Lenivý muž
Ahojte, uplne som na nervy. Ja som na rodicaku, moj muz chodi do prace na osem hodin, od 8 do 16, v kancelarii, doma neurobi vobec nic, a stale ked aj maly nieco chce robit tak mu povie nech ide maminka s tebou, ked mu poviem, ci by nemohol nieco doma aj on urobit alebo s malym, jeho odpoved ja chodim do prace a zajtra rano idem zasa …. Normalne rozmyslam, ze ked zacnem aj ja robitc na co mi takyto chlap bude!! Ja budem potom tiez chodit do prace, okrem toho este aj do brigady, ktoru mam teraz pri rodicaku, akoze neviem si to predstavit, ze ja budem chodit do prace, do druhej, doma vsetko sama, s malym vsetko sama a na co mi taky chlap akoze bude …. Lenivy, nemozny, ani opravit nic nevie, ziadne muzske roboty nic … chce sa mi plakat a uz mi aj zle sa na neho pozerat …. Mali ste to niektora takto? Dokazali ste takehoto muza zmenit? Alebo poslat do riti? Dikes
Treba si s manzelom sadnut a nie riesit veci v hneve. Povedat mu, co ta trapi, diskutovat o tom a hladat spolocne riesenia.
Mate male dieta, je to dost aj na teba, aj on pride vycerpany z prace, proste treba si zosuladit vzajomne ocakavania a delit pracu.
Odchod od manzela vam nepomoze ako paru, ani ako rodine, problemy treba riesit.
autorka - no tak presne toto som mala ja. zarobiť vedel, ale inak totálne životaneschopný. niekto si povie, no čo tá chce, veď majú peňazí ako nasr....!!! no ale ja som netúžila po tom, aby som po chlapovi musela upratovať častejšie a viac, než po dieťati a aby som mu musela hovoriť, čo kedy a ako treba urobiť. a dokolečka. akoby v jeden pondelok sa inak vysávalo, ako nasledujúci pondelok (príklad). ako idiot sa dookola pýtal: a ako to mám urobiť? doslova čakal, že mi prasknú nervy a urobím to sama. čo sa veľakrát aj stalo. raz (to bol rekord), nechal vysávač uprostred chodby (spojovacia chodba medzi všetkými izbami, kuchyňou a wc, skrátka z nej šli dvere "všade"). nechal ho tam 3 hodiny, čo sa chystal každých 5 minút, že už-už ide vysávať (lebo som mu prikázala, pretože som už nemala nervy robiť totálne všetko). tak po 3 hodinách, čo sa vtedy cca 4-ročná dcéra na ňom niekoľkokrát takmer prizabila (vôbec ho to netrápilo), som mu ho hodila do obývačky, kde polosedel-pololežal na gauči a čumel do PC s tým, že som viac neriešila. zavrela som dvere a šla sa hrať s dcérou do inej izby. ešte asi 2 hodiny tam sedel aj s tým vysávačom, než začal. proste on doslova skúšal, koľko znesiem, len aby nemusel on... vydržala som to cca 7 rokov po narodení dieťaťa. samozrejme, boli aj iné veci, nielen to, čo ma štvalo, takže potom som definitívne urobila bodku za tým vzťahom a s dcérou odišla. dnes mám chlapa, ktorý dokonca predvída a urobí skôr než ja, ešte sa občas aj hnevám na seba, že som mu to "dovolila" 😀
@elizabet173 ale to máš jedno, ak prejdeš tento môj príspevok..... bolo fuk, či som ešte na RD alebo už pracujem (šla som do práce, keď mala 3,5 roka). až na to, že v práci som oddychovala, pretože som nemusela variť a upratovať, pretože dcéra sa najedla a vyhrala v škôlke. čiže ja som, paradoxne, po nástupe do práce, mala menej roboty doma. omnoho menej.... akurát po ňom furt niečo....
@luccija áno, ja som bola aj úzkostlivá, dcéra mala stredne silný reflux a často jej zabehla aj mixovaná strava (kúskovanú mi grcala do 18.mesiacov) a bol problém ju dať dokopy, nevedela si to predýchať. to však nič nemení na tom, že už keď som mala obavy mu zveriť dieťa, tak mohol povysávať, odložiť si riad zo stola, utrieť omrvinky, naložiť do umývačky - napríklad..... ja som nepožadovala od neho, aby sa staral o dieťa v zmysle, aby s ňou trávil nejak dlhé hodiny alebo čo.... mne šlo o to, aby trochu pomohol v domácnosti. ale vyriešil to jednoducho. všetko odkladal tak nechutne dlho, že som to napokon bola nútená urobiť ja, ak som nechcela zhniť spolu s ním....
@h2o2
aj autorka:
áno, presne aj u ex to bolo toto - mamička sa starala, až kým jej "neutiekol" z domu za mnou a stará sa dodnes, akurát môj ex zarába celkom slušne, ale inak je totálne neschopný do praktického života. ona mala svoje deti (má ešte aj sestru) uložené na piedestál, či ako sa tomu hovorí, zbožňovala ich, dávala im stále pociťovať, že sú niečo viac, než iní, stále im kázala odpočívať, lebo však - chúdence - študovali.... atď, atď.... a presne toto z nich vychovala, čo vychovala. ona má jediné šťastie, že obaja vedia zarobiť fakt dosť prachov a tak si vedia objednať jedlo napríklad. ale i tak ten môj ex chodí 3-4x do mesiaca (čiže takmer vždy) za ňou (35 km ďalej), aby sa mohol najesť a odpočívať... no výchova na hovno. som rada, že dcéra má teraz za vzor predovšetkým môjho manžela, ktorý je pracovitý a ukazuje jej, ako má muž žene pomáhať. lebo by asi v budúcnosti hľadala podobné ľoľo, ako bolo to moje, čiže jej otec....
a čo sa týka upratovania, vzoprela som sa (hlavne vnútorne, lebo ja som dosť poriadkumilovaná) približne v roku 2015, kedy som bola po ťažkom roku a nepríjemnej diagnóze, z ktorej sa prakticky stále dostávam a mám rôzne následky a prestala som vysávať polovicu bytu - jeho polovicu, pretože s dcérou sme využívali spoločné priestory (kuchyňa, kúpeľňa s wc a chodba) a detskú izbu (tam som aj spala, nejdem rozpisovať dôvody). a prestala som riešiť obývačku, kde milostivý ležal stále na gauči a spálňu, kde spával... prestala som to vysávať, utierať prach, upratovať, proste mi to bolo jedno. prestala som umývať okná (všade) a prať jeho veci (len naše). keď mu prvýkrát došli slipy a ponožky, začal skákať - slovne - že čo si má akože teraz obliecť? vtedy som mu oznámila, že tie dve miestnosti si bude riadiť on a tiež, že som skončila s umývaním okien a lodžií (čiže ďalšie obrovské okná) v JEHO byte. tak si klopkal po čele a dával mi tým pociťovať, aká som šibnutá, asi si myslel, že mi to dlho nevydrží. vydržalo.. až na pranie, v rámci úspory som asi po pol roku opäť začala prať všetko, ale skladať či žehliť? zabudni. pekne som mu vyčlenila sušiak, kde som to povešala a ak to viselo mesiac, tak mesiac.... bol to jeho problém... no a do roka som mu oznámila, že sa mienim odsťahovať. stále myslel, že "žartujem". do ďalšieho roka som už bola vo vlastnom. ale tiež mi to trvalo, než som to doriešila všetko do úspešného konca.
@panelacikova presne toto moj manzel, ja keby necham riad v kuchyni a neumyvam, on to tam necha aj tyzden, jemu to je jedno, presne ako hovoris on skusa kolko znesiem, az si to nakoniec urobim radsej sama …. Zarobit zarobi, peniaze mi da ale aj to zneuziva aby mi to vyhadzoval na oci v podstate ked dojde k nejakej situacii …
@zmrzlinka2021 ježiš, koľkokrát som ho ja prosila, aby sa začlenil.... plakala, kričala, mala normálny rozhovor, vždy len sľuby a potom nič..... mal v paži, hlavná vec, že bolo oňho postarané. o mňa sa nemal kto a to myslím doslova... sral na mňa, keď som mala ťažké zdravotné problémy, ani vtedy nepomohol, všetko v domácnosti ma počkalo, kým som sa cítila ako-tak lepšie.... no katastrofa.
@panelacikova a zije sam?
@panelacikova Je mi to luto. Nepodporit zenu pri zdravotnych problemoch je vecou uboheho charakteru tvojho byvaleho muza. Proste hovado.
@panelacikova ale teda obdivujem ako ste to zvladla vsetko a on teraz co? A ked ste odisli?
@zmrzlinka2021 myslis ze som nediskutovala? 100x hadky a aj tak rovnako …. Nic nepomohlo
@luccija áno, žije sám... má milión kamarátok a kamarátov, ale žije sám. či má na tajnáša nejaký vzťah, netuším. myslím si, že ak áno, tak to tají, aby sa to nedozvedela jeho matka.
@zmrzlinka2021 skôr sebec.. obrovský veľký nenormálny sebec. on stále pozeral (a dodnes pozerá) iba na to, aby sa on mal dobre a aby on mal čas na seba a koníčky. ani dcéra ho extra nezaujíma. aspoňže finančne potiahne, čo treba (výživné, extra peniaze na školu, či iné nečakané vyššie výdavky), aspoňže to.... ale ruky dal úplne preč od starostlivosti o ňu. čo mi ale nevadí, čím menej ona vidí také čudo, tým lepšie.
autorka: no nič. žije si v tom svojom byte, ja som tam už dlho nebola, naposledy, keď som tam šla odniesť dcéru (niekedy pred rokom, keď tam mal na dlhšej návšteve svoju mamu - s ňou má dcéra vzťah v pohode), tak ten prvý dojem, keď vojdeš dnu - smrad. ale že vážne. zatuchlina, zanedbaná údržba, neviem, ako to nazvať. jednoducho je "cítiť", doslova, že on kašle na nejaké útulné bývanie. on si vyrieši seba a svoje koníčky a vybavené... teraz som tam však fakt asi rok nebola, lebo ako píšem, o dcéru má záujem len vtedy, keď ide ku matke a berie ju so sebou, nech strávi čas s babkou a jej mačkou (teda skôr s mačkou, než babkou) 😀 čiže nechodieva k nemu. a ak už, ide sama, už je veľká a on býva o ulicu ďalej. takže neviem, ako to tam vyzerá teraz, ale nemyslím si, že sa niečo zlepšilo... ale on má šťastie, že má prachy na to, aby si zaplatil služby (myslím tým upratovanie, jedlo...). inak by fakt zhnil.
@panelacikova kks ale to fakt ako keby citam o mojom, presne tak ho vnimam sebec, ktory ma na prvom mieste seba a az potom ineho, tiez som mala zdravotne problemy a jeho empatia bola nula bodov, lebo vsak len on on on a neurobi nic ale komentovat doma este co a ako ny malo byt by vedel ….
@panelacikova moj keby zil sam, tak mu tam maminka bude chodit pratat aj kazdy den, aj by mu varila a tak, cize zasa by sa nicomu nenaucil
@mamula20 len on vyrastal v rodine, kee jeho matka nikdy nepracovala, otec zarabal velke prachy, tak amtka vsetko doma robila a skakala, len on nechape ze ja ked robim, brigadujem, nebudem jak ta jeho matka ktora 30 rokov sedela doma na riti
@mamula20 lenze to zasa s tym ako sa stara sa bojim, ze maly sa prizabije s nim
@mamula20 tak ja zas autorku chápem. ak by jeho "starostlivosťou a zodpovednosťou" dieťa došlo k úrazu nedajbože s celoživotnými následkami, autorka by si do smrti vyčítala, že dala neschopákovi takú "príručku", pretože v podstate by na to doplatilo len to dieťa a autorka, pretože by s pocitom viny žila do smrti...
autorka: viem, že pred rokom šiel maľovať byt. tak mu to maľovali kolegovia, jeho sestra s mužom - teda skôr ten jej muž než sestra. kto mu upratoval, netuším, možno bola matka na brigáde, pravdupovediac, nežijem s ním už viac než 5 rokov v domácnosti a viac než 6 intímne, je mi úplne jedno, ako žije a kto mu upratuje či varí. hlavná vec, že ho nemám na krku ja 🙂
@panelacikova presne s tym dietatom, vycitala by som si, taka priucka mi za moje dieta nestoji …. No presne, mne je z neho zle a casto aj rozmyslam, ako ho vytrestat, ale takeho sebca asi nijako …
autorka - máš tieto možnosti:
1. odísť
2. zostať (z finančných dôvodov, že sa sama ešte nedokážeš plnohodnotne postaviť na vlastné nohy) istý čas a odísť potom - to bolo u mňa (pretože som hľadala dlhšie vhodný byt, vtedy šli na dračku a bolo ťažké niečo ideálne, čo som si predstavovala, nájsť rýchlejšie, bohužiaľ...)
3. zostať a zvyknúť si, že vždy budeš na všetko sama....
akosi nevidím inú možnosť, on sa nezmení. určite nie pri tebe. možno keď ho opustíš a bude mať po tebe tretí alebo štvrtý vzťah a každá sa naňho vykašle z rovnakého dôvodu, možno potom prehodnotí svoj život a účinkovanie v ňom. alebo si narazí nejakú sekeru, ktorá ho veľmi rýchlo naučí, aká je jeho úloha vo vzťahu a domácnosti. rozhodne si nemyslím, že sa zmení pri tebe, je mi to ľúto...
@panelacikova nepíšete dievčatá náhodou o mne? 😉 Toto čo čítam mám presne aj ja len s tým rozdielom, že to nie je môj muž.
@mamula20 no ono je to tak. ak bol celý život matkou vedený k tomu, že nemusí nič, nemá žiadnu zodpovednosť v domácnosti, že má stále oddychovať, lebo svoju "prácu" už splnil a urobil, tak ťažko ho prerobíš... teraz si to už ani ja neviem predstaviť. fakt nie. a ani nechcem 🙂 a pritom vieš čo? v živote mi neublížil (myslím napríklad fyzicky alebo žeby mi hlúpo nadával apod.), nechodil do krčmy, ak vypil, tak len doma napríklad. ale teda jeho neschopnosť samostatného života spojená s tým, že nepretrhol pupočnú šnúru, to bolo veľké negatívum..
@77katarina trošku ešte zváž to, či rozchod odkladať o 2-3 roky, dieťa bude práve v najhoršej puberte, zle to vtedy znášajú. Bolo treba radšej skôr odísť, čím sú menšie, tým lepšie to zoberú.
@mamula20 Čo ti poviem. Ja takto robím (kvôli pracovnému času iba ranné smeny) ponižujúcu prácu za menej ako je minimálka. Lebo mi nemá kto zaniesť ani vyzdvihnúť dieťa zo školského zariadenia.
@lily246 Však práve kvôli veku chcem odísť za 2-3 roky. Dieťa je teraz v puberte.

Tiež som mala nepomohlo nič len vymeniť.