Má kamarátka skontaktovať syna?
Čo by ste poradili?
Kamarátka pred rokmi odišla od 3 ročného syna - nevydržala pod jednou strechou so svokrou, syn ostal s otcom. Ona sa odsťahovala na druhý koniec republiky. Prosím, neodsudzujte to čo urobila. Sama má výčitky.
Na syna až do dospelosti posielala výživné, no neboli v kontakte.
Teraz je už chlapec dospelý a ona rozmýšľa - teda veľmi by chcela sa s ním stretnúť.
Myslíte, že je to dobrý nápad? Ja myslím, že áno ...aj keď by potom možno bola sklamaná z jeho reakcie.
Možno ste tu tu niektoré, čo podobnú situáciu zažili
Tie ktoré nezažili, napíšte aspoň svoj názor
@bloger ja tiež tvoj názor rešpektujem, no môj je iný, mne sa ozvať po vyše dvadsiatich rokoch mama, ktorá ma opustila, keď som mala tri, tak ju pošlem odkiaľ prišla, nezaujímala by ma. Pekný deň aj tebe.
@anavianavi prečo by mala mama, ktorá opustila dieťa v jeho troch rokoch ostať v srdci? Do troch rokov si dieťa veľa toho nepamätá, jemu zostali v srdci ľudia, ktorí sa oň zaujímali, ktorí ho vychovali, nie ktorí sa ozvú po dvadsiatich rokoch, lebo ich žerie svedomie. Nie je neskoro? A na čí je dnes skoro? Kontaktovať ho? No to môže a? Akým spôsobom sa dajú vrátiť tie roky? Žiadnym.
@elizabet173 Takto mozno reaguju zatrpknuti ludia. Nie vsetci su taki a takto to prezivaju. Tiez sa clovek pocas zivota vyvija a meni nazory. Treba skusit.
@anavianavi to sa teda mýliš, nie som vôbec zatrpknutá, naopak, mala som nádherné detstvo, milujúcich rodičov, ktorí sa s nami hrali, učili nás plávať, lyžovať, korčuľovať, hrávali sme spoločenské hry, chodila na výlety, dovolenky, dokonca som bola s nimi na dovolenke pár krát aj ako dospelá. Nemám už dávno tridsať, ani štyridsať, môžem byť babkou, moje názory sa v tomto nemenia ani náhodou a možno práve preto si nesmierne vážim to, aké krásne detstvo sme mali, to, že rodičia rešpektovali moje názory a rozhodnutia, aj keď s nimi niekedy určite nesúhlasili, že tu boli vždy, keď som potrebovala pomôcť, poradiť, ale zároveň mi umožnili žiť svoj život. Na čo by mi bola taká mama, ktorá sa neozvala desaťročia? No mne na nič.
ja si len predstavujem ako ten chlap vysvetloval trojrocnemu, ze mama uz nepride. Chuda. Nech ho nekontaktuje, nezasluzi si odpustenie. Ulavi sa len jej, dalsi sebecky krok z jej strany voci synovi
@elizabet173 Tebe by bola taká matka nanič, ale to nie je Tvoja matka a je na tom chlapcovi, ako sa rozhodne. Stratiť nemá čo nikto z nich dvoch, práve naopak získať možu len obe strany. Matka odpustenie, obaja druhú šancu po mnohých rokoch. Ja by som na mieste chlapca jednoznačne chcela vypočuť aj tú matku... Zaujímal by ma aj jej názor, vysvetlenie, atď... Neviem, čo za tým bolo, ale mama je mama. Život píše také príbehy, aké ani naša najbujnejšia fantázia nevymyslí.
@mytoyou Jasne ze je to dobry napad. Nikdy nie je neskoro na napravu chyb.
No krásne ste ju niektoré odsúdili.
Buďte radi za krásne detstvo.
Nie všetky mali ale toto šťastie a život píše príbehy, ktoré sú občas neuveriteľné, ale skutočne sa dejú.
Určite kontaktovať písomne alebo telefonicky.
Pripraviť sa na to, že môže prísť odmietnutie.
Tak ako sa ona rozhodla vtedy a syn ti musel prijať, tak nech je pripravena na to, že teraz o Tom rozhoduje syn a ona to musí prijať.
Na nápravu nikdy nie je neskoro, ale nemala by som veľké očakávania.
Už na vzorke tu vidíš, že každý je iný.
Peniaze sa daju vzdy nejako zarobit, ale cas sa uz nikdy neda vratit. Cim neskor sa ozve, tym menej spolocneho casu budu mat. A stratili ho uz dost zlym rozhodnutim.
Syn si tiez uvedomi, ze ludia v skrate robia aj zle rozhodnutia, hanbia sa za ne, nevedia ich vratit spat a ze mamy, otcovia nerastu za rohom na ulici.
Jeden psychológ mal raz prednášku o deťoch z detského domova. Spomínal, že tie deti (teda, keď vedia, že boli adoptované) cítia, akoby im niečo chýbalo. Ale nie v zmysle lásky (veď ak majú milujúcich adoptívnych rodičov, tak lásku majú), ale skôr v tom zmysle poznať, po kom napr. zdedili vlasy, oči, ústa...skôr doplniť tú skladačku ohľadom génov.
Preto, ak by aj dotyčný nechcel nadviazať priamo vzťah, možno by chcel mamu aspoň raz vidieť, aby ju proste videl.
Navyše netuším, či dotyčný otec sa potom oženil a syna vychovávala nejaká žena, takže mal náhradnú matku.
@unicornlady myslím, že sa neoženil, o dieťa sa starala predovšetkým stará mama
Ešte raz vám všetkým ďakujem za vaše názory
@mytoyou ako to dopadlo?
Nevyskusa, nezisti, co by bolo potom. Kazdy sme iny. Tu sa mozeme len dohadovat ako by chlapec asi zareagoval a co vobec matku k takemu kroku naozaj viedlo. Najprv sa bat nieco urobit a potom sa aj nebat, ale neurobit nic, lebo ini usudili, ze by to tak bolo lepsie, je tiez niekedy dobre od veci. Ved, ked kamoska chce, nech sa synovi ozve. Prinajhorsom ju posle do teplych krajin. List/email by preventivne mala brat ako jedinu moznost, kedy mu bude moct nieco povedat, takze v takom zneni by ho aj mala napisat. Napr. v nom spomenut nieco v zmysle, ze sa jej v zivote dari. Nech to nevyznie, ze si spomenula len za to, ze nieco potrebuje.