nikdy neodejdou sami. Bývá to až na popud rodiny přátel či odborníka. Moc bych ti přála,aby jsi se probudila a věděla co chceš. :slight_smile:
Já jezdila studovat 180km s dítětem. Vše se dá jen se nevymolouvat a danou situaci neutloukat dalšími věcmi. Bojuj za to co chceš v životě mít. RODINU, VZDĚLÁNÍ, SYNA,LÁSKU: :slight_smile:
26. feb 2009 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
martinka79- Ale kazdy den? Ja mam denne studium...Ale dakujem za povzbudenie ;)
27. feb 2009 o 09:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neviem...,aspoň by si podľa mňa mala skúsiť vyhľadať psychológa, ktorý by sa v tejto problematike vyznal a vedel ťa podporiť. Jasné, že radikálne riešenia sú tie najťažšie a potrebujú svoj čas.Držím Ti veľmi palce.
27. feb 2009 o 09:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mercy- presne nad tym uvazujem..dakujem Ti velmi pekne.
27. feb 2009 o 09:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
každý den ne. to se omlouvám. Myslím na tebe drž se. a bu´d silná a bujuj za sebe a syna né za manžela. :wink:
27. feb 2009 o 09:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neviem ako ďalej - ty ho máš stále rada? Alebo si od neho "len" psychicky závislá?
27. feb 2009 o 10:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ikatarina- Tazko povedat...ak mi ublizi,mam pocit, ze ho nenavidim a necitim k nemu ani stipku lasky...ak vsak dlhsie nic zle sa nedeje, inak je celkom podareny, vtipny, ked je ku mne dobry, vtedy mam pocit, ze ho predsa lubim...Teraz neviem...momentalne sa citim citovo vyprahnuta. Viem, ze ak by som vedela zarucit, ze s nim uz budem len stastna, tak by som ho urcite naplno lubila...asi to nedava hlavu ani patu :/
27. feb 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale dáva to zmysel. Napíšem ti do IP.
27. feb 2009 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok