Ľúbi ju, ale nepovie jej, že je krásna

Moja kamarátka ľúbi muža, a on ľúbi ju. Poznám ich oboch, sú to veľmi milí ľudia. Kamarátka mi však povedala niečo, nad čím premýšľam. Sem tam jej ten jej zvykol povedať v rámci nejakej debaty, že napr. raz vo vlaku stretol naozaj KRÁSNU slečnu, alebo že bol s VEĽMI PEKNOU kolegyňou niečo vybaviť , alebo že sa stretol s babou, ktorá bola VEĽMI PEKNÁ...všetky tie slečny boli ešte pred tou kamoškou a ona chápe, že o nič nejde, veď je mnoho krásnych ľudí. On to ani nemyslel nijako zle, keď jej to vravel, lebo to pre neho nič neznamená.. Ju trápi ale to, že JEJ nikdy nepovedal, že je krásna...teda nie žeby sa mu ona nepáčila, je mu sympatická a ľúbi ju najmä preto, aká je. A aj jej občas vraví, že je celkom pekná, celkom kočka atď...ona si uvedomuje, že nie je nádherná, ale je to milé a normálne priemerné pekné dievča, mnohým mužom sa páči. Rozumejú si, ľúbia sa, sú šťastní, dokážu spolu hovoriť snáď o všetkom...ale toto ju z času na čas zamrzí, že nie je dosť pekná na to, aby to človek, ktorého ľúbil, aspoň niekedy povedal aj o nej a je to asi jediná vec, o ktorej s ním nerada hovorí. Lebo keď sa pokúsila, on to nechápal, vždy len čosi také ako "načo by mi bola taká, ktorú neľúbim, hoci by bola Miss SR". On je príliš priamy a ona príliš citlivá, on jej nikdy neklame a možno to berie tak, že ani v tomto nechce, no a ju zas mrzí to, že by chcela byť pre neho tá naj...iba som sa tak nad tým zamyslela, tak ma zaujíma váš názor, boli by ste na jej mieste šťastné? trápilo by vás to, alebo by ste sa nad to povzniesli, že o nič nejde?